Toto je dezert, využiteľný na všestranné ohurovanie rôznorodej spoločnosti. Úspech bude mať u kamarátok, lebo je ľahký a obsahuje alkohol, u kamarátov, lebo obsahuje alkohol, prípadne aj u frajera, ak to naozaj potrebujete. Už sme si podobný robili v lete, ale tentokrát si urobíme elegantné frťánky, viktoriánsky trasľavé a neuveriteľne dobré. Na jahodového klátila Starenky Oggovej sa síce nechytajú, ale približujú sa mu. Dámy a páni - šampanské s jahodami v kompaktnom balení! Komu sa nechce klikať na predchádzajúci recept, zopakujeme si ho: Budeme potrebovať: 75 g kryštálového cukru 2 balíčky plátkovej želatíny 1 sekt 150 gramov čerstvých jahôd
Do hrnca dáme cukor a 350 ml vody. Necháme zovrieť a miešame na slabom plameni až kým sa cukor nerozpustí. Necháme vychladnúť asi 1 hodinu. Jahody umyjeme, odstopkujeme a nakrájame na menšie časti. Želatínu pripravíme podľa návodu. Plátky necháme napučať v niekoľkých lyžiciach cukrového sirupu. Potom pomaly zahrievame so zvyškom sirupu až kým sa úplne nerozpustí. Nesmie vrieť! Odstavíme zo sporáka. Prilejeme trochu sektu, pomiešame, potom prilejeme zbytok. Môžeme použiť celú fľašu, ale ak neodoláme a potrebujeme ochutnať, tak sa nič nestane, keď si deci odpijeme. Na zdravíčko! Pripravíme si formičky, ja som použila mafinové formičky z Ikea, zo silikónu sa to najlepšie vyklápa. Naolejujeme ich olejom nevýraznej chuti, nie olivovým, aby sa to dalo ľahko vyklopiť. Nalejeme trochu sektu so želatínou, môžeme nechať stuhnúť v chladničke, aby sme docielili efekt vznášajúceho sa ovocia. Nie však príliš dlho, aby sa ešte ďalšia vrstva prilepila. (Ak to neurobíme, jahody vyplávajú hore, vynesené bublikami.) Potom nasypeme ovocíčko a zalejeme zbytkom sektu. Necháme stuhnúť v chladničke.
Pred nejakým časom sme si s kamarátmi našli novú záľubu - začali sme navštevovať rôzne vínne ochutnávky. Žijeme v jednom zo slovenských vinárskych regiónov, tak by bola veľká škoda nepoznať produkciu miestnych vinárov. Veľmi kvalitnú produkciu. Jeden kamarát dotiahol svoje návštevy vínnych ciest, otvorených pivníc a viníc a pravidelné každotýždňové ochutnávky v obľúbenej vinotéke až tak ďaleko, že si otvoril vinotéku vlastnú. Aspoň mohol zužitkovať všetky doterajšie skúsenosti a poznatky. Mojím osobným najväčším objavom, hneď po náleze obľúbených odrôd, sú sekty, vyrábané klasickou metódou. Na Slovensku ich robí iba zopár vinárstiev, z ktorých moje srdcové je Hacaj z Pezinka. Okrem toho, že robí špičkové odrodové sekty, navyše z mojej obľúbenej odrody - rulandu modrého, pán Hacaj je šarmantný pán z vinohradníckej a vinárskej rodiny s dlhoročnou tradíciou. A navyše dokáže otvoriť fľašu sektu tak, že odsekne hrdlo fľaše šabľou (takzvaná sabráž). Pre mňa je voľba pitia pre výnimočné príležitosti jasná - Hacajov sekt. Pre ostatné príležitosti dostatočne poslúžia aj lacnejšie slovenské sekty, vyrábané tradičnou metódou - druhotným kvasením vo fľaši, napríklad Hubert Original brut alebo Pálffy od Vína Nitra. Naozajstné sekty, narozdiel do klasických dobre známych hubertov, nie sú také sladké, na jazyku sú drsnejšie, ale bublinky v nich vydržia dlhšie, nie sú tam dopĺňané sýtením, vznikajú prirodzene. Cítiť v nich pôvodnú odrodu vína, alebo cuvee, z ktorého boli vyrobené. Je to chuť, do ktorej musí človek vyrásť, ale potom sa jej tak ľahko nevzdá. A preto si aj na ovocno-sektovú terinu kúpime nejaký dobrý, kvalitný sekt. (Samozrejme, ak trváte na tom, že potrebujete Huberta de Luxe, je to vaša vlastná škoda.)
