Načisto jarný obed

Keď zas príde to pitomý jaro, ptáci řvou a šeříky smrdí, pro samý jehňata není kam plivnout, vieme, že je čas, pozháňať si jedno jahniatko pre seba, lebo Slovensko síce je jedným z najväčších chovateľov jahniat, ale všetko sa vyvezie do Talianska. Je preto záhodno jedno si uloviť pre seba. Už sme dávno zabudli aká je to dobrota a že sa oplatí ju konzumovať.
Ak máte to šťastie a zájdete si do Freshmarketu v pravý čas, keď je tam jarný trh a skvelí dodávatelia, kúpite od nich čerstvé jahniatko vo výbornej kvalite. (Ale v tejto sezóne majú jahňacinu aj niektoré mäsiarstva.) Možno vám pri tom bude asistovať aj šéfkuchár Žídek, ale keď si od neho vypýtate recept, odkáže vás na svoju reláciu. Môžete sa na neho spoľahnúť, alebo dáte na svoje schopnosti a spoľahnete sa na svoj obľúbený časopis, kde si vyguglite recept podľa svojich predstáv.
Potom už len stačí zájsť na trh a zohnať veľa veľa zelených dobrôt na ochutenie. A môžeme sa do toho pustiť.

Na pečené jahňacie stehno budeme potrebovať: 
jahňacie stehno (ja som ulovila cca 2 kilové, ktoré je pomerne dosť veľké, nakŕmite ním 6 aj viac osôb)
Na marinádu:
lyžica čerstvého tymiánu
1 hlava cesnaku rozdelená na neolúpané strúčiky, ja som použila 1rozkrájaný mladý cesnak plus zväzok nasekaného medvedieho cesnaku
kôra a šťava z jedného biocitrónu
olivový olej
soľ a korenie
Všetky prísady premiešame a natrieme na stehno. Keďže som mala pomerne veľký kus mäsa, urobila som to rovno do pekáča, v ktorom sa mäso neskôr pieklo. Prikryjeme a necháme marinovať, najlepšie cez noc.
Na pečenie stehna budeme ďalej potrebovať:
soľ a korenie
olivový olej
1 kg cibule, nahrubo nakrájanej
veľký zväzok tymiánu (ja som na to minula celý čerstvý trs tymiánu zakúpený v kvetináči na trhu)
300 ml suchého červeného vína
petržlen na ozdobu
zemiaky ako prílohu pre všetkých stolovníkov

Mäso v marináde vyberieme, marinádu si odložíme do misky, môžeme ju použiť.
Rúru predhrejeme na 160°C. V pekáči rozpálime dostatočné množstvo oleja, mäso na ňom zo všetkých strán opečieme, aby sa zatiahlo. Keď je do hneda opečené, vyberieme a odložíme. Vsypeme cibuľu, opekáme cca 10 minút domäkka. Pridáme väčšinu tymiánu, krátko opečieme. Osolíme a okoreníme. Mäso posadíme na cibuľu a prelejeme vínom. Pridáme marinádu. Zakryjeme a pečieme. Mne to trvalo cca 3 a pol hodiny. Pomalé pečenie má to čaro, že síce trvá dlhšie, ale mäso je krásne domäkkučka upečené.
Asi hodinu pred dopečením pridáme zemiaky, alebo ich pripravíme zvlášť (viac-menej uvarené v cibuľovo-vínovej omáčke chutili výborne). Na poslednú pol hodinku môžeme mäso odkryť a zvýšiť teplotu, nech sa na povrchu pripečie.

Podávame posypané zvyškom tymiánu a petržlenom. Nezabudneme na stôl položiť aj omáčku, po cibuľkovo-vínovej dobrote s kúskami cesnaku si všetci olizovali prsty.

Ako prílohu môžeme podávať aj jarný šalát - napríklad z listov mladého špenátu, s redkvičkou, mladou cibuľkou či pažítkou a medvedím cesnakom s klasickou zálievkou (olej, ocot, horčica, soľ, korenie).

