Sacherka na milosť

Tak tu máme ďalšiu zo slávnych delikates, na ktorých si urobili meno preslávení rakúsko-uhorskí cukrári, kaviarnici a hoteliéri. Po doboške a esterházke prichádza - tramtadadá - sacherka. Výmysel Franza Sachera. Zrovna bol v správnej chvíli na správnom mieste. Dostal svoju prvú životnú šancu a využil ju. S trochou šťastia uspel a mohol odštartovať úspešnú životnú kariéru. To dosvedčuje, že niekedy stačí mať viac šťastia ako rozumu. Podrobnosti píšu tu.
Dlho som sa zdráhala ju napiecť. Ona je totiž naozaj taká ako ju vymysleli - narýchlo uplácaná, bez fantázie a na poslednú chvíľu vylepšená kopou šľahačky. A bála som sa, že bude príliš suchá a príliš sladká.
Lenže potom som sa vybrala na výlet do Viedne a ochutnala ju. Niežeby ma nejak špeciálne očarila. Ale určite ma príjemne prekvapila. Vôbec nebola taká suchá ako som čakala. Ani prehnane sladká. A hlavne - bola hodne čokoládová. Čokoláda nikdy nesklame.
Sacherovi dedičia a manažéri okrem toho dokážu okolo nej urobiť taký slušný marketing, že vo vás ľahko vyvolajú pocit, že ju proste musíte mať a ochutnať.
Po tejto skúsenosti som sa rozhodla vziať ju na milosť a vyskúšať ju napiecť. Nie je to skutočne nič zložité, zvládne to každý začínajúci cukrársky učeň. Veď to jeden vymyslel.
Netvrdím, že toto je originálny recept. Jednak je vraj prísne chráneným tajomstvom a jednak si myslím, že po ňom ani veľmi pátrať netreba. Viedlo sa oň pomerne dosť právnych sporov, ale ja si skôr myslím, že sa treba snažiť urobiť to hlavne jedlým, originálnym až potom. Ale pravdepodobne sa od pôvodného receptu až tak príliš nelíši. Až na to, že som množstvo cukru zredukovala hádam o dve tretiny. Konzumenti to ocenili.
Takže. Potrebovať budeme:
130 g kvalitnej horkej čokolády (ja kupujem najmenej 70% za každých okolností. do tohoto receptu som ale použila ešte kvalitnejšiu - 90% čokoládu - a to podiel kakaa predstavovalo kakaové maslo a nie kakaový prášok - tipujem, že starí cukrári kedysi používali práve kakaové maslo, ktoré koláč robilo vláčnejší a jemnejší)
135 g masla plus trochu na vymazanie formy
150 g práškového cukru (použila som asi 100 g)
6 veľkých vajíčok (XL veľkosť z trhu)
lyžička vanilkového extraktu alebo lyžica pravého vanilkového cukru
110 g kryštálového cukru (znížila som množstvo asi na polovicu a použila hnedý)
120 g hladkej múky (polovicu som nahradila mletými mandľami)
Plnka:
300 g marhuľového lekváru od tety Júlie (týmto ju pozdravujem, ak to číta, určite sa pohoršila pri každom riadku ingrediencií, bo naše názory na to, či sa držať receptu abo nie sa diametrálne líšia :)
2 lyžice tuzemáku

Všetky prísady musia mať izbovú teplotu, takže maslo a vajíčka vyberieme z chladničky v dostatočnom predstihu (večer ak pečieme ráno, ráno ak pečieme večer).
Čokoládu nalámeme a rozpustíme nad vodným kúpeľom. Necháme vychladnúť. Po niekoľkých katastrofálnych pokusoch, keď sa od čokolády oddelilo maslo a nechcelo sa ani zaboha naspäť spojiť kvôlivá rýchlemu rozpúšťaniu nad prudkým plameňom už vieme, že to treba robiť poooomaaaaliiiičkyyy na miernom plameni.
Rúru predhrejeme na 200°C.
Pripravíme sa na šľahací maratón. Ak nechceme mať zbitú sušienku, musíme do tortičky nahnať čo najviac vzduchu - dôkladným šľahaním. Potom bude nadýchaná a lahodná. Začíname maslom a preosiatym práškovým cukrom. Šľaháme do penista. Keď šľahám maslo s cukrom, vždy si spomeniem na uja Mariana, ktorý ako milujúci manžel neustále zavadzal v kuchyni tety Júlie a šľahať maslo s cukrom bola zvyčajne jeho práca. Sedel za stolom a šľahal. Ručne drevenou varechou. Do penista. A ešte pri tom neustále vtipkoval.
Ak nemáme milujúceho manžela či iného príručného šľahača, použijeme ručný šľahač. Aj s ním to ide dopenista, dosvetla a dohladka.
Potom pridávame žĺtky - po jednom. Každý dôkladne zašľaháme. Bielky si odkladáme do inej misy, kde z nich bude sneh.
Potom zašľaháme čokoládu a vanilku.
Potom zašľaháme múku a mandle. Vždy len trošku poprášime na povrchu a postupne zašľaháme. Múku preosejeme, nech sa prevzdušní.
Bielky a kryštálový cukor vyšľaháme na tuhý sneh (je dobré si medzitým umyť a dôkladne usušiť šľahacie metly). Ten primiešame do cesta - nie mixérom ale drevenou varechou, len tak opatrne preklápame.
Tortovú formu vymažeme a vyložíme papierom na pečenie. Pečieme na 200°C 15 minút a potom znížime teplotu na 180° a pečieme ešte 45 minút alebo kým špáradlo nevyjde čisté.
Necháme vychladnúť. Rozkrojíme na dve časti.
Pripravíme si plnku: lekvár a rum dáme do hrnca, na strednom plameni privedieme k varu. Premiešavame. Varíme dokým nemáme lepkavú hutnejšiu zmes. Potrieme spodný korpus, priklopíme a pomažeme aj celý povrch a boky. Puristi, čo sú presvedčení, že je to proti originálu, potrú iba v strede alebo si trhnú nohou. Necháme zaschnúť.

Nakoniec si pripravíme čokoládovú polevu. Tu som sa zásadne odklonila od receptu. Pôvodný znel takto: 160 g kvalitnej čokolády rozpustíme nad vodným kúpeľom. Medzitým povaríme 200 g krupicového cukru a 150 ml vody a povaríme asi 5 minút. Keď vychladne, primiešame čokoládu. Necháme chladnúť. Keď začne tuhnúť, ešte raz zahrejeme a prelejeme celú tortu.
Toľko cukru by ma asi zabilo a vypadli by mi všetky zuby, takže som jednoducho rozpustila uvedené množstvo čokolády s veľkou lyžicou masla a tortu poliala. Nechala stuhnúť v chladničke. Pred podávaním nechala vonku pri izbovej teplote asi hodinu (asi aj viac, neviem, party už bola v plnom prúde). Podávala s nesladenou šľahačkou, áno, aj do tej sa ešte dáva cukor. Za významné zredukovanie množstva cukru som dostala tisíce ďakovných dopisov.

sacher morgen

Podzimní depku nemáme

lebo máme čokoládovo-tekvicový koláč. Je veselý, farebný, obsahuje čokoládu a najlepšie sa konzumuje v príjemnej spoločnosti. Je to vlastne čízkejk, ale s tajnou ingredienciou, ktorá mu dodáva zaujímavú pikantnosť a chuť.
Tu je návod na zhotovenie.

Budeme naň potrebovať:
150 g obľúbených keksíkov, najlepšie čokoládových, ak nemáme čokoládové, pridáme kakao
70 g masla, zmäknutého
cukor, ak chceme, ak sú sušienky dosť sladké, nemusí byť

450 gramov nátierkového masla (bez príchute)
150 g cukru, napríklad hnedého
lyžicu pravého vanilkového cukru alebo vanilkovú esenciu
250 ml (1 šálka) upečenej tekvice na pečenie (piekli sme ju aj do jablkovo-tekvicového koláča, takže len na pripomenutie: oranžovú tekvicu rozkrojíme napoly, dáme na plech, pečieme kým nie je dužina mäkká a nedá sa povyberať lyžicou ako pyré)
3 veľké vajíčka
3 lyžice hladkej múky
perníkové korenie (ak nemáme, môžeme použiť: trochu škorice a k nej pomelieme klinčeky, nové korenie, štipku zázvoru)
štipku soli
110 gramov kvalitnej čokolády, rozpustenej

Rozpustíme čokoládu nad vodným kúpeľom.
Formu 20x20cm vyložíme papierom na pečenie (môžeme podeň pomastiť, aby lepšie držal). Keksíky rozdrobíme, najľahšie to ide v mixéri, kto by predsa len trpel nejakou tou depresiou alebo akútnou nasranosťou, môže použiť aj valček na cesto, ktorým podrví keksy v igelitovom vrecku. Pridáme maslo, zmäknuté alebo úplne roztopené a trochu vychladené a cukor - ak chceme. Natlačíme naspodok formy v rovnomernej vrstve, odložíme do chladničky, aby stuhlo.
Rúru predhrejeme na 180°C.
Nátierkové maslo rozmixujeme, pridáme cukor, zapracujeme, tekvicu, zapracujeme, vajíčka, po jednom zapracujeme, a nakoniec múku, korenie a soľ. Premiešame dohladka.
Tri štvrtiny cesta vylejeme na pripravený keksíkový základ. Necháme si asi jeden hrnček. Ten dôkladne premiešame s rozpustenou čokoládou. Po lyžiciach popridávame do cesta. Nakoniec prejdeme nožom krížom-krážom cez celú formu (pozor na spodok), aby sme mali pekné mramorovanie. Aj keď niekomu sa podariť nemusí. Napríklad mne sa podarilo až na druhý raz (taký bol dobrý, že som ho musela dvakrát piecť).
Pečieme 40-50 minút. Necháme vychladnúť vo forme,necháme v chladničke, najlepšie cez noc. Nakrájame na kocky, lepšie malé, je dosť sýty.