A ešte budeme potrebovať: 75 g kryštálového cukru kôru z 1 pomaranča alebo citróna 2 balíčky plátkovej želatíny 1 sekt 300 gramov čerstvého (môže byť aj mrazené) bobuľového ovocia
Do hrnca dáme cukor, pomarančovú kôru (ja som použila citrónovú, bio pomaranč som nezohnala, poslúžila rovnako dobre. Ak nemáme bio ovocie, môžeme použiť aj chemicky ošetrené, ale treba ho dobre vyrajbať pod teplou vodou) a 350 ml vody. Necháme zovrieť a miešame na slabom plameni až kým sa cukor nerozpustí. Necháme vychladnúť asi 1 hodinu. Cukrový sirup precedíme. Želatínu pripravíme podľa návodu. Plátky necháme napučať v niekoľkých lyžiciach cukrového sirupu. Potom pomaly zahrievame so zvyškom sirupu až kým sa úplne nerozpustí. Nesmie vrieť! Odstavíme zo sporáka. Prilejeme trochu sektu, pomiešame, potom prilejeme zbytok. Môžeme použiť celú fľašu, ale ak neodoláme a potrebujeme ochutnať, tak sa nič nestane, keď si deci odpijeme. Formu vyložíme potravinovou fóliou, ktorú naolejujeme (olejom nevýraznej chuti, nie olivovým), aby sa neskôr lepšie odlepovala. Nalejeme trochu sektu so želatínou, môžeme nechať stuhnúť v chladničke, aby sme docielili efekt vznášajúceho sa ovocia. Nie však príliš dlho, aby sa ešte ďalšia vrstva prilepila. (Trvalo to cca hodinu a pol. Ale bolo to pomerne zbytočné, pretože som použila toľko ovocia, že bolo úplne všade.). Potom nasypeme ovocíčko a zalejeme zbytkom sektu. Necháme stuhnúť v chladničke.
Môže poslúžiť ako svieži letný dezert alebo aj ako aperitív pred jedlom. Úspech mal tak aj tak.
Tvrdil to aspoň jeden môj bývalý frajer, s pomerne vážnym výrazom v tvári. Najprv nás tým názorom načisto ohromil, potom pobavil, hlavne keď neprestal s presviedčaním celej prítomnej spoločnosti, že je to naozaj tak. A trval na svojom, aj keď som sa ho opýtala, že či to, že mám rada iba zelené olivy, zo mňa robí iba napoly dobrého človeka. Keď tak nad tým rozmýšľam, možno sme sa preto rozišli, že nie som dobrá celým svojím srdcom. Alebo som neniesla olivovú ratolesť dostatočne trpezlivo. Ktovie. Každopádne si však myslím, že olivy majú jednu z tých chutí, ku ktorej človek dospeje až časom, keď prestane hovoriť fuj na špenát, lebo už zabudne na skúsenosti zo školskej jedálne, a obľúbi si aj chuť plesnivého syra a pravého šampanského. Alebo sa ich proste musí naučiť milovať. Tak ako malý grécky chlapec z rodiny povojnových emigrantov v Československu, v českom filme Podzimní návrat, ktorému dedko Grék povedal, že ak nemiluje olivy, nie je správny Grék. A tak malý Stavros so slzami v očiach sedel za kuchynským stolom s plným veľkým pohárom olív a jedol ich, až kým mu nezachutili. Do rána to zvládol. A obľúbil si ich. Možno je tu priestor na polepšenie pre nedobrých ľudí. Stačí byť dosť trpezlivý a prekonať odpor a náprava príde. Ak máte vo svojom okolí niekoho, koho by ste radi polepšili, skúste mu napiecť olivovú bublaninu. Alebo ju napečte len tak - ľuďom, ktorí majú nadhľad a obľubujú dobré vínko. Lebo k nemu sa hodí najviac. Na olivový koláč potrebujeme: 80 gramov hladkej múky 1 konzervu sardiniek 2 vajíčka 250 ml mlieka 100 gramov nahrubo postrúhaného syra, kvalitného 350 gramov olív