Prestrieme si krásny stôl a pozveme najbližších, ktorých máme najradšej. Dopíjame zbytok vína, prípadne otvoríme ďalšie, lebo v dobrej spoločnosti a pri dobrom jedle jedno dobré malokarpatské víno nikdy nestačí.

Šampaňo ňuňo v. 2.0

Toto je dezert, využiteľný na všestranné ohurovanie rôznorodej spoločnosti. Úspech bude mať u kamarátok, lebo je ľahký a obsahuje alkohol, u kamarátov, lebo obsahuje alkohol, prípadne aj u frajera, ak to naozaj potrebujete. Už sme si podobný robili v lete, ale tentokrát si urobíme elegantné frťánky, viktoriánsky trasľavé a neuveriteľne dobré. Na jahodového klátila Starenky Oggovej sa síce nechytajú, ale približujú sa mu.
Dámy a páni - šampanské s jahodami v kompaktnom balení!
Komu sa nechce klikať na predchádzajúci recept, zopakujeme si ho:
Budeme potrebovať:
75 g kryštálového cukru
2 balíčky plátkovej želatíny
1 sekt
150 gramov čerstvých jahôd

Do hrnca dáme cukor a 350 ml vody. Necháme zovrieť a miešame na slabom plameni až kým sa cukor nerozpustí. Necháme vychladnúť asi 1 hodinu.
Jahody umyjeme, odstopkujeme a nakrájame na menšie časti.
Želatínu pripravíme podľa návodu. Plátky necháme napučať v niekoľkých lyžiciach cukrového sirupu. Potom pomaly zahrievame so zvyškom sirupu až kým sa úplne nerozpustí. Nesmie vrieť!
Odstavíme zo sporáka. Prilejeme trochu sektu, pomiešame, potom prilejeme zbytok. Môžeme použiť celú fľašu, ale ak neodoláme a potrebujeme ochutnať, tak sa nič nestane, keď si deci odpijeme. Na zdravíčko!
Pripravíme si formičky, ja som použila mafinové formičky z Ikea, zo silikónu sa to najlepšie vyklápa. Naolejujeme ich olejom nevýraznej chuti, nie olivovým, aby sa to dalo ľahko vyklopiť. Nalejeme trochu sektu so želatínou, môžeme nechať stuhnúť v chladničke, aby sme docielili efekt vznášajúceho sa ovocia. Nie však príliš dlho, aby sa ešte ďalšia vrstva prilepila. (Ak to neurobíme, jahody vyplávajú hore, vynesené bublikami.) Potom nasypeme ovocíčko a zalejeme zbytkom sektu. Necháme stuhnúť v chladničke.

A na záver aktuálna správa:

Šampaňo ňuňo

Pred nejakým časom sme si s kamarátmi našli novú záľubu - začali sme navštevovať rôzne vínne ochutnávky. Žijeme v jednom zo slovenských vinárskych regiónov, tak by bola veľká škoda nepoznať produkciu miestnych vinárov. Veľmi kvalitnú produkciu. Jeden kamarát dotiahol svoje návštevy vínnych ciest, otvorených pivníc a viníc a pravidelné každotýždňové ochutnávky v obľúbenej vinotéke až tak ďaleko, že si otvoril vinotéku vlastnú. Aspoň mohol zužitkovať všetky doterajšie skúsenosti a poznatky.
Mojím osobným najväčším objavom, hneď po náleze obľúbených odrôd, sú sekty, vyrábané klasickou metódou. Na Slovensku ich robí iba zopár vinárstiev, z ktorých moje srdcové je Hacaj z Pezinka. Okrem toho, že robí špičkové odrodové sekty, navyše z mojej obľúbenej odrody - rulandu modrého, pán Hacaj je šarmantný pán z vinohradníckej a vinárskej rodiny s dlhoročnou tradíciou. A navyše dokáže otvoriť fľašu sektu tak, že odsekne hrdlo fľaše šabľou (takzvaná sabráž). Pre mňa je voľba pitia pre výnimočné príležitosti jasná - Hacajov sekt.
Pre ostatné príležitosti dostatočne poslúžia aj lacnejšie slovenské sekty, vyrábané tradičnou metódou - druhotným kvasením vo fľaši, napríklad Hubert Original brut alebo Pálffy od Vína Nitra. Naozajstné sekty, narozdiel do klasických dobre známych hubertov, nie sú také sladké, na jazyku sú drsnejšie, ale bublinky v nich vydržia dlhšie, nie sú tam dopĺňané sýtením, vznikajú prirodzene. Cítiť v nich pôvodnú odrodu vína, alebo cuvee, z ktorého boli vyrobené. Je to chuť, do ktorej musí človek vyrásť, ale potom sa jej tak ľahko nevzdá.
A preto si aj na ovocno-sektovú terinu kúpime nejaký dobrý, kvalitný sekt. (Samozrejme, ak trváte na tom, že potrebujete Huberta de Luxe, je to vaša vlastná škoda.)