Strašidelné dobroty

Mám rada Dušičky. Aj napriek tomu, že musím chodiť na hroby nielen svojich prarodičov, ale aj rodičov. Tá najväčšia bolesť však už prešla, zostal len smútok. Napriek tomu všetkému sa mi tento sviatok páči. Vysvietené cintoríny, chryzantémy, zapálené sviečky, spomienky. Smutná jesenná sychravá atmosféra s popadaným lístím.
Kedysi som mala spolubývajúcu Američanku. S ňou sme slávili tento sviatok po americky. S jej priateľmi sme vyrezávali tekvice a mali kostýmovú party s jedlom a pitím. Bola to zábava. Nemám nič proti takémuto spôsobu osláv všechsvätých. Myslím si, že premieru duchovna a duchov je fajn vyvážiť trochou srandy a nadhľadu. A ak vás priatelia pozvú na dušičkové posedenie napríklad pri pečených rebrách, môžete sa blysnúť vtipným tematickým dezertom. Napríklad čokoládovým cintorínom.
Budeme naň potrebovať - ingrediencie na obľúbenú čokoládovú piškótu. Ja som skúšala čokoládovú tortu od Nigelly:
225 g hladkej múky
30 g kvalitného kakaa
200 g práškového cukru
100 g masla
200 g kondenzovaného mlieka
100 g kvalitnej vysokopercentnej čokolády
2 vajíčka prešľahané
na čokoládovú plnku (ganache) - nemusí byť
250 g kvalitnej čokolády a 250 šľahačkovej smotany
Najprv si pripravíme plnku - vo vodnom kúpeli rozpustíme čokoládu so smotanou.
Rúru predhrejeme na 180°C. Vymažeme menšiu štvorcovú formu, ale môže byť aj okrúhla tortová, podľa toho, aký tvar cintorína chceme mať. Vyložíme papierom na pečenie.
Zmiešame suché suroviny - preosiatu múku, kakao a štipku soli.
Do hrnca dáme cukor, maslo, kondenzované mlieko, 100 ml vriacej vody a čokoládu nalámanú na malé kúsky, necháme rozpustiť a dôkladne vymiešame nad miernym plameňom dohladka. Necháme trochu vychladnúť, a potom primiešame do múkovej zmesi. Nakoniec zamiešame vajíčka.
Pečieme 35-45 minút. Hotovo máme, keď je povrch pevný. Špáradlo asi čisté nevylezie, ani to od neho nechceme.
Keď kompletne vychladne, rozrežeme napoly a naplníme plnkou.
Medzitým si pripravíme ozdoby - keksy namočíme do rozpustenej čokolády, farebnými trubičkami na zdobenie ich popíšeme tematickými nápismi. Na ozdobu môžeme použiť aj želé červy, žaby, myši a iné príšery. Komu sa červy bridia, môže použiť aj snehových duchov, napríklad takýchto. Povrch koláča posypeme podrvenými kakaovými keksami, pozapichujeme náhrobky a ozdobíme podľa fantázie.
Komu sa zdá čokoládový cintorín plný červov príliš morbidný, môže si napiecť strašidelne dobré halovínske mini čízkejky.
Budeme na ne potrebovať:
na cesto:
120 g podrvených alebo pomixovaných čokoládových sušienok (ja som použila Hobbits a pridala kakao)
50 gramov masla, rozpusteného
na plnku:
454 g krímčízu - naposledy sa mi osvedčil čerstvý krémový syr z radu Naše bio od Billy, tentoraz som ho ale nevedela zohnať, tak som použila nátierkové maslo bez príchute, ako obyčajne
130 g práškového cukru
2 väčšie vajíčka
1 čajová lyžička vanilkového extraktu alebo lyžica vanilkového cukru
polovica kelímku kyslej smotany
na čokoládové pavučiny: 55 g roztopenej čokolády

Rúru predhrejeme na 150°C a mriežku dáme do strednej časti. 12-mafinovú formu vyložíme papierom na pečenie (ja som použila silikónové formy a stačilo ich vymazať maslom, koláčiky sa dali ľahko vyklopiť.
Podrvené keksy a rozpustené maslo zmiešame. Rozdelíme na spodok 12 formičiek, pritlačíme lyžicou. Odložíme do chladničky, kým vyrobíme plnku.
Mixérom zapnutým na malú rýchlosť rozmiešame dohladka nátierkové maslo. Pridáme cukor a šľaháme kým sa poriadne nezmiešajú. Pridáme vajíčka po jednom, každé poriadne zamiešame. Pridáme vanilku a kyslú smotanu, zamiešame. Naplníme rovnomerne do pripravených formičiek.
Pečieme 18-20 minút alebo kým nie sú pevné, aj keď v strede môžu byť ešte trošku trasľavé. Necháme vychladnúť. Prejdeme nožom medzi koláčikom a formou, aby sa oddelili od stien. Prikryjeme potravinovou fóliou a necháme v chladničke niekoľko hodín, najlepšie cez noc.
Ešte raz prejdeme nožom medzi koláčom a formou, aby sa uvoľnili. Ak máme vyložené papierom, použijeme ho na vybratie, ak máme silikónovú formu, otočíme, jemne vytlačíme, vyklopíme.
Roztopíme čokoládu, ozdobíme pomocou cukrárenského alebo obyčajného igelitového vrecúška s odstrihnutým rožkom. Necháme stuhnúť v chladničke.
Ak budeme podávať s ovocnou omáčkou, budú chutiť ešte lepšie. Ovocie (jahody alebo maliny, teraz mrazené), trochu cukru a trochu vody povaríme nad miernym plameňom, kým nebude mať želanú omáčkovú konzistenciu.

Cesta do Čierneho lesa

Schwarzwald. Čierny les. Názov presne toho miesta, kde si predstavujeme, že sa odohrala tá patália s Červenou Čiapočkou a jej starou mamou. Ale nebojte sa milé deti, dnes nikto nikoho nezožerie, v našom príbehu sa všetci šťastne pochytajú za ruky a so spevom odtancujú do chalúpky starej matere, bo ona dnes oslavuje narodeniny a tak si všetci naliali po pohári šampanského, a možno aj starej materinej domácej čerešňovice, a majú dobrú náladu. Jediné čo budú všetci fakt ale fakt žrať, bude starej mamy narodeninová Schwarzwaldská torta.
Uznávam, takto na počúvanie je to trochu nudná rozprávka. Zanechajme preto fiktívnych príbehov a vyberme sa sami do kuchyne, zažiť si to na vlastnej koži. Čerešňovicu si berieme so sebou, bez nej by sa táto torta nemohla nazývať svojím pravým menom. Tvrdia to ľudia z Čierneho lesa, musí to byť pravda, vedia o nej najviac, veď si ju vymysleli.

Na tortu budeme potrebovať:
140 gr tmavej kvalitnej čokolády
75 gr masla zmäknutého
6 vajíčok
180 gr cukru
100 gr múky
prášok do pečiva alebo sódu bikarbonu

Na plnku:
500 gr čerešní, odkôstkovaných
800 ml šľahačky, do takýchto receptov používam zásadne tortovú šľahačku s obsahom tuku 36%, predáva tesko v tetrapakovom obale po 500 ml
panáka čerešňovice
kyslejší lekvár, napríklad višňový
cukor do šľahačky
čokoládu a čerešne na ozdobu - v originále sa torta ozdobuje čokoládovými hoblinkami, ktoré sa dajú vyrobiť škrabkou na zeleninu z čokolády krátko zmäknutej pri izbovej teplote, môžeme použiť aj mliečnu a horkú čokoládu, aby boli viacfarebné (ja som použila mačacie jazýčky z horkej čokolády, ktoré som dostala do daru deň predtým)

Aby som tortičku ešte vytunovala, použila som na plnku namiesto šľahačky crème fraiche. Dva dni pred výrobou torty som do jednej z tortových šľahačiek s objemom 500 ml zamiešala jednu veľkú lyžicu kyslej smotany a nechala na teple pracovať (mimo chladničky, pri izbovej teplote). O dva dni som mala krásne hustú, kyslejšiu ale pritom zamatovo jemnú luxusnú smotanu. Pred ďalším šľahaním treba nechať vychladiť v chladničke.

