Šampaňo ňuňo v. 2.0

Toto je dezert, využiteľný na všestranné ohurovanie rôznorodej spoločnosti. Úspech bude mať u kamarátok, lebo je ľahký a obsahuje alkohol, u kamarátov, lebo obsahuje alkohol, prípadne aj u frajera, ak to naozaj potrebujete. Už sme si podobný robili v lete, ale tentokrát si urobíme elegantné frťánky, viktoriánsky trasľavé a neuveriteľne dobré. Na jahodového klátila Starenky Oggovej sa síce nechytajú, ale približujú sa mu.
Dámy a páni - šampanské s jahodami v kompaktnom balení!
Komu sa nechce klikať na predchádzajúci recept, zopakujeme si ho:
Budeme potrebovať:
75 g kryštálového cukru
2 balíčky plátkovej želatíny
1 sekt
150 gramov čerstvých jahôd

Do hrnca dáme cukor a 350 ml vody. Necháme zovrieť a miešame na slabom plameni až kým sa cukor nerozpustí. Necháme vychladnúť asi 1 hodinu.
Jahody umyjeme, odstopkujeme a nakrájame na menšie časti.
Želatínu pripravíme podľa návodu. Plátky necháme napučať v niekoľkých lyžiciach cukrového sirupu. Potom pomaly zahrievame so zvyškom sirupu až kým sa úplne nerozpustí. Nesmie vrieť!
Odstavíme zo sporáka. Prilejeme trochu sektu, pomiešame, potom prilejeme zbytok. Môžeme použiť celú fľašu, ale ak neodoláme a potrebujeme ochutnať, tak sa nič nestane, keď si deci odpijeme. Na zdravíčko!
Pripravíme si formičky, ja som použila mafinové formičky z Ikea, zo silikónu sa to najlepšie vyklápa. Naolejujeme ich olejom nevýraznej chuti, nie olivovým, aby sa to dalo ľahko vyklopiť. Nalejeme trochu sektu so želatínou, môžeme nechať stuhnúť v chladničke, aby sme docielili efekt vznášajúceho sa ovocia. Nie však príliš dlho, aby sa ešte ďalšia vrstva prilepila. (Ak to neurobíme, jahody vyplávajú hore, vynesené bublikami.) Potom nasypeme ovocíčko a zalejeme zbytkom sektu. Necháme stuhnúť v chladničke.

A na záver aktuálna správa:

Sacherka na milosť

Tak tu máme ďalšiu zo slávnych delikates, na ktorých si urobili meno preslávení rakúsko-uhorskí cukrári, kaviarnici a hoteliéri. Po doboške a esterházke prichádza - tramtadadá - sacherka. Výmysel Franza Sachera. Zrovna bol v správnej chvíli na správnom mieste. Dostal svoju prvú životnú šancu a využil ju. S trochou šťastia uspel a mohol odštartovať úspešnú životnú kariéru. To dosvedčuje, že niekedy stačí mať viac šťastia ako rozumu. Podrobnosti píšu tu.
Dlho som sa zdráhala ju napiecť. Ona je totiž naozaj taká ako ju vymysleli - narýchlo uplácaná, bez fantázie a na poslednú chvíľu vylepšená kopou šľahačky. A bála som sa, že bude príliš suchá a príliš sladká.
Lenže potom som sa vybrala na výlet do Viedne a ochutnala ju. Niežeby ma nejak špeciálne očarila. Ale určite ma príjemne prekvapila. Vôbec nebola taká suchá ako som čakala. Ani prehnane sladká. A hlavne - bola hodne čokoládová. Čokoláda nikdy nesklame.
Sacherovi dedičia a manažéri okrem toho dokážu okolo nej urobiť taký slušný marketing, že vo vás ľahko vyvolajú pocit, že ju proste musíte mať a ochutnať.
Po tejto skúsenosti som sa rozhodla vziať ju na milosť a vyskúšať ju napiecť. Nie je to skutočne nič zložité, zvládne to každý začínajúci cukrársky učeň. Veď to jeden vymyslel.
Netvrdím, že toto je originálny recept. Jednak je vraj prísne chráneným tajomstvom a jednak si myslím, že po ňom ani veľmi pátrať netreba. Viedlo sa oň pomerne dosť právnych sporov, ale ja si skôr myslím, že sa treba snažiť urobiť to hlavne jedlým, originálnym až potom. Ale pravdepodobne sa od pôvodného receptu až tak príliš nelíši. Až na to, že som množstvo cukru zredukovala hádam o dve tretiny. Konzumenti to ocenili.
Takže. Potrebovať budeme:
130 g kvalitnej horkej čokolády (ja kupujem najmenej 70% za každých okolností. do tohoto receptu som ale použila ešte kvalitnejšiu - 90% čokoládu - a to podiel kakaa predstavovalo kakaové maslo a nie kakaový prášok - tipujem, že starí cukrári kedysi používali práve kakaové maslo, ktoré koláč robilo vláčnejší a jemnejší)
135 g masla plus trochu na vymazanie formy
150 g práškového cukru (použila som asi 100 g)
6 veľkých vajíčok (XL veľkosť z trhu)
lyžička vanilkového extraktu alebo lyžica pravého vanilkového cukru
110 g kryštálového cukru (znížila som množstvo asi na polovicu a použila hnedý)
120 g hladkej múky (polovicu som nahradila mletými mandľami)
Plnka:
300 g marhuľového lekváru od tety Júlie (týmto ju pozdravujem, ak to číta, určite sa pohoršila pri každom riadku ingrediencií, bo naše názory na to, či sa držať receptu abo nie sa diametrálne líšia :)
2 lyžice tuzemáku

Všetky prísady musia mať izbovú teplotu, takže maslo a vajíčka vyberieme z chladničky v dostatočnom predstihu (večer ak pečieme ráno, ráno ak pečieme večer).
Čokoládu nalámeme a rozpustíme nad vodným kúpeľom. Necháme vychladnúť. Po niekoľkých katastrofálnych pokusoch, keď sa od čokolády oddelilo maslo a nechcelo sa ani zaboha naspäť spojiť kvôlivá rýchlemu rozpúšťaniu nad prudkým plameňom už vieme, že to treba robiť poooomaaaaliiiičkyyy na miernom plameni.
Rúru predhrejeme na 200°C.
Pripravíme sa na šľahací maratón. Ak nechceme mať zbitú sušienku, musíme do tortičky nahnať čo najviac vzduchu - dôkladným šľahaním. Potom bude nadýchaná a lahodná. Začíname maslom a preosiatym práškovým cukrom. Šľaháme do penista. Keď šľahám maslo s cukrom, vždy si spomeniem na uja Mariana, ktorý ako milujúci manžel neustále zavadzal v kuchyni tety Júlie a šľahať maslo s cukrom bola zvyčajne jeho práca. Sedel za stolom a šľahal. Ručne drevenou varechou. Do penista. A ešte pri tom neustále vtipkoval.
Ak nemáme milujúceho manžela či iného príručného šľahača, použijeme ručný šľahač. Aj s ním to ide dopenista, dosvetla a dohladka.
Potom pridávame žĺtky - po jednom. Každý dôkladne zašľaháme. Bielky si odkladáme do inej misy, kde z nich bude sneh.
Potom zašľaháme čokoládu a vanilku.
Potom zašľaháme múku a mandle. Vždy len trošku poprášime na povrchu a postupne zašľaháme. Múku preosejeme, nech sa prevzdušní.
Bielky a kryštálový cukor vyšľaháme na tuhý sneh (je dobré si medzitým umyť a dôkladne usušiť šľahacie metly). Ten primiešame do cesta - nie mixérom ale drevenou varechou, len tak opatrne preklápame.
Tortovú formu vymažeme a vyložíme papierom na pečenie. Pečieme na 200°C 15 minút a potom znížime teplotu na 180° a pečieme ešte 45 minút alebo kým špáradlo nevyjde čisté.
Necháme vychladnúť. Rozkrojíme na dve časti.
Pripravíme si plnku: lekvár a rum dáme do hrnca, na strednom plameni privedieme k varu. Premiešavame. Varíme dokým nemáme lepkavú hutnejšiu zmes. Potrieme spodný korpus, priklopíme a pomažeme aj celý povrch a boky. Puristi, čo sú presvedčení, že je to proti originálu, potrú iba v strede alebo si trhnú nohou. Necháme zaschnúť.