Pri nákupe olív dávame pozor na gramáž na konzervách - sú tam dva údaje - jeden s nálevom jeden bez. Aby sme sa nedobehli a nemali olív do koláča málo. Je to trapas, môžete mi veriť. Môžeme zakúpiť aj olivy rôzne - podľa toho, ktoré máme najradšej a pomiešať zelené a čierne, prípadne rôzne náplne, pekne to vyzerá. Radšej treba kupovať v skle alebo plechovke, sú kvalitnejšie. Pred použitím dôkladne premyjeme pod vodou, aby koláč nebol príliš slaný. Rúru prehrejeme na 200°C. Menší plech vymažeme, alebo vyložíme papierom na pečenie. Rozsypeme naň olivy. Sardinky aj s olejom z nálevu, vajíčka, mlieko a múku pomixujeme ponorným mixérom, prisypeme strúhaný syr. Cesto nalejeme na rozložené olivy na plech. Pečieme asi 30-40 minút alebo kým je zapichnuté špáradlo čisté.
Najlepšie sa konzumuje pokrájaný na malé kúsky, podávaný k dobrému vínku. Ušetríme za špáradlá, ktorými by si inak návštevníci museli napichovať olivy z nálevu. Uvidíte, na akého dobrého človeka vyrastiete v očiach celej spoločnosti. A ak aj nie celého človeka, minimálne na dobrú kuchárku.
Desí ma, ak mám na výber zo širokého poľa možností. Od nerozhodnosti a často aj hrôzy z vlastnej neschopnosti si vybrať sa mi v mozgu otvorí čierna diera a pohltí aj zbytok nejakých bývalých rozhodovacích schopností a úsudku, ak by tam ešte nejaký zostal. Mám problém si vybrať jedlo z jedálneho lístka v reštaurácii, farbu svetríka, ktorý sa mi páči v obchode, zákusok zo širokého výberu v cukrárni. Je to peklo. Vďakabohu, máme svoje obľúbené chute, farby, vône, miesta, jedlá a nápoje. Aby sme si ušetrili ten proces rozhodovania. Zmrzlinu? Čokoládovú. Obed? Černohorský rezeň. Miesto na trávenie sobotného večera? Krčma na rohu. Odroda vína? Rulandské šedé alebo rulandské modré (v lete biele, v zime červené - tak sa to páči jazýčku, nebudem mu predsa brániť). Rulandské šedé víno má mimochodom veľmi zaujímavú históriu v našich krajoch. Bolo nielen mojou obľúbenou odrodou, ale rád ho popíjal aj Karol IV, ktorý ho nechal pestovať po celej svojej ríši. Zo svojej pravlasti Burgundska sa tak dostalo až k Balatonu, kde ho pestovali cisterciánski mnísi, inak takto prezývaní aj šedí mnísi a podľa nich nazvali toto víno Szürkebarát - teda šedý mních (mimochodom barát znamená aj kamarát). Neskôr odroda kvôli mnohonásobnému množeniu zdegenerovala a jej úrodnosť poklesla. Novú renesanciu rulandského šedého odštartoval Johann Seger Ruland zo Speyeru, nemecký obchodník s vínom, ktorý niekoľko koreňov náhodne objavil vo vlastnej záhrade, vyrobil z nich chutné víno, ktoré neskôr identifikovali ako pinot gris. Ruland však medzitým zabezpečil vínku dobrý marketing a tak sa začalo rozširovať pod jeho značkou - Ruländer (Rulandovo). Tento názov je najrožšírenejší aj u nás, aj keď trochu mylne, keďže žiadna krajina menom Rulandsko neexistuje. Mnohých popíjačov vína názov mätie, my jeho milovníci teraz už vieme ako to celé bolo - rulandské šedé je pinot gris, alebo aj burgundské šedé, inak aj Szürkebarát. Aby nás to množstvo informácií neunavilo, dáme si malý hudobný predel, kde si nadobudnuté vedomosti utvrdíme: Ač Karel IV byl ukrutný feudál, tak zavedl u nás víno a ne chmel