Rúru predhrejeme na 180°C. Tortovú formu vyložíme papierom na pečenie.
Čokoládu rozpustíme nad vodným kúpeľom. Z bielkov ušľaháme tuhý sneh. Žĺtky vyšľaháme s cukrom do peny. Zašľaháme čokoládu. Múkou pomiešanou s práškom do pečiva alebo sódou bikarbonou poprášime povrch (môžeme aj preosiať) a jemne zamiešame do krému. Nakoniec opatrne zamiešame sneh.
Upečieme vo vyhriatej trúbe (pôvodný recept uvádza 45 minút ale moja potrebovala ešte o 20 minút viac. Podľa zapichnutej špajdle sa to ľahko spoznalo.). Necháme vychladnúť.
Medzitým odkôstkujeme čerešne. Môžeme použiť aj zavárané alebo mrazené, rovnako ich treba zbaviť kôstok a nechať dôkladne odkvapkať. Šťavu z mrazených alebo trocha šťavy z kompótu zachytíme a odložíme.
Lekvár zohrejeme, aby bol tekutejší, pridáme trochu čerešňovej šťavy. Ak robíme tortu pre deti, môžeme priliať panáka čerešňovice teraz a nechať trochu povariť, aby sa vyparil alkohol. Ak robíme tortu pre dospelých, pridáme panáka a nevaríme, nech len zostane. Necháme vychladnúť.
Vychladnutú tortu dvakrát horizontálne prekrojíme. Šľahačku vyšľaháme. Ak máme crème fraiche, aj ten môžeme ešte našľahať, zvlášť. Korpus môžeme popichať špajdlou, potrieme ho lekvárovou zmeskou (tým, že ho poprepichujeme, šťava lepšie vsiakne aj dnu do cesta). Potrieme šľahačkou alebo crème fraiche, pokladieme čerešne. Ak ich máme dosť, niečo si necháme aj na ozdobu navrch. Opakujeme aj s ďalšou vrstvou. Zvyšnou šľahačkou potrieme celú tortu, ozdobíme čokoládou a zvyšnými čerešňami.
V mojej najnovšej obľúbenej kuchárke som čítala dobrý trik ako ozdobiť kraje torty čokoládovými hoblinkami: môžeme ich nasypať na papier na pečenie a ten opatrne pritlačiť k torte, tým pádom nám nezostanú prilepené na teplej ruke. Ešte som neskúšala, keďže som zdobila jazýčkami, ale niekedy vyskúšam určite.

A nikto nemusí mať veľké oči, ani veľké uši, aby sme lepšie videli a počuli, keď sa bude krájať, ani veľké zuby, netreba ju veľmi hrýzť, je to samý krém a ujde sa všetkým.

foto: Veronika K.

Horné Uhorsko v plnom nasadení

Rozmýšľam, čo by asi moja prababička z Liptovských Revúc povedala, keby sa niekedy za svojho života dostala do Viedne, napríklad do Schönbrunnu a uvidela všetku tú palotu a prepych. Odhadujem to na reakciu Pichandovcov na múračkách u grófa, na ktorého meno si nespomeniem. Určite však viem, čo by povedala, keby ochutnala finesy, ktoré pojedala vtedajšia šľachta.

"Od švábky s kyslým mliekom na večeru sa vám isto nebude o koňoch snívať. Domov! "

Bodaj by som aj ja mala takú presvedčivosť v hlase, ako mala ona a takú oddanosť k regionálnym plodinám. Môj mlsný jazyk ma priviedol do rozličných nepríjemných situácií a nemyslím tým len situácie plavárňového charakteru. Aha, aj minule. Dostala sa mi na viedenskú dezertnú vidličku torta "Esterházy" - týždeň som nespala od ľaku, že budem musieť každú nedeľu cestovať do tej vzdialenej kaviarne, kde ma tento výnimočný kúsok dočista paralyzoval. Po týždni sa mi mozog vyčistil, ja som si zagúglila a poskladala som si recept, ktorý musím dať k všeobecnému dobru.

V prvom rade som chcela poznať originálny recept, podľa ktorého tortu piekli pre Pála Antala Esterházyho (Paul III. Anton, Fürst Esterházy de Galantha (1786-1866), ministra zahraničia Rakúsko - Uhorskej monarchie. Je ukrytý v tejto knihe Esterházy Kochbuch: Pannonische Köstlichkeiten und fürstliche Weine, no nájdete ho aj na stránke www.kochmix.de.

Presvedčil ma hlavne tým, že nepoužíva v kréme žiadne vanilkové pudingy, plnka sa pripravuje vo vodnom kúpeli, čo plní moje predstavy o monarchistickej vývarovni. Horšie je na tom cesto. Ingrediencie - výborné. Cesto mandľové, žiadne orechové náhrady sa nekonajú. Problém je v spôsobe prípravy. V originálnom recepte sa cesto upečie vcelku v tortovej forme a potom sa rozkrojí na tri časti. Málo. Čaro tej torty je okrem iného vo vrstvení a následnom zvláčnení cesta krémom, čo pri troch vrstvách, z toho len dvoch v priamom styku s krémom neprinesie žiadaný efekt. Možno mali na cisárskom dvore najatých nindžov, ktorých používali len na tenučké korpusové chirurgické rezy, ale čo my s tým? Prevezmeme stratégiu od iných cukrárov, ktorí si dali tú prácu a cesto piekli po častiach, pomocou naznačených kruhov na papieri na pečenie. Skromným ľuďom stačia 4 vrstvy. Vrchná vrstva sa krémom už nenatiera, tu sa prikláňam k neoriginál receptu tejto pani a potretie nahriatou marhuľovou marmeládou je vynikajúce doplnenie chutí. Fondánovú polevu s typickým Esterházy vzorom som urobila podľa originál receptu.

Takže si tento hybrid predstavme. Na cesto potrebujeme:

6 vaječných bielkov

200 gramov práškového cukru

200 gramov pomletých mandlí

1 polievkovú lyžicu citrónovej šťavy

Bielky vyšľaháme so štipkou soli dotuha, pomaly zašľahávame cukor a mandle, nakoniec pridáme citrónovú šťavu. Na papier na pečenie si nakreslíme kruh o veľkosti tortovej formy a navrstvíme štvrtinu cesta, upečieme do zlatova. Keď máme štyri kruhy, dáme sa do prípravy krému.

Na krém potrebujeme:

6 žĺtkov

80 gramov práškového cukru

vnútro z jedného vanilkového lusku

250 ml mlieka

25 gramov kukuričného škrobu (Gustin)

200 gramov masla

3 polievkové lyžice marhuľovej marmelády

Všetky tieto ingrediencie si spojíme, pripravíme vodný kúpeľ a šľaháme nad parou dovtedy, kým nedostaneme konzistenciu redšieho pudingu. Po odstavení občasne premiešavame, aby nám hmota pekne vychladla. Po vychladnutí zmixujeme maslo a uvarenú vychladnutú hmotu po lyžiciach do masla zamiešavame. Natrieme plnkou tri korpusy, štvrtým prikryjeme, ten potrieme zohriatou marhuľovou marmeládou. Nezabudneme natrieť krémom aj boky torty, aby nám mali na čom držať mandľové lupienky. Dáme stuhnúť do chladničky a pripravíme si fondánovú polevu.

Na fondán potrebujeme:

350 gramov práškového cukru

polovicu vaječného bielka

šťavu z jedného citróna

Do pripraveného cukru kvapkáme vriacu vodu dovtedy, kým nám nevznikne hustá kaša. Musí byť ozaj hustá, aby v nej lyžica stála, pretože sa rozriedi ešte polovicou vaječného bielka a citrónovou šťavou a nesmie z povrchu stekať. Dve tretiny tejto polevy natrieme na povrch torty a jednu tretinu zmiešame s kakaom a pomocou mikroténového sáčka a špáratka vyrobíme Esterházy vzor, viď obrázok. Polevu necháme chvíľu voľne zaschnúť.

Na Esterházyovcov platil popis - opulentné vydržiavanie dvora, kreatívna kuchyňa a vyberané vína. V jeden horúci letný deň dokázali spotrebovať 25 000 kusov citrónov, ktoré boli použité na prípravu limonády a k tomu im robil podmaz dvorný kapelmajster Joseph Haydn. Táto torta podčiarkuje noblesu, s ktorou stolovali, chutí tak harmonicky a jemne ako porcelán, na ktorom ju servírovali.

Ale ani taký meteník z pekáča nie je zlý :)

Cheesecake challenge

(Čízkejková výzva)

Dlho som sa nevedela odhodlať upiecť nejaký čízkejk. Hocijaký. Je to ťažké, keď máte na krku guru, ktorá navyše miluje krémové koláče a keď píšem krémové myslím tým veľaveľaveľa krému a len toľko cesta, aby to nejak držalo pokope. Nie je to ľahké kamarátiť sa s guru. Človek by mal k takýmto osobám zachovávať bezmedzný obdiv a úctu. A to znamená odstup do neosobnej vzdialenosti. Len si skúste vážiť niekoho, kto prinúti vlastnú matku upiecť metrový koláč dlhý doslova jeden meter, z toho trištvrte metra musí byť plnka. A potom idete na dovolenku a tam na každom rohu narážate na božské čízkejky, ktoré zostanú navždy v blahej pamäti ako niečo, čomu sa nič iné nevyrovná.

Len si skúste súťažiť s niečím takýmto

Druhý problém, ktorý bol pre mňa dlho neriešiteľný, je, že čo je to vlastne ten krímčíz. Vlasy som si od zúfalstva trhala nad receptami z obrázkových časopisov, ktoré s ľahkým srdcom uvádzajú "krémový syr" alebo "jemný tvaroh", keď je jasné, že v origináli bol použitý krímčíz. Nie je to nič, čo by sa u nás bežne vyrábalo a predávalo. Nie je to ani cottage cheese, ani tvaroh. Je to niečo na polceste - ako čerstvý syr ale so zachovanou krémovo smotanovou konzistenciou. Po niekoľkých konzultáciách s kamarátkou žijúcou v Londýne, ktorá tento čízkejkový recept vyskúšala prvá, som sa rozhodla, že to vyskúšam s naším nátierkovým maslom.
Navyše, pravý newyorský čízkejk sa pečie vo vodnom kúpeli. Už som sa videla, ako obaľujem otváraciu tortovú formu alobalom a môžem pri tom v šikovnosti súťažiť s Patom a Matom a nakoniec bude aj tak koláč premočený od vody.