Nakoniec si pripravíme čokoládovú polevu. Tu som sa zásadne odklonila od receptu. Pôvodný znel takto: 160 g kvalitnej čokolády rozpustíme nad vodným kúpeľom. Medzitým povaríme 200 g krupicového cukru a 150 ml vody a povaríme asi 5 minút. Keď vychladne, primiešame čokoládu. Necháme chladnúť. Keď začne tuhnúť, ešte raz zahrejeme a prelejeme celú tortu.
Toľko cukru by ma asi zabilo a vypadli by mi všetky zuby, takže som jednoducho rozpustila uvedené množstvo čokolády s veľkou lyžicou masla a tortu poliala. Nechala stuhnúť v chladničke. Pred podávaním nechala vonku pri izbovej teplote asi hodinu (asi aj viac, neviem, party už bola v plnom prúde). Podávala s nesladenou šľahačkou, áno, aj do tej sa ešte dáva cukor. Za významné zredukovanie množstva cukru som dostala tisíce ďakovných dopisov.

sacher morgen

Strašidelné dobroty

Mám rada Dušičky. Aj napriek tomu, že musím chodiť na hroby nielen svojich prarodičov, ale aj rodičov. Tá najväčšia bolesť však už prešla, zostal len smútok. Napriek tomu všetkému sa mi tento sviatok páči. Vysvietené cintoríny, chryzantémy, zapálené sviečky, spomienky. Smutná jesenná sychravá atmosféra s popadaným lístím.
Kedysi som mala spolubývajúcu Američanku. S ňou sme slávili tento sviatok po americky. S jej priateľmi sme vyrezávali tekvice a mali kostýmovú party s jedlom a pitím. Bola to zábava. Nemám nič proti takémuto spôsobu osláv všechsvätých. Myslím si, že premieru duchovna a duchov je fajn vyvážiť trochou srandy a nadhľadu. A ak vás priatelia pozvú na dušičkové posedenie napríklad pri pečených rebrách, môžete sa blysnúť vtipným tematickým dezertom. Napríklad čokoládovým cintorínom.
Budeme naň potrebovať - ingrediencie na obľúbenú čokoládovú piškótu. Ja som skúšala čokoládovú tortu od Nigelly:
225 g hladkej múky
30 g kvalitného kakaa
200 g práškového cukru
100 g masla
200 g kondenzovaného mlieka
100 g kvalitnej vysokopercentnej čokolády
2 vajíčka prešľahané
na čokoládovú plnku (ganache) - nemusí byť
250 g kvalitnej čokolády a 250 šľahačkovej smotany
Najprv si pripravíme plnku - vo vodnom kúpeli rozpustíme čokoládu so smotanou.
Rúru predhrejeme na 180°C. Vymažeme menšiu štvorcovú formu, ale môže byť aj okrúhla tortová, podľa toho, aký tvar cintorína chceme mať. Vyložíme papierom na pečenie.
Zmiešame suché suroviny - preosiatu múku, kakao a štipku soli.
Do hrnca dáme cukor, maslo, kondenzované mlieko, 100 ml vriacej vody a čokoládu nalámanú na malé kúsky, necháme rozpustiť a dôkladne vymiešame nad miernym plameňom dohladka. Necháme trochu vychladnúť, a potom primiešame do múkovej zmesi. Nakoniec zamiešame vajíčka.
Pečieme 35-45 minút. Hotovo máme, keď je povrch pevný. Špáradlo asi čisté nevylezie, ani to od neho nechceme.
Keď kompletne vychladne, rozrežeme napoly a naplníme plnkou.
Medzitým si pripravíme ozdoby - keksy namočíme do rozpustenej čokolády, farebnými trubičkami na zdobenie ich popíšeme tematickými nápismi. Na ozdobu môžeme použiť aj želé červy, žaby, myši a iné príšery. Komu sa červy bridia, môže použiť aj snehových duchov, napríklad takýchto. Povrch koláča posypeme podrvenými kakaovými keksami, pozapichujeme náhrobky a ozdobíme podľa fantázie.
Komu sa zdá čokoládový cintorín plný červov príliš morbidný, môže si napiecť strašidelne dobré halovínske mini čízkejky.
Budeme na ne potrebovať:
na cesto:
120 g podrvených alebo pomixovaných čokoládových sušienok (ja som použila Hobbits a pridala kakao)
50 gramov masla, rozpusteného
na plnku:
454 g krímčízu - naposledy sa mi osvedčil čerstvý krémový syr z radu Naše bio od Billy, tentoraz som ho ale nevedela zohnať, tak som použila nátierkové maslo bez príchute, ako obyčajne
130 g práškového cukru
2 väčšie vajíčka
1 čajová lyžička vanilkového extraktu alebo lyžica vanilkového cukru
polovica kelímku kyslej smotany
na čokoládové pavučiny: 55 g roztopenej čokolády

Rúru predhrejeme na 150°C a mriežku dáme do strednej časti. 12-mafinovú formu vyložíme papierom na pečenie (ja som použila silikónové formy a stačilo ich vymazať maslom, koláčiky sa dali ľahko vyklopiť.
Podrvené keksy a rozpustené maslo zmiešame. Rozdelíme na spodok 12 formičiek, pritlačíme lyžicou. Odložíme do chladničky, kým vyrobíme plnku.
Mixérom zapnutým na malú rýchlosť rozmiešame dohladka nátierkové maslo. Pridáme cukor a šľaháme kým sa poriadne nezmiešajú. Pridáme vajíčka po jednom, každé poriadne zamiešame. Pridáme vanilku a kyslú smotanu, zamiešame. Naplníme rovnomerne do pripravených formičiek.
Pečieme 18-20 minút alebo kým nie sú pevné, aj keď v strede môžu byť ešte trošku trasľavé. Necháme vychladnúť. Prejdeme nožom medzi koláčikom a formou, aby sa oddelili od stien. Prikryjeme potravinovou fóliou a necháme v chladničke niekoľko hodín, najlepšie cez noc.
Ešte raz prejdeme nožom medzi koláčom a formou, aby sa uvoľnili. Ak máme vyložené papierom, použijeme ho na vybratie, ak máme silikónovú formu, otočíme, jemne vytlačíme, vyklopíme.
Roztopíme čokoládu, ozdobíme pomocou cukrárenského alebo obyčajného igelitového vrecúška s odstrihnutým rožkom. Necháme stuhnúť v chladničke.
Ak budeme podávať s ovocnou omáčkou, budú chutiť ešte lepšie. Ovocie (jahody alebo maliny, teraz mrazené), trochu cukru a trochu vody povaríme nad miernym plameňom, kým nebude mať želanú omáčkovú konzistenciu.

Leštíme rodinné striebro

V každej rodine je nejaká vzácnosť, ktorá sa dedí z generácie na generáciu - strieborné poháre, porcelánový servis alebo krištáľové poháre. Používajú sa len pri vzácnych príležitostiach, inak sú starostlivo odložené v sklenených vitrínkach a z času na čas ich treba vybrať a preleštiť či poumývať. Ja mám napríklad po mame zbierku krištáľových pohárov, ktoré však s radosťou vyťahujem vždy, keď oslavujem niečo pekné a nalievam do nich dobrý sekt. Okrem toho prekrásne cinkajú a dopĺňajú tak k zrakovému, čuchovému a chuťovému zážitku z vína aj sluchový. Pekné a dobré veci si treba v živote užívať.
A užívať si treba aj rokmi vyskúšané, dedené a labužníkmi osvedčené recepty. Z času na čas ich treba vytiahnuť, preleštiť a možno aj trochu vylepšiť. Tak ako tieto tri, o ktorých sme tu už písali, ale s radosťou ich pečieme stále znovu.

Obrátený jablkový koláč tarte tatin som naposledy piekla pre synovca, ktorý ho uvidel na nejakej mojej fotografii a len na základe toho, ako sa mu na nej zapáčil, ma oňho poprosil. Keďže mal zrovna meniny, rada som to pre neho urobila. Nakoniec mal ešte väčší úspech ako torta od babičky (ale možno len preto, že synovec a jeho frajerka si starostlivo strážia líniu a jedia iba málo a ľahké veci).
Použila som doňho kyslé zelené jablká Granny Smith, ktoré výborne ladia s karamelom, v ktorom sú pripravené. Cukor a maslo som rozpustila na panvici, kým sa neurobil karamel, potom som k nemu prihodila jablká a obalila v tej dobrote zo všetkých strán. Nechala som to ešte variť, kým sa nevyparila šťava, ktorú jablká pustili. Potom som to celé preložila do koláčovej formy vyloženej papierom na pečenie. Na to som ležérne prehodila krehké cesto a pozastrkovala okraje. Formu s koláčom som ešte položila na plech, niekedy plnka zvykne vytekať a upiekla v rozpálenej trúbe, kým nebolo cesto dozlatova.
Keď trochu vychladne, otočíme a vyklopíme.


Vďaka ti Kamila Magálová, Tajomstvo fary je osvedčená tortička, ktorá poteší deti každého veku pri každej slávnostnej príležitosti. Keďže orechy v ceste nahrádzajú použitie múky, dodáva to tortičke veľmi jedinečný a slávnostný ráz. Mimochodom, tento trik s nahradením múky alebo časti múky mletými orechami (vlašskými alebo lieskovcami) používam aj v iných receptoch, keď mám pocit, že sa budú chuťovo hodiť k ostatným ingredienciám.
Tortičku pečiem pomerne často. Zvyčajne mierne vylepšujem iba plnku, cesto už je dokonalé dosť. Namiesto kyslej smotany používam crème fraîche (pre zopakovanie, matku múdrosti: do šľahačkovej smotany šupneme lyžicu kyslej smotany, necháme minimálne 24 hodín pri izbovej teplote), čo je vlastne jej delikátnejšia forma, namiesto orechov, ktorých je už dosť v ceste, som použila rozpustenú bielu čokoládu a v lete to dopĺňam ešte ovocím (na obrázku napríklad marhuľami, po umytí treba nechať poriadne odkvapkať).
Tortička získala osvedčenie kvality od mnohých oslávencov, gratulantov a gurmánov-scenáristov.