Hudba, víno, koláče Hudbu sme si dali, vínko máme dúfam otvorené a tak si k nemu upečieme tematický koláč. Na koláč z vína hroznového potrebujeme: krehké cesto, jeden crème fraiche, 2 vajíčka, vanilkový cukor (myslím tým cukor s pravou vanilkou, nie ten chemický produkt v malých vrecúškach) podľa chuti, pol deci bieleho vína, hrozna koľko chceme. Krehké cesto je najľahšia vec na svete, hlavne ak použijeme Ralbovskej vylepšenie so svetlým pivom: štvrť kila múky, štipku soli a osminku masla rozmrvíme rukami a premiesime, potom spojíme – v klasickom recepte sa spája jedným vajíčkom – my odborníci a lenivci namiesto toho pridávame pivo v pomere deci piva do cesta, štyri deci do kuchárky. Toto množstvo bude stačiť aj na dva takéto koláče a preto použijeme len polovicu dávky, druhú si odložíme do mrazáku, až kým napíšeme nejaký ďalší recept s krehkým cestom. Ak ste sa zľakli pojmu crème fraiche, tak sa už báť prestaňte, nič to nie je - iba kyslá, zahustená, krémová šľahačka. Má kvality šľahačkovej smotany a hustú konzistenciu kyslej s jemne nakyslou chuťou. Vyrobiť si ju môže doma každý a veľmi jednoducho, kto ju ochutná, už nechce jesť nič iné. Podrobný popis s experimentálnou fázou a vysvetlením všetkých chemických procesov poskytne pán Cuketka, ja sa obmedzím na jednoduchý postup: jednu šľahačkovú smotanu (čo najhustejšiu a izbovej teploty) vymiešame s veľkou polievkovou lyžicou kyslej smotany (izbovej teploty), prikryjeme a necháme stáť na kredenci (v teple, nie v chladničke) aspoň jeden deň, lepšie aspoň jeden a pol dňa. A je to. Ak sa vám naozaj ale naozaj nechce babrať s créme fraiche, je to vaša chyba, nehovorte, že som vás nevarovala, ale môžete namiesto neho použiť aj kyslú smotanu, do ktorej pre zjemnenie pridáte polovicu šľahačkovej. Krehké cesto vyvaľkáme, dáme do okrúhlej formy, popicháme vidličkou, aby nenarástlo, prikryjeme papierom na pečenie, ktorý zaťažíme fazuľou (obyčajnou suchou) a predpečieme vo vyhriatej rúre asi 20 minút na 180°C. Medzitým vymiešame všetky suroviny na krém. Na predpečené cesto nasypeme ovocie (papier s fazuľami odstránime), zalejeme krémom a pečieme cca 20-25 minút (alebo kým krém nestuhne) na rovnakej teplote. Keďže je mi jasné, že momentálne nie je hroznová sezóna, aj keď vínko nám práve pekne dozrieva a plní sa do fliaš, môžeme samozrejme použiť akékoľvek iné ovocie, ktoré máme radi - teraz napríklad letia jahody. Určite vám nemusím našepkávať, ktoré je vaše najobľúbenejšie.
Zimná verzia s mrazenými jahodami a polevou z bielej čokolády.
Toto je dezert, využiteľný na všestranné ohurovanie rôznorodej spoločnosti. Úspech bude mať u kamarátok, lebo je ľahký a obsahuje alkohol, u kamarátov, lebo obsahuje alkohol, prípadne aj u frajera, ak to naozaj potrebujete. Už sme si podobný robili v lete, ale tentokrát si urobíme elegantné frťánky, viktoriánsky trasľavé a neuveriteľne dobré. Na jahodového klátila Starenky Oggovej sa síce nechytajú, ale približujú sa mu.