Napriek všetkým týmto problémom, pochybnostiam, ba až traumám, som sa jedného pekného dňa pustila do ovocného čízkejku. Potrebovala som naň:

Na ovocnú plnku:
340 gramov čerstvého alebo mrazeného ovocia - originálny recept je s brusnicami, ja som použila mrazené višne
pol šálky (100 gr) kryštálového cukru - bieleho alebo hnedého
2 šálky (480 ml) vody
kôra z chemicky neošetreného citrónu alebo pomaranča
na cesto budeme potrebovať:
2 šálky (200 gr) podrvených obľúbených sušienok, napríklad maslových alebo bebe
2 lyžice (25 gr) cukru
pol šálky (114 gr) masla roztopeného
na čízkejkovú plnku: - všetky ingrediencie majú byť izbovej teploty
680 gr krímčízu - originálne sa používa značka Philadelphia, ja som použila nátierkové maslo Mana, má vysoký obsah smotany (okolo 90%) a iba málo umelých pridaných ingrediencií - v žiadnom prípade nepoužívajte nízkotučné alebo odtučnené nátierkové maslo (a ani pažítkové či chrenové nebude najvhodnejšie)
1 šálka (200 gr) práškového cukru
lyžica múky
4 väčšie vajíčka
1 lyžica tučnej šľahačky
1 lyžička vanilkovej esencie alebo lyžica vanilkového cukru s pravou vanilkou

Najprv si pripravíme ovocnú plnku. Do hrnca alebo na panvicu dáme ovocie, cukor a vodu. Zahrejeme až k varu, miešame, kým sa nerozpustí cukor. Znížime teplotu a necháme mierne variť, často miešame, aby nám neprihorel cukor, až kým nemáme hustejšiu sirupovitú konzistenciu plnky, ktorá by z pôvodného objemu mala byť zredukovaná asi na dve šálky - 480 ml. Trvá to asi 20-30 minút. Odstavíme zo sporáka, pridáme citrónovú kôru. Pred ďalším použitím necháme úplne vychladnúť. (Môžeme si pripraviť aj deň pred pečením a uschovať v chladničke).
Urobíme cesto - podobá sa krehkému. Vymastíme klasickú otváraciu tortovú formu. Podrvíme keksy na malé omrvinky (napríklad valčekom v igelitovom vrecku). Pomiešame ich s cukrom a roztopeným maslom. Natlačíme naspodok a asi do výšky 2,5 cm na okraje formy. Odložíme do chladničky, kým si pripravíme čízkejkovú plnku.
Rúru predhrejeme na 180°C.
Mixérom zapnutým na strednú rýchlosť (do plnky nechceme nahnať príliš veľa vzduchu, aby nám po upečení nepopraskala) vymiešame nátierkové maslo, cukor a múku dohladka (asi 2 minúty). Po jednom zamiešame vajíčka. Potom pridáme lyžicu šľahačky a vanilku, dobre zamiešame.
Vyberieme cesto z chladničky, nalejeme naň polovicu krémovej plnky. Na ňu lyžicou pokladieme asi polovicu šálky ovocnej plnky. Potom nožom urobíme mramorovanie - prejdeme opatrne sem a tam cez ovocnú a krémovú plnku - nie príliš, aby sme ich celkom nepremiešali a nestratili vzor - dôležitejšie to bude na povrchu. Opatrne nalejeme zbytok krémovej plnky. Pridáme zbytok ovocnej plnky, alebo si časť môžeme nechať na podávanie s hotovým koláčom. Opäť urobíme kúzlo s nožom.
Formu položíme na plech, keby nám niečo vytieklo a dáme do stredu rúry.
Prvých 15 minút pečieme na 180°C, potom znížime teplotu na 120°C a pečieme ešte ďalších 60-70 minút alebo dokým povrch nespevnie. Koláč môže v strede vyzerať ešte trochu nedopečený a trasľavý, ale to nevadí, on dozajtra stuhne v chladničke. Upečený už je.
Vyberieme z rúry. Opatrne prejdeme nožom medzi cestom a formou, aby sme ho odlepili od stien - malo by to zabrániť popukaniu povrchu pri chladnutí.
Necháme vychladnúť, potom prikryjeme potravinovou fóliou a necháme cez noc (alebo najmenej 8 hodín) v chladničke. Tam ešte stuhne a parádne sa premiešajú chute.

Ukázalo sa, že tento koláč je maximálne blbuvzdorný, pochybnosti zaháňajúci, traumy liečiaci. Už budem robiť len tento podľa tohto receptu. Ani tá ovocná plnka by v ňom nemusela byť (ale dodáva mu šmrnc a ďalší rozmer). Je to naozajský čízkejk. Ani vodný kúpeľ mu netreba.
A guru tiež uznala, že je výborný.

Na vlnách

Na jar podliehame všelijakým druhom vlnenia. Môžu nás zaplavovať vlny hormónov z jarných vášní, keď všetko pučí a kvitne a raší a začína nový život. Spomenieme si aj na vlny endorfínov, keď sa nám podarí znovuobjaviť radosť z pohybu. A keď si urobíme jarný výlet k Dunaju, možno si spomenieme aj na Dunajské vlny.
Tento koláč vraj pochádza z Nemecka, presnejšie z Bavorska, kade Dunaj preteká a môžeme tomu veriť, pretože obsahuje Kirchen (čerešne). Okrem toho sa pekne vlní a je plný masla, vanilky a čokolády, takže nič pre našu jarnú očistnú dietu, Ale zato jazýček si zavlní pardón zavrní od blaha.

Na Dunajské vlny budeme potrebovať:
zavárané alebo mrazené čerešne či višne, najlepšie vykôstkované
250 gramov mäkkého masla a nejaké na vymazanie plechu
150 gramov cukru a lyžica vanilkového cukru
štipka soli
6 vajec
400 gramov hladkej múky
lyžička sódy bikarbony
4 lyžice mlieka
2 lyžice kvalitného kakaa
2 lyžice rumu

Na krém:
1 vanilkový puding
pol litra mlieka
lyžica cukru
200 gramov mäkkého masla
50 gramov práškového cukru

Na polevu
1 kvalitná vysokopercentná čokoláda
100 gramov masla
1 dcl šľahačkovej smotany

Rúru predhrejeme na 180°C. Maslo vymiešame s cukrom a soľou do peny, pridáme žĺtky a múku so sódou bikarbonou. Pridáme sneh ušľahaný z bielkov. Nakoniec pridáme mlieko, tak aby bolo cesto dosť vláčne na roztieranie na plech. Polovicu cesta rozotrieme na vymastený plech. Do druhej polovice primiešame kakao a rum a nanesieme v druhej vrstve na svetlé cesto. Treba to robiť postupne a lyžicou, tak sa nám podarí efekt dunajských vĺn. Navrch rozložíme čerešne alebo višne a jemne zatlačíme. Pečieme 30 minút. Necháme vychladnúť.
Puding a lyžicu cukru vymiešame s trochou mlieka (podľa návodu na obale). Zbytok mlieka prevaríme, pridáme rozmiešaný pudingový prášok a uvaríme do zhustnutia. Necháme vychladnúť.
Maslo a cukor rozmiešame do peny po lyžiciach postupne zamiešame vychladnutý puding. Natrieme na vychladnutý koláč. Necháme stuhnúť v chladničke.
Čokoládu roztopíme s maslom, primiešame smotanu. Natrieme na stuhnutý koláč, opäť necháme stuhnúť. Keď máme dočista stuhnuté, nakrájame na rezy a podávame.

Koláč z Bretónska

Koláč, ktorý si dnes upečieme, pochádza z Bretónska, takej tej časti Francúzska čo vyčnieva do mora na pobreží kanálu La Manche a čo sa mňa týka, bola známa hlavne tým, že tam žili Kelti. Bretónsky slivkový koláč sa volá Far, obsahuje sušené slivky a vyznačuje sa zvláštnou mokrou a vláčnou konzistenciou - niečo medzi našou suchou bublaninou (pomerne ďaleko od nej) a krémom (napríklad ako v krémeši). Podľa vzorky ochutnávačov, ľuďom, ktorí milujú krémové a superkrémové koláče, príliš nechutil, ale ľuďom zvyknutým na naše bublaniny a buchty, chutil výnimočne.
Podľa ingrediencií, ktoré sú v ňom použité, musí byť Bretónsko "zemí, která oplývá mlékem a strdím".
Túto frázu som sa naučila z platne Hurvínkovy staré pověsti české, ktorú som ako dieťa milovala a počula som ju aspoň tisíckrát. Príslušný dialóg znel asi takto:
Spejbl: Za starých časů země česká oplývala mlékem a strdím
Hurvínek: Čím že oplývala?
Spejbl: Mlékem a strdím!
Hurvínek: To že mlékem to chápu a proč strdíš, tati?
Spejbl: Ale já nestrdím pořád. Strdí se říkalo medu. Oplývala mlékem a strdím - mlékem a medem.