Makovo-jahodový koláč som v poslednom čase zahliadla v niekoľkých obrázkových časopisoch, nuž som si naň spomenula, keď je tá letnoovocíčková sezóna. V jednom recepte dokonca boli použité namiesto jahôd maliny.
Nedávno som ho znovu piekla, tie časopisy mi narobili chute, obrázky v nich boli naozaj veľmi sugestívne. Kyslú smotanu v pôvodnom recepte som opäť nahradila crème fraîche. Navrch sa ešte dáva ďalšie ovocie s ďalšou želatínou. Aj keď moja želatínová antipatia už pomaly ustupuje, najmä vďaka panna cotte a hrátkam so šampanským (kde je použitá funkčne - na to, aby držala tvar), stále si myslím, že menej je viac a v tomto koláči už je jej pomerne dosť. Takže namiesto vrchnej želatínovej vrstvy som urobila jednoduchú ovocnú omáčku: rozmixovala som jahody, prepasírovala cez sitko, aby v nich neboli zrniečka, a pomiešala s trochou práškového cukru. Takouto mňamkou som preliala každý servírovaný rez na tanieri. Našli sa aj takí, ktorí potom omáčku dojedali samotnú.

Ide vláčik ši ši ši

Sedeli sme v partičke, dobrej nálade, ešte vylepšovanej malým, mierne unudeným chlapčaťom, ktoré sa práve dalo zaháňať nudu novou zábavkou. Našiel umývačku riadu a začal predstierať, že je to tunel a vozík so špinavým riadom vlak, ktorý doňho vchádza. Dali sme mu kontrolnú otázku, či vôbec môže riadiť taký vlak - že či vie ako robí vláčik, keď vchádza do tunela. Ešte predtým, než malý strojvodca stihol odpovedať, zamyslene sa ozval kamarát, inak takto s výzorom vyholenej hlavohrude, ktorým sa bohvieprečo snaží zakrývať svoje vzdelanie, inteligenciu a rozhľad: "Zahúka!" A skôr než si stihol uvedomiť, prečo sa rehoceme ako kone, stihol si ešte vychutnať sekundu neskonalej hrdosti na svoju správnu odpoveď, ktorú dal ako prvý.
Odvtedy som túto kontrolnú otázku položila ešte v niekoľkých spoločnostiach a vždy sa tam našiel veľký chlapec, ktorý poznal správnu odpoveď a neváhal ju použiť.
To len dokazuje, že chlapci zostávajú hraví celý život. A tak môžeme takúto tortičku rušeň napiecť chlapcom každého veku. Aj keď tí malí asi skôr odpustia prípadné nedokonalosti, hlavne ak to bude plné sladkých cukríkov.
Korpus a krém budú úplne rovnaké ako pri tortičke lodičke, keďže sa osvedčili, nemáme dôvod ich meniť:

Na tortový korpus budeme potrebovať:
120 g zmäknutého masla plus ešte trochu na vymazanie plechu
hrubá múka alebo strúhanka na vysypanie plechu
300  g práškového cukru + 3 veľké lyžice vanilkového cukru (alebo vanilková esencia)
6 vajec, zvlášť bielky a žĺtky
480 g polohrubej múky - ja som časť nahradila mletými orechami (cca 200 g) - dodalo to tortičke slávnostný ráz
1 a 1/2 balíčka prášku do pečiva
šťava a kôra z jedného citrónu
300 ml mlieka

Na krém
200 gramov kvalitnej čokolády, s obsahom kakaa najmenej 70%
1 šľahačková smotana
2 nátierkové maslá bez príchute (alebo mascarpone, ak chcete. nátierkové maslo poslúži rovnako dobre)
cukor podľa chuti - cca 100 g
kyslejší (napr. ríbezľový) lekvár

Tentokrát som to celé ešte natrela čokoládovou polevou: 150 gr čokolády a maslo rozpustené.
Na ozdobu som použila: lentilky a skittles, besipky na okná, jednu širšiu trubičku na komín, oplatky Florenta na podvaly a nakrájané na úzke a namočené do čokolády na koľajnice, detské okrúhle piškóty na kolesá. Okolo sú rozhádzané kvetinky Haribo.

Rúru predhrejeme na 180°C. Plech s vyšším okrajom a s rozmermi asi 40x25 cm vymažeme maslom a vysypeme múkou alebo strúhankou.
Ušľaháme tuhý sneh. V inej mise vyšľaháme zmäknuté maslo, cukor, vanilkový cukor a žĺtky do peny. Pridáme citrónovú kôru a šťavu, zašľaháme. Prisypeme múku a orechy a prášok do pečiva, dobre premiešame. Prilejeme mlieko a ešte dobre prešľaháme mixérom. Nakoniec opatrne varechou primiešame tuhý sneh.
Vylejeme na plech a upečieme dozlatova, asi 30-40 minút, podľa trúby. Vyskúšame špáradlom či je hotovo, ak neuľpieva cesto, máme rušeň pekne vypečený.
Necháme dôkladne vychladnúť. Nakrájame podľa obrázku na štyri diely: podvozok rušňa - modrý, kabína pre rušňovodiča - zelená a kotol napredku - oranžový.

Medzitým si pripravíme krém: čokoládu a šľahačku rozpustíme vo vodnom kúpeli a dôkladne premiešame. Po vychladnutí zamiešame nátierkové maslá a docukríme podľa chuti - pre malé deti viac, pre veľké deti menej (ak robíme tortičku pre nejakého veľkého chlapca, môžeme pridať aj kvapku rumu alebo iného liquére.) Ak je krém málo tmavý, môžeme pridať aj kakao podľa chuti.
Zostavíme rušeň. Všetky diely najprv zarovnáme, ak pri pečení narástli a nie sú rovné. Potom ich ešte horizontálne prekrojíme a budeme medzi ne plniť lekvár a krém, aby torta nebola suchá. Podvozkovú (modrá) časť, prekrojíme na dve, spodnú časť natrieme lekvárom a krémom, prikryjeme hornou časťou. Opäť natrieme. Urobíme kotol (oranžová), mal by byť nižšie ako kabína. Trochu ho zrežeme, aby bol do okrúhla. Nakoniec kabínu (zelená) - mala by byť vyššie ako kotol, môžeme prípadne použiť odrezky alebo viac krému, aby sme ju ešte zvýšili.
Aby to lepšie držalo pohromade, môžeme použiť špajdle, ktoré zhora zapichneme, aby držali všetky vrstvy spolu.
Všetko ešte natrieme krémom.
Do čokoládovej polevy ponamáčame piškóty na kolesá, komín a koľajnice. Celú tortičku potrieme polevou a ozdobíme podľa fantázie. Alebo podľa obrázku. Moja kamarátka, podľa ktorej som tortičku robila, ešte použila vatu ako dym z komína.
Necháme stuhnúť v chladničke.
Podhodíme bande detí, ktorá to rozoberie do piatich minút.

Cukríky sme vyjedli. Nakrájajte nám to!

Cesta do Čierneho lesa

Schwarzwald. Čierny les. Názov presne toho miesta, kde si predstavujeme, že sa odohrala tá patália s Červenou Čiapočkou a jej starou mamou. Ale nebojte sa milé deti, dnes nikto nikoho nezožerie, v našom príbehu sa všetci šťastne pochytajú za ruky a so spevom odtancujú do chalúpky starej matere, bo ona dnes oslavuje narodeniny a tak si všetci naliali po pohári šampanského, a možno aj starej materinej domácej čerešňovice, a majú dobrú náladu. Jediné čo budú všetci fakt ale fakt žrať, bude starej mamy narodeninová Schwarzwaldská torta.
Uznávam, takto na počúvanie je to trochu nudná rozprávka. Zanechajme preto fiktívnych príbehov a vyberme sa sami do kuchyne, zažiť si to na vlastnej koži. Čerešňovicu si berieme so sebou, bez nej by sa táto torta nemohla nazývať svojím pravým menom. Tvrdia to ľudia z Čierneho lesa, musí to byť pravda, vedia o nej najviac, veď si ju vymysleli.

Na tortu budeme potrebovať:
140 gr tmavej kvalitnej čokolády
75 gr masla zmäknutého
6 vajíčok
180 gr cukru
100 gr múky
prášok do pečiva alebo sódu bikarbonu

Na plnku:
500 gr čerešní, odkôstkovaných
800 ml šľahačky, do takýchto receptov používam zásadne tortovú šľahačku s obsahom tuku 36%, predáva tesko v tetrapakovom obale po 500 ml
panáka čerešňovice
kyslejší lekvár, napríklad višňový
cukor do šľahačky
čokoládu a čerešne na ozdobu - v originále sa torta ozdobuje čokoládovými hoblinkami, ktoré sa dajú vyrobiť škrabkou na zeleninu z čokolády krátko zmäknutej pri izbovej teplote, môžeme použiť aj mliečnu a horkú čokoládu, aby boli viacfarebné (ja som použila mačacie jazýčky z horkej čokolády, ktoré som dostala do daru deň predtým)

Aby som tortičku ešte vytunovala, použila som na plnku namiesto šľahačky crème fraiche. Dva dni pred výrobou torty som do jednej z tortových šľahačiek s objemom 500 ml zamiešala jednu veľkú lyžicu kyslej smotany a nechala na teple pracovať (mimo chladničky, pri izbovej teplote). O dva dni som mala krásne hustú, kyslejšiu ale pritom zamatovo jemnú luxusnú smotanu. Pred ďalším šľahaním treba nechať vychladiť v chladničke.