Strdenie bokom, na koláč Far budeme potrebovať:
6 vajíčok
250 gramov jemného krupicového cukru plus lyžicu pravého vanilkového cukru
250 gramov polohrubej múky
130 gramov slaného masla alebo obyčajné maslo a lyžička soli
1 liter plnotučného mlieka
2 lyžice tuzemského rumu
120 gramov vykôstkovaných sušených sliviek (mne sa toto množstvo vzhľadom na množstvo ostatných ingrediencií zdá málo, použila som celý 200 gramový balíček) - môžeme ich vopred namočiť do rumu, aspoň cez noc

Najprv prevaríme mlieko a po častiach do neho zamiešame kúsky masla. Kúsok masla si necháme na vymazanie formy. Keď je všetko maslo rozpustené a na povrchu sa robia bubliny, odstavíme zo sporáka a prilejeme rum. Necháme vychladnúť.
Do veľkej misy rozklepeme všetky vajíčka, prešľaháme, Postupne prisýpame cukry a pritom stále šľaháme metlou alebo mixérom. Potom šľaháme mixérom až do svetložlta a do penista.
Vychladnuté mlieko s maslom a rumom pomaly prilievame tenkým pramienkom za stáleho šľahania do vajíčkovej hmoty. Opäť chvíľku šľaháme mixérom, až máme našľahanú, napenenú hmotu, ktorá mne pripomínala vtáčie mlieko (to na čo sme v škôlke hovorili fujfuj).
Po malých častiach pridávame múku a dôkladne zašľaháme. Na konci máme hutnú ale stále tekutú hmotu. Ešte chvíľku prevzdušňujeme metlou alebo mixérom. Necháme 5 minút odpočívať.
Rúru zapneme na 200°C. Hlbší pekáč, cca 25x35 cm, dôkladne vymažeme maslom (nepoužijeme otváracie a dvojdielne formy, cesto je tekuté).
Na dno rovnomerne rozložíme slivky, ak boli namočené, predtým scedíme. Cesto najprv nalejeme pomedzi slivky (ja som použila polievkovú naberačku, cesto je naozaj veľmi tekuté). Potom pomaly a opatrne dolejeme zvyšok, aby sa slivky nepoposúvali. Pekáč by nemal byť plný až po okraj, koláč ešte bude rásť.
Pečieme asi 70 až 80 minút. V polovici pečenia teplotu znížime o 20°C. Po upečení necháme ešte asi päť minút vo vypnutej trúbe. Potom vyberieme, necháme vychladnúť. Nakrájame na rezy.

Battle: blondínky verzus brunetky

Pred časom nám kamarátka Duša napiekla recept na blondies - koláč podobný brownies, ale s použitím bielej čokolády a ozvláštnený brusnicami a orieškami. Nikdy som ho nejedla a tak mi vŕtalo hlavou, ako asi môže chutiť, keď podľa obrázkov určite dobre. A tiež som ešte nikdy nepiekla brownies.
A tu mi prišla do cesty mimoriadne vhodná príležitosť. Čisto dámska partička, exkluzívny výmenný večierok, na ktorom si dámy rôznych konfekčných a iných veľkostí vymieňajú životné skúsenosti, depresívne a veselé zážitky a nakoniec aj svoje šatníkové a nákupné omyly a prebytky. Kde inde by lepšie ocenili dva načisto čokoládové koláče a zároveň súvisiaci kontext porovnávajúci blondínky a brunetky (blondies and brownies). Je to odveký boj, zúriaci tak žensky skryte, pod povrchom, ale o to neľútostnejšie. Bola som naozaj zvedavá, ako to dopadne.
Aj keď, od začiatku som bola tak trochu presvedčená, že to vyhrajú brownies, so svojou nadýchanou čokoládovosťou:
180 g masla + na vymastenie
180 g tmavej čokolády s vysokým podielom kakaovej hmoty (aspoň 70 %, naozaj sa oplatí nešetriť, ide nám o pravú čokoládovú chuť)
80 g hladkej múky (časť môžeme nahradiť mletými orechami, ako sme sa inšpirovali u Nigelly)
40 g kvalitného kakaa (nie instantného)
3 veľké vajíčka
250 g prírodného krupicového cukru (hnedého) plus lyžicu vanilkového
(ak chceme brownies vytunovať, môžeme do nich ešte nasekať 50 gramov bielej a 50 gramov mliečnej čokolády - ale nemusí byť)

Maslo nakrájame na menšie kúsky a s tmavou čokoládou rozpustíme nad vodným kúpeľom. Necháme vychladnúť.
Rúru predhrejeme na 180°C. Plech vymažeme maslom a vyložíme papierom na pečenie.
Vajíčka a cukor vyšľaháme do peny a do svetložlta. Do vyšľahanej hmoty zamiešame vychladnutú čokoládu s maslom - postupujeme zľahka, osmičkovým pohybom, chceme aby hmota zostala nadýchaná. Najlepšie je použiť plastovú stierku alebo drevenú varechu. Miešame, dokým sa obe hmoty nespoja a masa je rovnomerne matne hnedá.
Potom na povrch preosejeme múku a za ňou kakao, opäť opatrne zapracujeme. Orechy nepreosievame, viem o čom hovorím, moje obľúbené sitko s pružinkou už nikdy nebude to, čo bývalo.
Nakoniec by sme mali dostať vlhké a patlavé cesto - presne ako na brownies. Ak chceme, zamiešame nasekanú bielu a mliečnu čokoládu - teraz. O-pa-tr-ne.
Cesto nalejeme do formy, uhladíme povrch, aby bol rovnomerný.
Pečieme 25-30 minút. Na zapichnutom špáradle MÁ uľpievať cesto - to sú správne brownies - na povrchu pevné a lesklé, ale pod tým ešte mierne mazľavé.
Necháme úplne vychladnúť, nakrájame na menšie kúsky - aj tak ich pojeme veľa, ale budeme mať pocit, že nie.

Nebola som sama, kto od začiatku nadržiaval browniesom. Aj moja sestra, inak tiež brunetka, neviem či to nejak súvisí, ich nepokryte favorizovala. Ostatné dámy sa vyjadrovali veľmi diplomaticky, že oboje sú veľmi dobré. Aj keď - vzhľadom na množstvo vypitého bieleho vína, to už možno nebolo diplomaticky, ale pravdivo.
Brownies zostali mojim osobným favoritom, stále som presvedčená, že tej ľahkej tmavej čokoládovosti sa nevyrovná nič a biela čokoláda už vôbec nie. Aj keď jej hodne pomáhajú brusnice, ktoré mám veľmi rada (nabudúce asi rozpustím aj bielu čokoládu, alebo aspoň jej časť a skúsim zamiešať do cesta).
O dva dni po večierku som ale dostala smsku od sestry, že si to rozmyslela, blondies sú rovnako dobré a je to čistá remíza.
Tak si vyberte. Alebo si nevyberajte, napečte si obidva a porovnajte sami.

Stelesnená sviežosť

Keď je vonku sviežo, ale my sa vôbec sviežo necítime, ba práve naopak, prišiel čas na extra dávku sviežich vitamínov obsiahnutých v najsviežejšom ovocí aké poznáme - v sviežich citrónoch. Osviežia nás pri pečení, keď konečne vyskúšame nové ingrediencie a príchute, osviežia nás pri servírovaní, keď môžeme vymyslieť nové kreatívne spôsoby ako naaranžovať mafin, šľahačku a citrónový krém, a osviežia nás pri jedení, pretože nové svieže ingrediencie nám poskytnú nové svieže chute.

Na citrónové mafiny potrebujeme:
100 gramov masla rozpusteného
šťavu a kôru z 2 biocitrónov (alebo dôkladne vydrhnutých pod teplou vodou)
350 gramov hladkej múky
140 gramov hnedého trstinového cukru
lyžička sódy bikarbony
2 vajíčka
150 ml kyslej smotany alebo creme fraiche
150 gramov citrónového krému - lemon curd (kúpime u Marksa and Spencera alebo si urobíme doma)
šľahačku na podávanie

Rúru predhrejeme na 200°C a mafinovú formu vymažeme maslom či olejom alebo vyložíme papierovými košíčkami.
Zmiešame sypké suroviny - múku, cukor a sódu bikarbonu. Zvlášť vyšľaháme vajíčka, kyslú smotanu či krém freš a citrónový krém. Sypké a mokré suroviny spojíme, dôkladne k nim zamiešame citrónovú šťavu, kôru a rozpustené maslo.
Cesto plníme do formičiek, napĺňame ich maximálne do trištvrtiny, mafiny ešte porastú.
Pečieme 20-25 minút dozlatova a donarastenia.
Podávame so šľahačkou, môžeme do nej primiešať ešte trochu citrónového krému.

Sviežo osviežia citróny svieže.

Napoleon z Neapola

alebo Osobennosti nacionaľnych desertov

Priateľov si treba vyberať pozorne. Inak sa môže stať, že narazíte na bandu nebezpečných bláznov, ktorí pravidelne usporadúvajú tematické večierky s hostinou zameranou na rôzne národné kuchyne. Napríklad na ruskú. A ak sa nechcete nechať zahanbiť všelijakými kaviármi, domácimi lososovými terinami, stroganovmi a blinami, musíte sa vo svojej koláčovej kategórii vytiahnuť s niečím skutočne zaujímavým. A tak browsujete internetom a narazíte na Napoleona.
Je to obľúbený ruský dezert a okolo jeho vzniku koluje množstvo legiend. Od načisto frivolných, cez praktické až po filozofické.
Podľa jednej filozofickej sa Napoleonov kuchár zamyslel nad opakujúcimi sa životnými cyklami a preto napiekol koláč, bohatý, navrchu krásne ozdobený, ale zboku s odkrytými mnohými kruhovými vrstvami: Жизнь циклична, события меняют друг друга, но повторяют уже свершившееся… Мы же должны всегда их помнить – это главное в жизни. (Život sa pravidelne opakuje, udalosti sa síce menia, ale neustále sa opakujú. Musíme si to stále pamätať - lebo to je v živote najdôležitejšie.)
Kto múdrosť v koláči nepotrebuje, tomu bude stačiť informácia, že ho prvýkrát napiekli moskovskí cukrári v roku 1912 - pri príležitosti stého výročia víťazstva nad napoleonskou armádou. Najprv mal podobu známeho napoleonského trojrohého klobúka, až neskôr sa začal piecť aj v kruhovej alebo štvorcovej forme.
Aby sme to ešte trochu zamotali, je tu ešte vysvetlenie, že názov Napoleon vznikol skomolením slova Neapol (Napoli), pretože koláč tak trochu napolitánku pripomína striedaním vrstiev upečenej oplátky a krému.
Každopádne, je to koláč známy nielen v Rusku, ale aj v západnej Európe - pod názvom Mille-feuille, teda tisíc lístkov. Nemusíme sa však báť, vrstiev nebudeme robiť tisíc, aj keď pri vaľkaní pätnástej sa nám to tak môže javiť.