Rúru predhrejeme na 180°C. Tortovú formu vyložíme papierom na pečenie.
Čokoládu rozpustíme nad vodným kúpeľom. Z bielkov ušľaháme tuhý sneh. Žĺtky vyšľaháme s cukrom do peny. Zašľaháme čokoládu. Múkou pomiešanou s práškom do pečiva alebo sódou bikarbonou poprášime povrch (môžeme aj preosiať) a jemne zamiešame do krému. Nakoniec opatrne zamiešame sneh.
Upečieme vo vyhriatej trúbe (pôvodný recept uvádza 45 minút ale moja potrebovala ešte o 20 minút viac. Podľa zapichnutej špajdle sa to ľahko spoznalo.). Necháme vychladnúť.
Medzitým odkôstkujeme čerešne. Môžeme použiť aj zavárané alebo mrazené, rovnako ich treba zbaviť kôstok a nechať dôkladne odkvapkať. Šťavu z mrazených alebo trocha šťavy z kompótu zachytíme a odložíme.
Lekvár zohrejeme, aby bol tekutejší, pridáme trochu čerešňovej šťavy. Ak robíme tortu pre deti, môžeme priliať panáka čerešňovice teraz a nechať trochu povariť, aby sa vyparil alkohol. Ak robíme tortu pre dospelých, pridáme panáka a nevaríme, nech len zostane. Necháme vychladnúť.
Vychladnutú tortu dvakrát horizontálne prekrojíme. Šľahačku vyšľaháme. Ak máme crème fraiche, aj ten môžeme ešte našľahať, zvlášť. Korpus môžeme popichať špajdlou, potrieme ho lekvárovou zmeskou (tým, že ho poprepichujeme, šťava lepšie vsiakne aj dnu do cesta). Potrieme šľahačkou alebo crème fraiche, pokladieme čerešne. Ak ich máme dosť, niečo si necháme aj na ozdobu navrch. Opakujeme aj s ďalšou vrstvou. Zvyšnou šľahačkou potrieme celú tortu, ozdobíme čokoládou a zvyšnými čerešňami.
V mojej najnovšej obľúbenej kuchárke som čítala dobrý trik ako ozdobiť kraje torty čokoládovými hoblinkami: môžeme ich nasypať na papier na pečenie a ten opatrne pritlačiť k torte, tým pádom nám nezostanú prilepené na teplej ruke. Ešte som neskúšala, keďže som zdobila jazýčkami, ale niekedy vyskúšam určite.

A nikto nemusí mať veľké oči, ani veľké uši, aby sme lepšie videli a počuli, keď sa bude krájať, ani veľké zuby, netreba ju veľmi hrýzť, je to samý krém a ujde sa všetkým.

foto: Veronika K.

Horné Uhorsko v plnom nasadení

Rozmýšľam, čo by asi moja prababička z Liptovských Revúc povedala, keby sa niekedy za svojho života dostala do Viedne, napríklad do Schönbrunnu a uvidela všetku tú palotu a prepych. Odhadujem to na reakciu Pichandovcov na múračkách u grófa, na ktorého meno si nespomeniem. Určite však viem, čo by povedala, keby ochutnala finesy, ktoré pojedala vtedajšia šľachta.

"Od švábky s kyslým mliekom na večeru sa vám isto nebude o koňoch snívať. Domov! "

Bodaj by som aj ja mala takú presvedčivosť v hlase, ako mala ona a takú oddanosť k regionálnym plodinám. Môj mlsný jazyk ma priviedol do rozličných nepríjemných situácií a nemyslím tým len situácie plavárňového charakteru. Aha, aj minule. Dostala sa mi na viedenskú dezertnú vidličku torta "Esterházy" - týždeň som nespala od ľaku, že budem musieť každú nedeľu cestovať do tej vzdialenej kaviarne, kde ma tento výnimočný kúsok dočista paralyzoval. Po týždni sa mi mozog vyčistil, ja som si zagúglila a poskladala som si recept, ktorý musím dať k všeobecnému dobru.

V prvom rade som chcela poznať originálny recept, podľa ktorého tortu piekli pre Pála Antala Esterházyho (Paul III. Anton, Fürst Esterházy de Galantha (1786-1866), ministra zahraničia Rakúsko - Uhorskej monarchie. Je ukrytý v tejto knihe Esterházy Kochbuch: Pannonische Köstlichkeiten und fürstliche Weine, no nájdete ho aj na stránke www.kochmix.de.

Presvedčil ma hlavne tým, že nepoužíva v kréme žiadne vanilkové pudingy, plnka sa pripravuje vo vodnom kúpeli, čo plní moje predstavy o monarchistickej vývarovni. Horšie je na tom cesto. Ingrediencie - výborné. Cesto mandľové, žiadne orechové náhrady sa nekonajú. Problém je v spôsobe prípravy. V originálnom recepte sa cesto upečie vcelku v tortovej forme a potom sa rozkrojí na tri časti. Málo. Čaro tej torty je okrem iného vo vrstvení a následnom zvláčnení cesta krémom, čo pri troch vrstvách, z toho len dvoch v priamom styku s krémom neprinesie žiadaný efekt. Možno mali na cisárskom dvore najatých nindžov, ktorých používali len na tenučké korpusové chirurgické rezy, ale čo my s tým? Prevezmeme stratégiu od iných cukrárov, ktorí si dali tú prácu a cesto piekli po častiach, pomocou naznačených kruhov na papieri na pečenie. Skromným ľuďom stačia 4 vrstvy. Vrchná vrstva sa krémom už nenatiera, tu sa prikláňam k neoriginál receptu tejto pani a potretie nahriatou marhuľovou marmeládou je vynikajúce doplnenie chutí. Fondánovú polevu s typickým Esterházy vzorom som urobila podľa originál receptu.

Takže si tento hybrid predstavme. Na cesto potrebujeme:

6 vaječných bielkov

200 gramov práškového cukru

200 gramov pomletých mandlí

1 polievkovú lyžicu citrónovej šťavy

Bielky vyšľaháme so štipkou soli dotuha, pomaly zašľahávame cukor a mandle, nakoniec pridáme citrónovú šťavu. Na papier na pečenie si nakreslíme kruh o veľkosti tortovej formy a navrstvíme štvrtinu cesta, upečieme do zlatova. Keď máme štyri kruhy, dáme sa do prípravy krému.

Na krém potrebujeme:

6 žĺtkov

80 gramov práškového cukru

vnútro z jedného vanilkového lusku

250 ml mlieka

25 gramov kukuričného škrobu (Gustin)

200 gramov masla

3 polievkové lyžice marhuľovej marmelády

Všetky tieto ingrediencie si spojíme, pripravíme vodný kúpeľ a šľaháme nad parou dovtedy, kým nedostaneme konzistenciu redšieho pudingu. Po odstavení občasne premiešavame, aby nám hmota pekne vychladla. Po vychladnutí zmixujeme maslo a uvarenú vychladnutú hmotu po lyžiciach do masla zamiešavame. Natrieme plnkou tri korpusy, štvrtým prikryjeme, ten potrieme zohriatou marhuľovou marmeládou. Nezabudneme natrieť krémom aj boky torty, aby nám mali na čom držať mandľové lupienky. Dáme stuhnúť do chladničky a pripravíme si fondánovú polevu.

Na fondán potrebujeme:

350 gramov práškového cukru

polovicu vaječného bielka

šťavu z jedného citróna

Do pripraveného cukru kvapkáme vriacu vodu dovtedy, kým nám nevznikne hustá kaša. Musí byť ozaj hustá, aby v nej lyžica stála, pretože sa rozriedi ešte polovicou vaječného bielka a citrónovou šťavou a nesmie z povrchu stekať. Dve tretiny tejto polevy natrieme na povrch torty a jednu tretinu zmiešame s kakaom a pomocou mikroténového sáčka a špáratka vyrobíme Esterházy vzor, viď obrázok. Polevu necháme chvíľu voľne zaschnúť.

Na Esterházyovcov platil popis - opulentné vydržiavanie dvora, kreatívna kuchyňa a vyberané vína. V jeden horúci letný deň dokázali spotrebovať 25 000 kusov citrónov, ktoré boli použité na prípravu limonády a k tomu im robil podmaz dvorný kapelmajster Joseph Haydn. Táto torta podčiarkuje noblesu, s ktorou stolovali, chutí tak harmonicky a jemne ako porcelán, na ktorom ju servírovali.

Ale ani taký meteník z pekáča nie je zlý :)

Baránok kto ťa stvoril?

William Blake: Beránek /The Lamb/

Beránku, kdo tě stvořil?
Víš vůbec, kdo tě stvořil?
Žít ti dal a napást se
u potoka na louce?
Oblékl tě radostí
z jemné vlny nejhustší?
Dal ti hlas, jímž hlaholí
šťastně všechna údolí?
Beránku, kdo tě stvořil?
Beránku, víš vůbec, kdo tě stvořil?