Na krehké cesto budeme potrebovať:
1 vajíčko
150 ml kyslej smotany
250 gramov masla
500 gr hladkej múky
štipka soli
Na plnku:
900 ml mlieka
150 g práškového cukru
3 žltky
3 vrchovaté lyžice hladkej múky
štipka soli
200 g masla
panák vodky, brandy, rumu alebo iného alkoholu podľa preferencií (môže byť aj whisky cream či baileys)
kôra z polovice citróna
1 celý vanilkový struk alebo kvalitná vanilková esencia
štipka muškátového orieška

Prácu si môžeme podeliť aj na niekoľko dní: jeden deň urobiť cesto, iný plnku, ďalší spojiť alebo ľubovoľne kombinovať.
Ráno v deň pečenia (alebo dostatočne dlhú dobu pred) vyberieme maslo z chladničky, aby zmäklo - bude sa s ním lepšie pracovať.
Urobíme krehké cesto: z múky a masla urobíme mrveničku, pridáme štipku soli, vajíčko a kyslú smotanu (niektoré recepty ju neuvádzajú, ale mne sa zdá dokonale ruskou ingrediencou, takže šup tam s ňou). Dôkladne vymiesime.
Rozdelíme na 16 dielov, z ktorých vyformujeme malé guličky (alebo hromádky, na tvare nezáleží, ide nám len o to, aby sme mali separátne kúsky. Stuhnuté cesto sa oddeľuje ťažšie.). Necháme stuhnúť v chladničke - cca 1 hodinu.
Medzitým si pripravíme krém na plnku.
V hrnci s dobrým dnom (alebo v mliečniaku alebo nad vodným kúpeľom - istota je guľomet, aby sa nič nepripálilo) zohrejeme 750 ml mlieka.
Zatiaľ vymiešame žĺtky s cukrom a štipkou soli až do svetložlta, najlepšie mixérom. Pridáme 150 ml mlieka a múku. Vyškrabeme vanilkový struk alebo pridáme vanilkovú esenciu. Dokonale rozmixujeme, nesmú tam byť žiadne hrudky - mixérom alebo aspoň šľahacou metličkou.
Keď už mlieko začína vrieť, stiahneme teplotu nanízko a vlejeme doň vymiešanú hmotu - pomaly a za stáleho miešania metličkou. Necháme prevrieť, stále miešame. Keď prichádza k varu, mal by krém začať tuhnúť do pudingovej konzistencie. Necháme prebublať varom 2-3 minúty, stále miešame.
Vezmeme zo sporáka, pridáme citrónovú kôru, štipku muškátového orieška a alkohol.
Keď trošku vychladne - tak, že už môžeme chytiť rukou hrniec, po častiach pridávame zmäknuté maslo a dôkladne zamiešavame metličkou. Necháme vychladnúť, odložíme do chladničky.

Opäť sa budeme venovať cestu. Rúru prehrejeme na 180°C.
Jednotlivé časti cesta vždy rozvaľkáme fakt ale fakt natenko na pomúčenej doske, plátky musia byť tenučké takmer ako oplatky, v tom je pointa celého koláča. Snažíme sa zachovávať približne rovnakú veľkosť, ja som používala ako šablónu spodok z tortovej formy, podľa ktorého som obrezala každú placičku (hneď po upečení sa obrezať nedá, plátky sú príliš krehké a mrvia sa. Prirezávať sa dá až po zostavení torty a zmäknutí cesta.).
Dôkladne poprepichujeme cesto vidličkou, aby sa narobilo čo najmenej vydutých pľuzgierov (urobia sa tak či tak, snažíme sa ich počet a veľkosť zminimalizovať). Ako hovorí guru - dier musí byť viac ako cesta. Snaživci môžu použiť aj trik s papierom na pečenie a fazuľami položenými na ceste, ale myslím, že po štvrtom-piatom kúsku ich to prestane baviť.
Každý kúsok upečieme dozlatova na plechu vyloženom papierom na pečenie, trvá to cca 10 minút. Ak máme rúru s ventilátorom, môžeme piecť aj po dvoch kúskoch, prípadne po štyroch ak sa na plech zmestia dva.
Jeden plátok môžeme nechať trošku viac priškvrknúť, použijeme ho na ozdobu.

Nakoniec zostavíme koláč:
Na tortovú podložku položíme prvý plát cesta, nalejeme naň hojné množstvo krému, rozotrieme. Položíme ďalší plát, krém, rozotrieť a tak ďalej, až kým nám nedôjde cesto. Krému by malo byť dosť aj na potretie navrchu. Pri pridávaní vrchných vrstiev môžeme aj jemne pritlačiť, aby sa jednotlivé vrstvy vyrovnali a krém sa dostal všade.
Jednu pripečenú vrstvu rozdrvíme valčekom na cesto alebo prstami. Mali by sme dostať jemné omrvinky, ktorými posypeme povrch torty.
Nezľakneme sa, že to vyzerá ako trápne sušiny, spomedzi ktorých vyteká krém. Odložíme do chladníčky na noc, najlepšie zakryté. Ráno máme vláčny, krémový koláč. Perfekcionisti môžu orezať nerovné hrany, aby to pekne vyzeralo. My ostatní necháme tak a so záľubou pozorujeme vydesených priateľov, ktorým to naservírujeme. V prípade, že požili dosť vodky so šampanským už vydesení nebudú, nerovnosti na okrajoch si nevšimnú a koláč hlasito ocenia.


Komu by nestačili vyššie uvedené verzie vzniku koláča máme ešte pikošku na záver: Napoleon vraj šepkal čosi veľmi dôverné do uška dvornej dámy svojej manželky Jozefíny. Bohužiaľ, manželka ho pri tom pristihla a tak zaklamal, že jej vysvetľuje recept na nový koláč, ktorý práve vymyslel.
Táto historka sa mi však nezdá príliš pravdepodobná, človek takúto prácnu vec nevymyslí len tak popri flirtovaní.
A keď už sme pri sladkých rečiach, existuje jedna verzia krému pre milovníkov sladkých extrémov: pomiešané jedno salko s 250 gramami masla. To by zalepilo ústa každej žiarlivej manželke.

prvé a posledné foto: Veronika K.

Decentný kopanec Hadej Nohy

Keď mám chvíľu času a voľného miesta v hlave, premietam si, čo som už všetko zažila a aká pohroma sa mi ešte nestala a mala by som sa na ňu tak trochu aj pripraviť. Chvíľu času a voľného miesta v hlave mám presne dvakrát do roka - 25.12., keď je navarené, napečené, prádlo požehlené a práčke tiež zvyknem nechať sviatok a vo Veľkonočný pondelok, kedy sa 4/5 našej domácnosti dajú na orientačný beh po okolí spojený so zberom figúr z hnusnej čokolády, euroviek rozličnej hodnoty a fáboriek besných farieb. To ja sa zamknem v príbytku a tvárim sa ako čerstvá mŕtvola (práčka spolupracuje). Takže od dátumu mojho narodenia som už videla, ako otec skáče z okna s opršaným vianočným stromčekom v ruke, stihla som resuscitovať našu korelu Jacqueline, presúvala som sa tri kilometre cez mesto za bieleho dňa v žabovozelenej gumenej plávacej čiapke z plavárne domov, zašili mi ranu na ruke bez akéhokoľvek umŕtvenia ako snajperovi a kopla ma Hadia Noha. Mierne, ale dosť presne.

Hadia Noha je dáma, s ktorou sme pobudli chvíľu v domove pre chronických hľadačov a nás ostatných, jedným slovom inlande. Boli to krásne časy, keď sa dala aj ranná káva piť tak nejak osamote a predsa len s partiou, hej, je mi za inlandom smutno. No aby sme prišli k meritu veci - Hadia Noha ma jedným decentným kopancom posunula k láske k mafinom. Mafiny som predtým nepekávala, hoci sú skladné, ľahko transportovateľné a úhľadné sa už narodia. Pre moju domácnosť ich je stále málo a ako desiata sa neosvedčili. Ten druhý dôvod berte s rezervou, keby ste mojim deťom zabalili na desiatu tehlu, spoľahlivo prinesú naspať antuku, v tom to nebude.

Ale v jednej diskusii Hadia Nožička poskytla recept na mokka-banánové mafiny a to bol kop zvaný gól.

Mafiny sa pripravujú zmiešaním suchej zmesi s mokrou, na tú suchú potrebujeme normošálku a toto:

1 a pol šálky polohrubej múky

štipku soli

1 vanilkový cukor

3/4 šálky hnedého cukru ( ak máme doma len biely, dáme 1/2 šálky)

3/4 čaj. lyžičky sódy bicarbony

3/4 čaj. lyžičky prášku do pečiva

sekané orechy, alebo čokoládu, alebo oboje pol na pol

Na mokrú zmes použijeme znovu našu normošálku a nasledovné:

1/2 šálky rozpustenej Hery

1 vajce

2 zrelé banány

1 a pol lyžičky instantnej kávy rozpustenej v troche vody

Suchú a mokrú zmes zmiešame, pripravíme/vymastíme si formu na mafiny (už je neskoro volať kamoške, aby kúpila v IKEA) a dávkujeme lyžicou do výšky troch štvrtín otvorov. Pečieme pri 180 stupňoch, samozrejme, špajdlový test je v tomto prípade nevyhnutný.