Beránku, já povím ti,
Beránku, já povím ti:
Používá jméno tvé,
sám si říká beránek.

Nezná pýchu, nezná hněv,
stal se malým děťátkem.
Dítě já, ty beránek -
jeho jméno nosíme.

Beránku, buď požehnán!
Beránku, buď požehnán!

Na jednoduchú otázku, jednoduchá odpoveď: veľkonočného baránka si stvoríme sami, bo si ho upečieme. A to takto:
Na cesto budeme potrebovať
400 g polohrubej múky
50 g práškového cukru + lyžicu vanilkového
štipku soli
kocku droždia
150-200 ml vlažného mlieka
1 vajce
(alebo svoj obľúbený recept na kysnuté cesto, čo nás mamka alebo stará mamka naučili)

Náplň:
250 ml mlieka
25 g hnedého cukru
2 PL medu
nastrúhaná kôra z 2 citrónov (biocitróny, už bežne dostať v tesku alebo bile, alebo dôkladne vydrhnuté citróny pod teplou vodou)
200 g mletého maku
- prípadne môžeme urobiť aj tvarohového alebo orechového, podľa osobných preferencií)

1 vajce na potretie
1 hrozienko na oko
Nakoniec môžeme posypať práškovým cukrom.

Rúru predhrejeme na 180°C.
Pripravíme si kvások - asi deci mlieka mierne zohrejeme, nie prevaríme (nesmie páliť namočený prst). Rozdrobíme doňho droždie, prihodíme lyžicu cukru. Počkáme kým vybehne niekde v teple prikryté.
Premiešame múku, cukor, vanilkový cukor a štipku soli. Prilejeme vybehnutý kvások. Zapracujeme vajíčko, pridáme zvyšok mlieka. Dôkladne vymiesime. Necháme vykysnúť na teplom mieste. Ešte raz premiesime.
Medzitým si pripravíme náplň - mlieko s medom, cukrom a citrónovou kôrou zohrejeme. Odstavíme, pridáme mak, dobre rozmiešame. Necháme vychladnúť.
Z vykysnutého cesta odoberieme tretinu. Zbytok rozvaľkáme. Potrieme makovou náplňou (ako na klasický závin). Zrolujeme, nakrájame na kolieska cca 2 cm hrubé. Poukladáme na vymastený plech do tvaru barančeka, zo zbytku cesta urobíme hlavičku, nohy a chvost.
Potrieme rozšľahaným vajíčkom. Upečieme (cca 30-40 minút).

Beránku, buď požehnán!
Beránku, buď požehnán!

Napoleon z Neapola

alebo Osobennosti nacionaľnych desertov

Priateľov si treba vyberať pozorne. Inak sa môže stať, že narazíte na bandu nebezpečných bláznov, ktorí pravidelne usporadúvajú tematické večierky s hostinou zameranou na rôzne národné kuchyne. Napríklad na ruskú. A ak sa nechcete nechať zahanbiť všelijakými kaviármi, domácimi lososovými terinami, stroganovmi a blinami, musíte sa vo svojej koláčovej kategórii vytiahnuť s niečím skutočne zaujímavým. A tak browsujete internetom a narazíte na Napoleona.
Je to obľúbený ruský dezert a okolo jeho vzniku koluje množstvo legiend. Od načisto frivolných, cez praktické až po filozofické.
Podľa jednej filozofickej sa Napoleonov kuchár zamyslel nad opakujúcimi sa životnými cyklami a preto napiekol koláč, bohatý, navrchu krásne ozdobený, ale zboku s odkrytými mnohými kruhovými vrstvami: Жизнь циклична, события меняют друг друга, но повторяют уже свершившееся… Мы же должны всегда их помнить – это главное в жизни. (Život sa pravidelne opakuje, udalosti sa síce menia, ale neustále sa opakujú. Musíme si to stále pamätať - lebo to je v živote najdôležitejšie.)
Kto múdrosť v koláči nepotrebuje, tomu bude stačiť informácia, že ho prvýkrát napiekli moskovskí cukrári v roku 1912 - pri príležitosti stého výročia víťazstva nad napoleonskou armádou. Najprv mal podobu známeho napoleonského trojrohého klobúka, až neskôr sa začal piecť aj v kruhovej alebo štvorcovej forme.
Aby sme to ešte trochu zamotali, je tu ešte vysvetlenie, že názov Napoleon vznikol skomolením slova Neapol (Napoli), pretože koláč tak trochu napolitánku pripomína striedaním vrstiev upečenej oplátky a krému.
Každopádne, je to koláč známy nielen v Rusku, ale aj v západnej Európe - pod názvom Mille-feuille, teda tisíc lístkov. Nemusíme sa však báť, vrstiev nebudeme robiť tisíc, aj keď pri vaľkaní pätnástej sa nám to tak môže javiť.

Na krehké cesto budeme potrebovať:
1 vajíčko
150 ml kyslej smotany
250 gramov masla
500 gr hladkej múky
štipka soli
Na plnku:
900 ml mlieka
150 g práškového cukru
3 žltky
3 vrchovaté lyžice hladkej múky
štipka soli
200 g masla
panák vodky, brandy, rumu alebo iného alkoholu podľa preferencií (môže byť aj whisky cream či baileys)
kôra z polovice citróna
1 celý vanilkový struk alebo kvalitná vanilková esencia
štipka muškátového orieška

Prácu si môžeme podeliť aj na niekoľko dní: jeden deň urobiť cesto, iný plnku, ďalší spojiť alebo ľubovoľne kombinovať.
Ráno v deň pečenia (alebo dostatočne dlhú dobu pred) vyberieme maslo z chladničky, aby zmäklo - bude sa s ním lepšie pracovať.
Urobíme krehké cesto: z múky a masla urobíme mrveničku, pridáme štipku soli, vajíčko a kyslú smotanu (niektoré recepty ju neuvádzajú, ale mne sa zdá dokonale ruskou ingrediencou, takže šup tam s ňou). Dôkladne vymiesime.
Rozdelíme na 16 dielov, z ktorých vyformujeme malé guličky (alebo hromádky, na tvare nezáleží, ide nám len o to, aby sme mali separátne kúsky. Stuhnuté cesto sa oddeľuje ťažšie.). Necháme stuhnúť v chladničke - cca 1 hodinu.
Medzitým si pripravíme krém na plnku.
V hrnci s dobrým dnom (alebo v mliečniaku alebo nad vodným kúpeľom - istota je guľomet, aby sa nič nepripálilo) zohrejeme 750 ml mlieka.
Zatiaľ vymiešame žĺtky s cukrom a štipkou soli až do svetložlta, najlepšie mixérom. Pridáme 150 ml mlieka a múku. Vyškrabeme vanilkový struk alebo pridáme vanilkovú esenciu. Dokonale rozmixujeme, nesmú tam byť žiadne hrudky - mixérom alebo aspoň šľahacou metličkou.
Keď už mlieko začína vrieť, stiahneme teplotu nanízko a vlejeme doň vymiešanú hmotu - pomaly a za stáleho miešania metličkou. Necháme prevrieť, stále miešame. Keď prichádza k varu, mal by krém začať tuhnúť do pudingovej konzistencie. Necháme prebublať varom 2-3 minúty, stále miešame.
Vezmeme zo sporáka, pridáme citrónovú kôru, štipku muškátového orieška a alkohol.
Keď trošku vychladne - tak, že už môžeme chytiť rukou hrniec, po častiach pridávame zmäknuté maslo a dôkladne zamiešavame metličkou. Necháme vychladnúť, odložíme do chladničky.

Opäť sa budeme venovať cestu. Rúru prehrejeme na 180°C.
Jednotlivé časti cesta vždy rozvaľkáme fakt ale fakt natenko na pomúčenej doske, plátky musia byť tenučké takmer ako oplatky, v tom je pointa celého koláča. Snažíme sa zachovávať približne rovnakú veľkosť, ja som používala ako šablónu spodok z tortovej formy, podľa ktorého som obrezala každú placičku (hneď po upečení sa obrezať nedá, plátky sú príliš krehké a mrvia sa. Prirezávať sa dá až po zostavení torty a zmäknutí cesta.).
Dôkladne poprepichujeme cesto vidličkou, aby sa narobilo čo najmenej vydutých pľuzgierov (urobia sa tak či tak, snažíme sa ich počet a veľkosť zminimalizovať). Ako hovorí guru - dier musí byť viac ako cesta. Snaživci môžu použiť aj trik s papierom na pečenie a fazuľami položenými na ceste, ale myslím, že po štvrtom-piatom kúsku ich to prestane baviť.
Každý kúsok upečieme dozlatova na plechu vyloženom papierom na pečenie, trvá to cca 10 minút. Ak máme rúru s ventilátorom, môžeme piecť aj po dvoch kúskoch, prípadne po štyroch ak sa na plech zmestia dva.
Jeden plátok môžeme nechať trošku viac priškvrknúť, použijeme ho na ozdobu.