Robievam ich rovno z dvoch dávok, aby som mala asi tak na tri hodiny pokoj od sladkých zadkov a mohla sa venovať inej prospešnej činnosti. Viete, koľko koriel ešte čaká na to, aby ich niekto zresuscitoval?

O Vianočnom polene

Moja teta pekávala tento koláč dlhé roky špeciálne na Vianoce. Vždy sa mi páčil ten vtipný nápad ozdobiť ho ako kôru stromu, ale nikdy predtým mi nenapadlo, že tento vtipný dizajn by mohol mať aj hlbšiu symboliku. Až tento rok som naň opäť narazila v Nigellinej vianočnej kuchárke aj so stručnou zmienkou o tom, ako predstavuje drevené poleno, ktoré Severania vliekli nocou, aby ho zapálili a udobrili si tak v čase Slnovratu bohov a navrátili svetlo a slnko. Preto sa po anglicky nazýva Yule Log (sviatočné poleno).
Zaujalo ma to, veď kto sa nepoteší, keď sa po Slnovrate konečne začnú dni predlžovať a noci skracovať, aj keď iba o slepačí krok aj to až na Nový rok. Myslím, že ľudia vždy potrebovali získať novú nádej, ktorá prichádza so svetlom. A preto sa mi tento zvyk zdá veľmi zaujímavý.
Podľa wiki a iných zdrojov, ľudia v západnej a severnej Európe, ale aj na Balkáne (Srbsko, Chorvátsko), za starých čias privliekli domov najväčšie poleno, aké našli, zišla sa okolo neho celá rodina a priatelia, spievali sa koledy, odriekali modlitby, obetovalo sa mu trochu jedla a vína. Potom sa zapálilo, trieskami starostlivo zachovanými z minuloročného polena, a horelo celú noc. Ľudia s ním spálili všetky svoje chyby, zlé rozhodnutia a všetko ostatné, čo bolo treba naprávať, aby v novom roku mohli začať odznovu a bez chýb a nákladu z minulosti. Zároveň mali uchované triesky poskytovať celej rodine ochranu po celý rok.
Keď už postupne začali z domov miznúť veľké krby a kozuby, vymysleli Francúzi, kto iný, koláč s názvom bûche de Noël, ktorý Vianočné poleno symbolizuje a rodina si ho môže podeliť pri sviatočnom stole.

Nielenže je hlboko symbolický, ale aj skvelo chutí a tak sa s ním smelo môžeme podeliť a pripomenúť si túto zaujímavú tradíciu.
Na Vianočné poleno budeme potrebovať:
na cesto:
6 vajíčok
6 lyžíc hrubej múky
6 lyžíc vody
5 lyžíc práškového cukru a lyžica vanilkového
kakao
na krém:
150 gr kvalitnej čokolády
250 gr práškového cukru
225 gr zmäknutého masla

Rúru vyhrejeme na 180°C.
Oddelíme bielka od žĺtkov, z bielok vyšľaháme tuhý sneh. Žĺtky vyšľaháme s cukrom do svetlého penista, pridáme 6 lyžíc vody a dôkladne vyšľaháme. Zašľaháme 2 lyžice kakaa (nemusíme použiť, na budúci rok urobím cesto svetlé, bude pekne kontrastovať s čokoládovým krémom). Potom postupne zašľahávame striedavo múku a sneh.
Vylejeme na veľký plech vyložený vymasteným papierom na pečenie (z vymasteného pôjde lepšie dolu). Upečieme (cca 15 minút).
Na krém necháme dôkladne zmäknúť maslo. Čokoládu rozpustíme nad vodným kúpeľom (alebo v mikrovlnke). Vyšľaháme mäkké maslo a cukor, potom zašľaháme čokoládu.
Asi dve tretiny krému natrieme na vychladnuté cesto, pomocou papiera zrolujeme. Zbytkom krému natrieme roládu aj na povrchu. Končeky môžeme zrezať a použiť ako ďalšie konáre. Urobíme vzor kôry stromu vidličkou.
Necháme stuhnúť v chladničke. Pri podávaní môžeme ešte pocukrovať - zasnežiť poleno (aj keď cukru je v kréme už viac ako dosť).
Zjeme a myslíme na všetky svoje chyby, ktoré chceme v budúcom roku napraviť.

Pekné sviatky so škótskym dandym

Som hlboko presvedčená o tom, že tradície treba dodržiavať. Bez nich by sme nevedeli odkiaľ sme vyrástli a kde máme korene. Vezmime si takú Veľkú Britániu. Kráľovská família, členstvo v kluboch, dostihy v Ascote, poschodové autobusy. Alebo taký tradičný vianočný koláč. Všetko tradície ako vyšité, ktorých sa Briti držia ako kliešte - zubami-nechtami.
Odkedy vynašli spôsob, ako uchovávať exotické alebo aj domáce ovocie dlho jedlé, odvtedy sa pečie aj fruitcake - tradičný vianočný a vôbec slávnostný koláč. Plný kandizovaného a sušeného ovocia a orechov. A špeciálnej ingrediencie, ktorá ho dlho dlho udržuje v kondícii a robí ho nesmierne príťažlivým aj pre našu pozornosť.
Nenadarmo sa o vianočnom ovocnom koláči s láskou žartuje, že jeden vzácny kus sa v rodinách dedí po celé generácie. Niektorí zasvätenci vás budú dokonca presviedčať, že na svete existuje len jeden jediný exemplár vianočného koláča a ten si ľudia donekonečna navzájom podarúvajú (okrem iného je to aj tradičný sviatočný darček, ktorým obšťastňujú starí rodičia svoje vnúčatá, lebo nevedia, že by ich viac potešil najnovší ipad).
Ovocné a špeciálne slivkové koláče (so sušenými slivkami), boli začiatkom 18. storočia postavené mimo zákon, pretože boli považované za "hriešne výdatné". Viktoriánska doba ich naopak omilostila a nemohol sa bez nich zaobísť žiadny čaj o piatej. O kráľovnej Viktórii sa hovorí, že raz vydržala nezjesť ovocný koláč, ktorý dostala do daru, celý rok. Vraj to považovala za znak sebaovládania, striedmosti a dobrého vkusu. Ešte je tu ovšem iná možnosť - až po roku bol koláč správne pripravený pomocou špeciálnej ingrediencie a najvhodnejší na konzumáciu v spoločnosti škótskeho dandyho. Alebo írskeho, keď sme už pri tom.
Nuž ale odhoďme túto britskú zdržanlivosť, ktorá vyvoláva zdanie tajomnosti, a nalejme si čistého vína. Vlastne whisky. Či bourbonu alebo aj brandy. To, prečo nás koláč zaujal a prečo ho budeme považovať za vhodný doplnok k tradičným slovenským vianočným pochutinám, je - alkohol. Po upečení sa totiž koláč ešte aspoň mesiac každý týždeň dopuje hojnými množstvami tmavého alkoholu (odtiaľ pochádza aj jeho alternatívny názov Whisky Dundee - podľa miesta pôvodu a najdôležitejšej prísady). A tak je na vianočné sviatky, medzisviatky, Silvestra, prípadne ešte celý január pripravený ako dôstojný, vhodný a veselý, sviatočný dezert.
Nenadarmo si ho Viktorka chovala aj celý rok.

Veselý sviatočný ovocný koláč si pripravíme najneskôr mesiac dopredu. Takže správny čas je práve TERAZ.
Budeme potrebovať:
700 gr sušených hrozienok - vyberieme rôzne farby a veľkosť, tmavé aj svetlé, veľké aj malé
300 gr sušených brusníc (prípadne iného sušeného ovocia, ktoré máme radi alebo sme ochotní kúpiť - podiely jednotlivých druhov môžeme meniť na úkor hrozienok)
100 gr kandizovaných čerešní
150 gr posekaných orechov - vlašské alebo lieskové či ktoré máme najradšej
tuzemák alebo iný alkohol na namáčanie deň vopred (pri pečení sa vyparí, takže netreba mrhať kvalitným, ten si necháme na neskôr)
300 gr masla
180 gr hnedého cukru
citrónová a pomarančová kôra nastrúhaná, môžeme použiť aj kandovanú, tú prihodíme k ostatným surovinám na namáčanie)
4 veľké vajíčka
2 polievkové lyžice cukrového sirupu alebo melasy, môžeme použiť aj med
1 čajová lyžica mandľovej esencie (nemusí byť)
300 gr hladkej múky
150 gr mletých mandlí
štipka soli
korenie: môžeme použiť špeciálnu zmes korenia Mixed Spice (napríklad od Marksa a Spencera) alebo si ju namiešať: mala by obsahovať minimálne pol lyžičky drvených klinčekov, 1 lyžičku mletej škorice, pol lyžičky zázvoru (môžeme nastrúhať aj čerstvý) a ďalej: pol lyžičky strúhaného muškátového orieška, nového korenia, koriander. Na korení nešetríme, robí tam tú špeciálnu chuť. Dalo by sa použiť aj perníkové korenie, ale to už bude perník a nie britský vianočný koláč.
Toto množstvo sa zmestí do formy s priemerom 23-26 cm.

Deň vopred zalejeme všetko sušené ovocie aspoň 3 vrchovatými lyžicami tmavého alkoholu. Tento sa bude ešte piecť, takže sa odparí, arómu a promile dodá aj tuzemák. Necháme namáčať aspoň cez noc.
Nejaký čas pred pečením vyberieme z chladničky vajíčka a maslo, aby mali izbovú teplotu. Maslo by malo byť naozaj zmäknuté, aby sa dalo šľahať na krém.
Rúru vyhrejeme na 150°C. Formu vymastíme a dôkladne vyložíme papierom na pečenie. Koláč musí byť zakrytý. Vystrihneme si dve kolieska veľkosti formy naspodok aj navrch a ešte ju vystelieme aj dookola.
Vymiešame cukor s maslom na hladký krém, zašľaháme nastrúhanú citrónovú kôru. Po jednom pridávame celé vajíčka a každé dôkladne zašľaháme. Potom pridáme melasu a mandľový extrakt.
Múku preosejeme, zmiešame suché ingrediencie. Striedavo do krému primiešavame suché prísady a namočené ovocie. Dôkladne premiešavame. Nakoniec zamiešame sekané orechy.
Zmes nalejeme do pripravenej formy. Zakryjeme papierom, ale v strede papierového vrchnáka vystrihneme dierku, aby mala kade unikať para.
Pečieme cca 3,5 hodiny alebo kým zapichnutá špajdla nevyjde čistá.
Upečenú tortu potrieme štetcom niekoľkými polievkovými lyžicami tmavého alkoholu. Ihneď zabalíme aj s formou do dvojitej vrstvy alobalu. Tá zachytí teplo a vytvorí paru, vďaka ktorej ostane koláč navrchu mäkký.
Keď úplne vychladne, vybalíme, vyberieme z formy. Apoň tri týždne skladujeme v chlade vo vzduchotesnej nádobe, aby sa spojili všetky vône.
Urobíme doňho špajdlou diery, alebo použijeme veľkú striekačku bez ihly a pravidelne každý týždeň dolievame tmavým alkoholom, na toto kŕmenie už použijeme kvalitný.

Pokračovanie o štyri týždne.

Blondína z Londýna

Určite ich všetci poznáte - je ich neúrekom. Vtipy o blondínach. Poniektorých z nás pobavia a rozosmejú, iní ich kritizujú a zatracujú. Ale viete vôbec, prečo si tak radi robíme z plavovlások srandu?

Blond vlasy sa považujú za atraktívne a sexy už oddávna. Nejedna plavá ženská hriva dokázala vyvolať v mužoch hriešne myšlienky a rozprúdiť im krv. Dokonca je vraj vedecky dokázané, že pri pohľade na zvodné plavovlásky strácajú muži aj rozum.
Na druhej strane sa plavovlásky mylne považujú za frivolnejšie a menej inteligentné ako tmavovlásky a preto sú vďačným terčom posmechu. Poďakovať sa vraj môžu francúzskej blond kurtizáne menom Rosalie Duthé, ktorá okrem udržiavania spoločenských a iných stykov s urodzeným panstvom ochotne pózovala umelcom v Evinom rúchu. Mala tiež vo zvyku prerušovať konverzáciu siahodlhými pauzami. Parížania ju preto považovali nielen za nemravnicu, ale aj hlupaňu, neschopnú súvislého prejavu. Vďaka svojmu nedostatku si úbohá Róžika vyslúžila titul prvej oficiálne zdokumentovanej “blondínky”. Kurtizánou inšpirovaná satira Les Curiosités de la Foire (1775) zabávala Paríž niekoľko týždňov.

Či už vás žarty o blondínkach rozosmejú, alebo nie, ponúkam vám recept na anglické blondies – jednoduché blondínky, ktoré určite nevyjdú na posmech. A prečo blondies? Ich príprava je naozaj veľmi jednoduchá, zvládne ju každý, aj blondínka. Bude to však niečím iným - blondies sú nevlastnými sestrami brownies - majú rovnaký tvar a konzistenciu, líšia sa len farbou. Blondínky totiž neobsahujú kakao.

Na blondínky z Londýna budeme potrebovať:
200g masla
150g kryštálového cukru
2 vajcia
2 čajové lyžičky vanilkového extraktu
250 g múky (v Anglicku používame self-rising - s práškom do pečiva, vy si ho pridajte zvlášť)
150g sušených brusníc
100g nasekanej bielej kvalitnej čokolády
100g posekaných macadamia alebo brazílskych orechov (alebo fifty-fifty)
6 čajovych lyžičiek brusnicového sósu

Pec si predhrejeme na 160 stupňov. Menšiu formu vyložíme papierom na pečenie. Maslo roztopíme a necháme vychladnúť. Ručným mixérom vmiešame cukor, potom postupne primiešame vajcia a vanilkový extrakt, múku (zmiešanú s práškom do pečiva), sušené brusnice, čokoládu a oriešky. Celú zmes rovnomerne rozložíme na papier v pekáči a pokvapkáme brusnicovým sósom. Pečieme 40 minút. Teplý koláč jemne postláčame vareškou a necháme vychladnúť. Puntičkárom odporúčam nechať blondínky odpočívať aspoň hodinu, aby cesto sadlo a získalo typickú konzistenciu. Ak nevydržíte, a pustíte sa do koláča skôr (ako ja), bude vyzerať ako bublanina, ale to na chuti vôbec nič nemení. Bon Appétit!


Ozaj, a tento poznáte?

Blondínka sedí u lekára a ten jej vraví: “Napíšem vám recept.”
Pacientka sa začuduje: “Vy tiež rád varíte, pán doktor?”

upiekla a odfotila - duša

Upečený hriech

Recept na takýto koláč nemohol napísať nikto iný ako Domáca bohyňa Nigella - dokonalá gazdinka, vždy bezchybne upravená, vyvárajúca jedlá úžasnej chuti a k tomu všetkému neuveriteľne sexi. Proste sen každého reklamného manžela.
Len sa na ňu pozrite - ako si bezostyšne namáča prst do čokoládových krémov a potom ho oblizuje, pohadzuje pritom bujnou hrivou a hádže flirtovné pohľady do kamery. Ako vyzývavo ochutnáva jedlá, ktoré práve dokončila s výrazom na pokraji najvyššej rozkoše.
A toto je presne taký koláč. Váš tajný hriech, ktorý si vychutnávate pod rúškom tmy, plný temnej a hlbokej chuti a zároveň trpkosladkej šťavnatosti, lebo viete, že nebude mať dlhého trvania. Aj by ste sa na dennom svetle hlboko červenali, keby tá vášeň a chtíč neboli proste silnejšie ako výčitky svedomia a stud.
Až sa žiada napísať, že je to koláč nevhodný pre deti a mládež. A komu inému by ste ho chceli upiecť, keď nie osobe najmilovanejšej, najmä ak máte zrovna narodeniny. Bo ak sa s ním začnete deliť, nič vám z neho nezostane. Ale to už hovoríme o láske a nie o vášni.

Tak nechajme reči, nakúpime suroviny a upečieme čokoládovo-malinový koláč.
Budeme naň potrebovať:
185 g hladkej múky
30 g kakaa
250 g masla
2 lyžice malinového likéru - crème de framboise (ak nám zrovna došiel, môžeme použiť aj tuzemák, či kvalitný tmavý rum alebo aj kávový likér)
190 g cukru (alebo aj menej)
250 g kvalitnej čokolády (na tej si dáme fakt záležať, nešidíme sa. ja som použila jednu a pol 70% kakaovú a k tomu sladkú vášeň malinovú, pekne podčiarkla malinovú príchuť)
185 ml silnej čiernej kávy
185 ml vody
2 vajíčka
250 g malín

Uvaríme fakt silnú čiernu kávu. Rúru predhrejeme na 180°C. Vymažeme tortovú formu s priemerom cca 22 cm. Naspodok dáme papier na pečenie.
Čokoládu s maslom rozpustíme vo vodnom kúpeli, keď už sú takmer rozpustené, zamiešame rum, cukor, kávu a vodu. Dostaneme hustú tmavú tekutú zmes. Stiahneme zo sporáka. V mise zmiešame s múkou a kakaom, všetko dobre premiešame, masa musí byť hladká a lesklá. Do vychladnutej zmesi primiešame vajíčka. Trochu to zriedia, nepanikárime, nepridávame múku. Čokoláda po upečení a vychladnutí tuhne.
Asi dve tretiny zmesi nalejeme do pripravenej formy. Nasypeme maliny, rovnomerne rozložíme, zalejeme zbytkom cesta. Maliny, ktoré vytŕčajú, zasunieme prstíkom do cesta. Oblizneme ho. Zatvárime sa flirtovne.
Pečieme vo vyhriatej rúre asi 40-45 minút. Neskúšame či je upečené zapichnutím špáradla - nechceme, aby na ňom nič neuľpievalo. Naopak - má to byť vnútri mazľavé a vlhké. Keď je koláč hotový, povrch je pevný, môžu byť na ňom pukliny, ale to nevadí, zakryjeme ich posýpkou.
Najlepšie je servírovať ho do hodiny po upečení, potom čokoláda príliš stuhne a koláč stratí takú tú penovú štruktúru.
Môžeme ho jemne pocukrovať alebo posypať strúhanou bielou čokoládou podľa hesla - čokolády nikdy nie je dosť. Podávame so šľahačkou alebo bielym jogurtom alebo crème fraiche a veľa veľa čerstvými malinami. Vychutnávame si naplno, bez výčitiek svedomia a veľkou lyžicou.