Nakoniec zostavíme koláč:
Na tortovú podložku položíme prvý plát cesta, nalejeme naň hojné množstvo krému, rozotrieme. Položíme ďalší plát, krém, rozotrieť a tak ďalej, až kým nám nedôjde cesto. Krému by malo byť dosť aj na potretie navrchu. Pri pridávaní vrchných vrstiev môžeme aj jemne pritlačiť, aby sa jednotlivé vrstvy vyrovnali a krém sa dostal všade.
Jednu pripečenú vrstvu rozdrvíme valčekom na cesto alebo prstami. Mali by sme dostať jemné omrvinky, ktorými posypeme povrch torty.
Nezľakneme sa, že to vyzerá ako trápne sušiny, spomedzi ktorých vyteká krém. Odložíme do chladníčky na noc, najlepšie zakryté. Ráno máme vláčny, krémový koláč. Perfekcionisti môžu orezať nerovné hrany, aby to pekne vyzeralo. My ostatní necháme tak a so záľubou pozorujeme vydesených priateľov, ktorým to naservírujeme. V prípade, že požili dosť vodky so šampanským už vydesení nebudú, nerovnosti na okrajoch si nevšimnú a koláč hlasito ocenia.


Komu by nestačili vyššie uvedené verzie vzniku koláča máme ešte pikošku na záver: Napoleon vraj šepkal čosi veľmi dôverné do uška dvornej dámy svojej manželky Jozefíny. Bohužiaľ, manželka ho pri tom pristihla a tak zaklamal, že jej vysvetľuje recept na nový koláč, ktorý práve vymyslel.
Táto historka sa mi však nezdá príliš pravdepodobná, človek takúto prácnu vec nevymyslí len tak popri flirtovaní.
A keď už sme pri sladkých rečiach, existuje jedna verzia krému pre milovníkov sladkých extrémov: pomiešané jedno salko s 250 gramami masla. To by zalepilo ústa každej žiarlivej manželke.

prvé a posledné foto: Veronika K.

O Vianočnom polene

Moja teta pekávala tento koláč dlhé roky špeciálne na Vianoce. Vždy sa mi páčil ten vtipný nápad ozdobiť ho ako kôru stromu, ale nikdy predtým mi nenapadlo, že tento vtipný dizajn by mohol mať aj hlbšiu symboliku. Až tento rok som naň opäť narazila v Nigellinej vianočnej kuchárke aj so stručnou zmienkou o tom, ako predstavuje drevené poleno, ktoré Severania vliekli nocou, aby ho zapálili a udobrili si tak v čase Slnovratu bohov a navrátili svetlo a slnko. Preto sa po anglicky nazýva Yule Log (sviatočné poleno).
Zaujalo ma to, veď kto sa nepoteší, keď sa po Slnovrate konečne začnú dni predlžovať a noci skracovať, aj keď iba o slepačí krok aj to až na Nový rok. Myslím, že ľudia vždy potrebovali získať novú nádej, ktorá prichádza so svetlom. A preto sa mi tento zvyk zdá veľmi zaujímavý.
Podľa wiki a iných zdrojov, ľudia v západnej a severnej Európe, ale aj na Balkáne (Srbsko, Chorvátsko), za starých čias privliekli domov najväčšie poleno, aké našli, zišla sa okolo neho celá rodina a priatelia, spievali sa koledy, odriekali modlitby, obetovalo sa mu trochu jedla a vína. Potom sa zapálilo, trieskami starostlivo zachovanými z minuloročného polena, a horelo celú noc. Ľudia s ním spálili všetky svoje chyby, zlé rozhodnutia a všetko ostatné, čo bolo treba naprávať, aby v novom roku mohli začať odznovu a bez chýb a nákladu z minulosti. Zároveň mali uchované triesky poskytovať celej rodine ochranu po celý rok.
Keď už postupne začali z domov miznúť veľké krby a kozuby, vymysleli Francúzi, kto iný, koláč s názvom bûche de Noël, ktorý Vianočné poleno symbolizuje a rodina si ho môže podeliť pri sviatočnom stole.

Nielenže je hlboko symbolický, ale aj skvelo chutí a tak sa s ním smelo môžeme podeliť a pripomenúť si túto zaujímavú tradíciu.
Na Vianočné poleno budeme potrebovať:
na cesto:
6 vajíčok
6 lyžíc hrubej múky
6 lyžíc vody
5 lyžíc práškového cukru a lyžica vanilkového
kakao
na krém:
150 gr kvalitnej čokolády
250 gr práškového cukru
225 gr zmäknutého masla

Rúru vyhrejeme na 180°C.
Oddelíme bielka od žĺtkov, z bielok vyšľaháme tuhý sneh. Žĺtky vyšľaháme s cukrom do svetlého penista, pridáme 6 lyžíc vody a dôkladne vyšľaháme. Zašľaháme 2 lyžice kakaa (nemusíme použiť, na budúci rok urobím cesto svetlé, bude pekne kontrastovať s čokoládovým krémom). Potom postupne zašľahávame striedavo múku a sneh.
Vylejeme na veľký plech vyložený vymasteným papierom na pečenie (z vymasteného pôjde lepšie dolu). Upečieme (cca 15 minút).
Na krém necháme dôkladne zmäknúť maslo. Čokoládu rozpustíme nad vodným kúpeľom (alebo v mikrovlnke). Vyšľaháme mäkké maslo a cukor, potom zašľaháme čokoládu.
Asi dve tretiny krému natrieme na vychladnuté cesto, pomocou papiera zrolujeme. Zbytkom krému natrieme roládu aj na povrchu. Končeky môžeme zrezať a použiť ako ďalšie konáre. Urobíme vzor kôry stromu vidličkou.
Necháme stuhnúť v chladničke. Pri podávaní môžeme ešte pocukrovať - zasnežiť poleno (aj keď cukru je v kréme už viac ako dosť).
Zjeme a myslíme na všetky svoje chyby, ktoré chceme v budúcom roku napraviť.

Staré a nové

O dôležitosti tradícií sme sa tu už rozpisovali nedávno, ale budeme sa znovu, lebo o čom inom sú Vianoce, ak nie o tradíciách. A nie je to výsada britských či škótskych dandyov. Tradície dodržiavame všetci. Ony nám dávajú ten prchavý pocit istoty, že keď robíme všetko tak ako naši predkovia stovky rokov pred nami, je to niečo dávno osvedčené a fungujúce a svet sa predsa len točí správnym smerom. Veď naposledy sme tento pocit mali v detstve. A prvá informácia, ktorú sa dozvieme hneď ako vyrastieme je práve tá, že žiadna istota na tom svete neexistuje. A preto sa držíme tradícií. Aspoň niekedy, aspoň na sviatky.
Ako malá som milovala historky o veľkých rodinných Vianociach u mojich starých rodičov, kde sa vždy zišlo všetkých ich sedem dospelých detí, niektorí už aj s mladými rodinami. Zvlášť obľúbené historky boli tie o katastrofách, napríklad ako vybuchla šľahačková bombička a všetci boli postriekaní plnotučnou smotanou. Starej mame sa zaryla aj do vrások na tvári. Inokedy sa zas priženený zaťko chcel vytiahnuť a doniesol nový foťák, nemal však blesk. Namontovali preto veľmi silnú žiarovku do lampy, ktorú však elektrická sieť neuniesla a tak žiarovka vybuchla a posiala všetkých a všetko úlomkami skla.
Historky o katastrofách sú síce najvďačnejšie na rozprávanie, každý však ocení skôr pokojné sviatky. Keď sa všetci opäť zídu, posedia pri jednom stole, ženy vypekajú a vyvárajú a chlapi chodia do špajzky kontrolovať, či už stuhla poleva, pretože na vedľajšej polici je odložená pálenka. Aj to je naša rodinná historka a koláč, na ktorom poleva tuhla boli žerbó rezy. Pozná ich každý člen našej širokej rodiny. A kto na ne náhodou medzičasom zabudne, rýchlo si spomenie. A každý kto ich spozná, ich zvyčajne rýchlo zaradí do svojho vianočného koláčového repertoára.
Na žerbó rezy budeme potrebovať:
450 gr hrubej múky
300 gr masla
2 lyžice cukru
pol kocky droždia
3 lyžice mlieka
1 celé vajíčko a jeden žĺtok
ríbezľový lekvár tety Júlie alebo inej obľúbenej značky
200 gr orechov pomletých alebo najemno nasekaných
150 gr cukru, môže byť aj hnedý, množstvo prispôsobíme podľa chuti
lyžica vanilkového cukru
1 čokoládu a maslo na čokoládovú polevu
Suroviny vyberieme z chladničky nejaký čas pred pečením, musia mať izbovú teplotu. Droždie rozmiešame v mlieku, ktoré môžeme zohriať, aby bolo vlažné ale nie horúce. Do múky posekáme maslo, pridáme 2 lyžice cukru, droždie s mliekom, vajíčko a žĺtok, zamiesime cesto (je to ako krehké cesto s pridaným droždím). Orechy pomelieme alebo posekáme, zmiešame s cukrom a vanilkovým cukrom. Ak je lekvár príliš stuhnutý, môžeme ho zohriať, prípadne doliať trochu tuzemáku, urobí dobrú arómu, aj keď sa pri pečení vyparí.
Cesto rozdelíme na tri časti. Rúru rozohrejeme na 180°C. Plech vyložíme papierom na pečenie. Prvú časť cesta rozvaľkáme na veľkosť plechu, pomocou valčeka prenesieme. Potrieme polovicou lekváru, posypeme polovicou orechov. Opakujeme. Posledná vrstva je cesto. Upečieme doružova.
Po vychladnutí potrieme čokoládovou polevou (čokoláda a maslo rozpustené). Hviezdime na každom predvianočnom večierku.

Na tradíciách sa mi páči ešte jedna vec - môžeme si vytvárať vlastné. Keď nás nebavia rodinné Vianoce, keď je každý na každého nervózny, pri stole je napätá atmosféra a servíruje sa jedlo, ktoré nemáme radi, je čas sa osamostatniť a zmeniť to. Vymyslieť si vlastné sviatky, s ľuďmi, ktorých milujeme, sme s nimi radi a uvaríme si jedlo, ktoré nám naozaj chutí. Platí to aj o koláčikoch. Netreba vypekať medovníky, ktoré nikto neje a v apríli sa konečne odvážime ich vyhodiť, len kvôli pocitu, že sa to patrí.
Tento rok som mala pomerne drsný stret s vianočným číslom môjho obľúbeného časopisu o varení a jednoducho som MUSELA vyskúšať niekoľko druhov úplne nových vianočných koláčikov. Jeden z nich slávil taký obrovský úspech na všetkých doterajších vianočných večierkoch, že ho sem uverejňujem. Jednak mám pocit, že recept je taký dobrý, že ho treba šíriť. A potom - nechce sa mi ho písať každému žiadateľovi do mailu zvlášť. Jednoduchšie bude poslať odkaz.
A vôbec ľudia - pečte si ho sami, tretiu dávku už robiť nebudem. Možno.
Na krémové koláčiky budeme potrebovať:
cesto:
210 gr hladkej múky
140 gr mletých orechov, vlašských alebo lieskových
70 gr práškového cukru
140 gr masla
lyžica kvalitného kakaa
2 žĺtky
nastrúhanú citrónovú kôru
krém:
1 salko (sladené)
250 gr masla
čokoládová poleva: čokoláda a maslo (na obrázku je použitá tmavá aj biela čokoláda, ale biela byť nemusí, aj keď tá s prídavkom whisky bola hodne populárna)
Pripravíme si salko, budeme ho potrebovať na polevu - zatvorenú konzervu ponoríme do hrnca s vodou a varíme tri hodiny. Salko tým skaramelizuje. Necháme vychladnúť kým použijeme.
Suroviny na cesto zmiešame, necháme trošku odpočinúť v chladničke, kým stuhne a bude sa dať lepšie vaľkať (aspoň polhodinku). Rozvaľkáme na tenko, vykrajujeme tvary aké sa nám páčia. Ja som použila formičky na medovníčky - ovál, mesiačik a formičku neurčitého tvaru, ktorý sa najviac podobá na písmeno Z.
Ak sa chceme nechať uniesť kreativitou, môžeme cesto rozdeliť na dve časti a pridať kakao len do jednej a potom farebne kombinovať s rôznofarebnými plnkami a polevami. Ale to naozaj nie je nutné.
Upečieme doružova na 180°.
Na krém vymiešame uvarené skaramelizované salko a maslo. Opäť môžeme do časti pridať kakao (mne osobne to chutí viac). Ak chceme mať hodne veselé sviatky a veľký úspech na oslavách, pridáme do krému aj zo dve lyžice obľúbeného alkoholu (tuzemák, whisky, burbón, vaječný likér). Krém naplníme do cukrárskeho sáčku a ozdobíme upečené koláčiky.
Necháme stuhnúť v chladničke. Nakoniec ponamáčame v čokoládovej poleve (opäť možno vylepšiť čímsi zaujímavým s percentami). Fakt budete za hviezdu. A takto jednoducho.

Prajem všetkým šťastné, veselé a chutné sviatky!

Torta pre kočku

Majiteľka mačky. Spoznáte ju podľa toho, že na každom kuse tmavého oblečenia má aspoň desať bielych mačacích chlpov. O svojich mačkách dokáže rozprávať nekonečné hodiny. Ak sa stretnú dve, iné témy pre ne neexistujú. Niekedy sa sťažuje, že má seknuté v krku, lebo na väčšej časti vankúša spala mačka a ona ju nechcela rušiť. Na návšteve u nej máte dojem, že majiteľom jej bytu sú v skutočnosti mačky. Ona je tam len podnájomníkom a slúžkou v jednej osobe. Pritom ju tie beštie chlpaté s prehľadom ignorujú, o vás a ďalších návštevníkoch ani nehovoriac. Človeka zaregistrujú len ak sú hladné. Prípadne potrebujú poškrabkať za uchom. Žiadna láska, žiadna oddanosť či obdiv vám nehrozí.
V pamäti máte dobre uloženú historku o tom, ako sa už u nej pri prudkej alergickej reakcii na mačacie chlpy pridusili dvaja ľudia, z toho jeden frajer a jedna blízka príbuzná. Utešujete sa, že keď začne byť neznesiteľná, aj vy si zaobstaráte nejakú tú alergiu na mačky, aby ste ju už nemuseli navštevovať.
Ale keď vám pri jednej návšteve jedna z tých chlpatých beštií konečne venuje svoju vzácnu pozornosť, a milostivo vám dovolí ju poškrabkať na bruchu, hlasno pri tom pradie a vy získate pocit, že ste najzaujímavejší a najlepší človek na svete, pochopíte ju. Aspoň trošku. Na tých päť minút, kým beštia neodbehne za nejakou lepšou robotou.

Maková tortička pre kočku
5 vajec
150 gr hnedého cukru (alebo aj menej, maková náplň tiež obsahuje cukor)
šťava a kôra z polovice citróna
štipka soli
200 gramov mletého maku / makovej náplne
100 gramov hladkej múky
lyžička sódy bikarbony
Plnka:
500 ml mlieka
2 balíčky vanilkového pudingu
150 gramov masla
100 gramov cukru (alebo podľa chuti)
150 ml hustej kyslej smotany alebo creme fraise
balíček želatíny
(1 biela čokoláda, ale nemusí byť)

Tortovú formu vyložíme papierom na pečenie, rúru predhrejeme na 180°C.
Ušľaháme sneh z bielkov. Žĺtky vyšľaháme s cukrom, postupne primiešame ostatné suroviny. Ak je cesto príliš husté, rozriedime vodou. Nakoniec zľahka zamiešame sneh.
Pečieme cca 45 minút. Vyskúšame zapichnutým špáradlom či je hotovo. Vyberieme, necháme úplne vychladnúť.
Vyrobíme krém: v 150 ml mlieka rozmiešame dva vanilkové pudingy a cukor. Zvyšné mlieko a nasekané maslo pomaly zahrejeme na miernom ohni. Keď sa varí, pridáme vymiešanú zmes a uvaríme hustý puding. Odstavíme a necháme úplne vychladnúť. Primiešame kyslú smotanu a roztopenú vychladnutú čokoládu. Ak treba použijeme aj želatínu, ak je krém dosť hustý, nemusíme.
Tortu prekrojíme napoly niťou alebo dlhým nožom. Naplníme plnkou, priklopíme, natrieme aj navrchu a na krajoch.
Nakreslíme si alebo na internete vyhľadáme obrysy mačky na papier, vystrihneme si šablónu (vnútro bude prázdne, ostatnú iba okraje). Priložíme na tortu hneď po natretí krému a vysypeme makom kým krém nestuhne, aby sa lepšie prilepil. Papierovú šablónu odstránime, pokocháme sa a necháme stuhnúť v chladničke, najlepšie do druhého dňa.


Nemusíme ju pochopiť. Ale ak jej upečieme parádnu tortu, bude vedieť, že ju máme radi aj s jej úchylkou. A to bude stačiť.

Jablkový koláč pre jablkového fanúšika

Vyzeralo to ako klasický nedeľný obed. Práve sme dojedli hlavný chod, vlastnoručne ulovený, zabitý, vyfiletovaný a upražený hlavou rodiny a náležite vychválený zbytkom rodiny. Chystali sme sa presunúť do obývačky k televízoru a schyľovalo sa k podávaniu dezertu a za ním skrytej Koláčovej Battle o najlepší nedeľný dezert medzi koláčovo-ambicióznymi členkami rodiny.
Akurát som si predstavovala, ako ma všetci chvália za víťazstvo, keď som si všimla, že nikto od stola nevstáva. Zato sa pri ňom premnožili jablkové výrobky. A tým nemyslím žiadne gurmánske špeciality, ale produkty tej firmy s nahryznutým jablkom v logu.
Začalo to nevinne - niekto si potreboval vybaviť telefonát zo svojho i-phone, sestra potom vytiahla svoj i-telefón s novým červeným obalom, nato ju tromfoval synovec a vytiahol svoju vyššiu verziu. Brat sa nenechal zahanbiť a o chvíľu už bavil matku upravovaním jej fotografie vo svojom i-phone, kde jej pridával rôzne smiešne účesy a outfity.
Na moju jedovatú poznámku o jablkovej závislosti mi synovec strčil pod nos nový i-pad, aby ma presvedčil o dokonalosti Apple výrobkov. O chvíľu sa kochala celá rodina. Na noťasi s vysvieteným jablkovým logom sme si pozreli video z časopisu Apetít o tom ako správne vyfiletovať kapra, zatiaľčo brat komentoval každý krok profesionálneho šéfkuchára poznámkami o tom, ako to on vie urobiť lepšie. Na opačnom konci stola sa druhý synovec a jeho frajerka hrali na i-pade hru s kŕmením zlovestne sa tváriacej žaby. Frajerkin iphone medzitým zamrzol, keď sa ho chlapci snažili naládovať najnovšími aplikáciami.
Začala som hľadať skrytú kameru, ktorá natáča toto virálne video šťastnej jablkovej rodiny, ktoré sa potom bude šíriť internetom ako mor a bude zabávať milióny unudených kancelárskych krýs. Ale nič také.
Pomyslela som si, že je načase vytiahnuť aj svoj jablkový výrobok a tak som na stôl predostrela tento jablkový dezert. Pre jablkových fanúšikov ako stvorený.

Upozornenie: váš jablkový (alebo akýkoľvek iný) milovník si bude pravdepodobne pamätať tento koláč ako svoj obľúbený z detstva, s láskou pripravovaný mamičkou. S mamičkou v žiadnom prípade nesúťažte, nikdy by ste v jej kategórii nevyhrali. Vymyslite si vlastnú kategóriu, napríklad pridaním špeciálnej ingrediencie. Najviac sa osvedčil alkohol, ten zaručene vo svojom detskom koláčiku nemal. Môžeme ozvláštniť aj zafarbením jednej vrstvy či poliatím čokoládou. Alebo kombináciou všetkých uvedených. Tak si bude môcť vychutnávať svoj dezert od vás aj od mamičky a zostane verný obom.

Na nepečený jablkový koláč budeme potrebovať:
kilo kyslejších jabĺk (napr. Granny Smith)
8 lyžíc hnedého cukru
2-3 klinčeky
2 balíčky vanilkového pudingu v prášku (napr. Tesco bio puding), môžeme použiť aj Zlatý klas, ale vanilka tomu dodá fajn dochutenie
1-2 balenia piškót
2 lyžice citrónovej šťavy
600 ml vody
(tuzemský rum, čerešne namočené v rume - nemusia byť)
100 gr čokolády a 100 ml šľahačky na čokoládový krém na polevu
šľahačka na podávanie

Jablká ošúpeme a pokrájame na menšie kocky. Zalejeme 200 ml vody, pridáme cukor, klinčeky, citrónovú šťavu. Privedieme k varu. Varíme asi 5 minút. Vyberieme klinčeky (zapamätáme si počet, aby sme vedeli skontrolovať, či sme vybrali všetky). Jablká popučíme lisom na zemiaky tak, aby niektoré boli rozmačkané a niektoré ešte vcelku.
Pudingy rozmiešame v 400 ml studenej vody. Prilejeme do jablkovej zmesi. Privedieme k varu a za stáleho miešania varíme ešte dve minúty.
Tortovú formu vypláchneme studenou vodou.
Vyložíme vrstvou piškót, postriekame tuzemským rumom (ak chceme použiť), zalejeme tretinou jablkovej zmesi. Rovnako postupujeme pri ďalších vrstvách.
V torte na obrázku som do strednej vrstvy jablkového krému použila čerešne naložené v rume a vykôstkované. Krém je načerveno zafarbený troškou šťavy, v ktorej boli čerešne naložené.
Necháme stuhnúť v chladničke. Opatrne vyklopíme z formy.
Ak chceme použiť čokoládovú polevu, vo vodnom kúpeli rozmiešame čokoládu so šľahačkovou smotanou. Potrieme tortu.
Podávame s ušľahanou šľahačkou (nemusí byť).
Ak sa chceme vytiahnuť ešte viac, môžeme koláč tematicky poliať jablkovicou, alebo akýmkoľvek iným vysokopercentným alkoholom a trošku oflambovať.


Váš jablkový fanúšik vás za takto vytunovaný koláč bude zbožňovať. Ak má dosť rozumu, možno sa dožijete aj komplimentu, že tento koláč je lepší ako od mamičky. A možno vám dokonca odpustí, že ten notebook, na ktorý si šetríte, bude mať značku Lenovo a červenú farbu (alebo inú podľa vášho vlastného výberu).

Deväť dielov tešenia

Tipy na chutný adventný kalendár

Ktorýsi z mojich priateľov na fasabuku v lete citoval vo svojom statuse nasledujúci výrok, týkajúci sa plánovania letných dovoleniek: "Turizmus pozostáva z deviatich dielov tešenia a jedného dielu skutočného zážitku. Sklamanie vzniká nie z toho, že samotná dovolenka nie je dobrá, ale že už sa nemôžeme ďalej tešiť." Nemyslím si, že je to celkom presné (aj keď v globále chápem, čo tým chcel básnik povedať) - aspoň čo sa týka letných dovoleniek, lebo tie sa každý snaží užiť si čo najviac a počíta s tým, že raz skončí aj dovolenka aj radosť z nej. Na tento citát som si však spomenula v súvislosti s adventom, ktorý sa práve začal, a na ktorý to sedí dokonale.
Advent pre mňa predstavuje presne to tešenie sa na Vianoce. Je plný svetielok, dobrého jedla, stretnutí s priateľmi, bezuzdného a bezstarostného hodovania a flámovania. Oproti tomu Štedrý deň tradične končieva stresom z dozdobovania stromčeka, dopekania a dovárania štedrovečerných dobrôt, balenia darčekov na poslednú chvíľu a potom sa v dusnej rodinnej atmosfére obávame, či nám nezabehne kosť z kapra, ktorého vlastne ani nemáme radi, či horká slina zo sklamania, že sme sa opäť darčekovo netrafili do svokrinho vkusu. A samozrejme z toho, že už skončil advent. Štedrý deň treba proste prekusnúť so všetkým čo k nemu patrí, ale to všetko okolo neho si treba poriadne užiť.
A aby sme si mohli advent poriadne vychutnať, vyrobíme si k nemu aj najchutnejší adventný kalendár podľa svojho gusta.

Medovníčkový
Najjednoduchší advenťák si vyrobíme veľmi jednoducho popri pečení tradičnej zásoby vianočných medovníčkov. Držíme sa svojho osvedčeného receptu na medovníčky, napríklad toho, ktorý sme zdedili po prababičke, alebo skúšame každý rok nový a ešte lepší. Napríklad takýto:
500 gramov hladkej múky
200 gramov práškového cukru
3 celé vajíčka
100 gramov rozpusteného vlažného medu
50 gramov masla
lyžička sody bikarbony
korenie: lyžička škorice, asi tri klinčeky, lyžička anýzu, 1-2 nové korenia, citrónová kôra (zázvor) - všetko podrtíme v mažiariku alebo pomelieme v mlynčeku na korenie. Môžeme použiť aj kúpenské, ale toto je voňavejšie.
vajíčko na potretie
Múku preosejeme, pridáme sodu bikarbonu a potom všetky ostatné prísady. Vypracujeme cesto. Zabalíme do igelitového vrecúška alebo potravinovej fólie a necháme v chladničke odpočinúť 1-2 dni. Potom rozvaľkáme a vykrajujeme rôzne tvary, pri tvaroch pre adventný kalendár si môžeme pustiť fantáziu na špacír a vymyslieť si aj vlastné. Upečieme na plechu vyloženom papierom na pečenie. Rúra by mala byť hodne vyhriata, potom znížime teplotu. Hneď po vybratí potrieme rozšľahaným vajíčkom. Necháme vychladnúť.
Bielkovou polevou napíšeme čísla a dozdobíme podľa fantázie.
Bielková poleva: bielok, práškový cukor, trošku citrónovej šťavy, prípadne škrob vypracujeme do konzistencie, ktorou sa dá plniť igelitové vrecúško s odstrihnutým rožkom a písať na medovníčky.

Čokoládový
Na čokoládový advenťák budeme potrebovať:
dve kvalitné čokolády s obsahom kakaa najmenej 70% (po 100 gramov)
1 šľahačkovú smotanu
rôzne prísady a príchute na dochucovanie a zdobenie: napríklad: vlašské, lieskové, pekanové, kešuové a iné orechy, arašídy, mandle, sušené ovocie, sušené ovocie namočené v rume čo nám zostalo z pečenia vianočného koláča, strúhaný kokos, nejaký dobrý alkohol, instantná káva, vanilková esencia, čili korenie pre drsňákov, cukrárske ozdôbky pre slečinky (alebo naopak).
Čokoládu a šľahačku rozpustíme nad vodným kúpeľom, poriadne premiešame. Malé dávky dochucujeme uvedenými surovinami a plníme pripravené formičky na čokoládu (môžeme použiť aj formičky na ľad, ale nie tie jednorázové igelitové).
Necháme stuhnúť v chladničke alebo mrazničke, vyklopíme, z druhej strany cukrárskou polevou napíšeme číslice.

A vychutnávame.