A ešte budeme potrebovať:
75 g kryštálového cukru
kôru z 1 pomaranča alebo citróna
2 balíčky plátkovej želatíny
1 sekt
300 gramov čerstvého (môže byť aj mrazené) bobuľového ovocia

Do hrnca dáme cukor, pomarančovú kôru (ja som použila citrónovú, bio pomaranč som nezohnala, poslúžila rovnako dobre. Ak nemáme bio ovocie, môžeme použiť aj chemicky ošetrené, ale treba ho dobre vyrajbať pod teplou vodou) a 350 ml vody. Necháme zovrieť a miešame na slabom plameni až kým sa cukor nerozpustí. Necháme vychladnúť asi 1 hodinu. Cukrový sirup precedíme.
Želatínu pripravíme podľa návodu. Plátky necháme napučať v niekoľkých lyžiciach cukrového sirupu. Potom pomaly zahrievame so zvyškom sirupu až kým sa úplne nerozpustí. Nesmie vrieť!
Odstavíme zo sporáka. Prilejeme trochu sektu, pomiešame, potom prilejeme zbytok. Môžeme použiť celú fľašu, ale ak neodoláme a potrebujeme ochutnať, tak sa nič nestane, keď si deci odpijeme.
Formu vyložíme potravinovou fóliou, ktorú naolejujeme (olejom nevýraznej chuti, nie olivovým), aby sa neskôr lepšie odlepovala. Nalejeme trochu sektu so želatínou, môžeme nechať stuhnúť v chladničke, aby sme docielili efekt vznášajúceho sa ovocia. Nie však príliš dlho, aby sa ešte ďalšia vrstva prilepila. (Trvalo to cca hodinu a pol. Ale bolo to pomerne zbytočné, pretože som použila toľko ovocia, že bolo úplne všade.).
Potom nasypeme ovocíčko a zalejeme zbytkom sektu. Necháme stuhnúť v chladničke.


Môže poslúžiť ako svieži letný dezert alebo aj ako aperitív pred jedlom. Úspech mal tak aj tak.

Máj - čas lásky (k sezónnym potravinám)

Všetko nám kvitne, po večeroch prenikavo rozvoniava, keď kráčame vo voňavom súmraku, nemôžeme sa nabažiť všetkých tých sladkých aróm jari. Každý večer na balkóne stačí len vysedávať a vychutnávať si všetky tie dary, ktoré sa vznášajú vo vzduchu. A konečne vypukla sezóna Naozajstných Potravín. Paradajky konečne chutia ako paradajky, sú krásne červené, voňavé a chutné. Do všetkého dávame nové bylinky, ktoré sa rozbujneli v kvetináčoch. Jedlá majú zrazu nové pikantné a ostré chute, lebo do nich pridávame novú cibuľku, cesnak, špenát, petržlen, pažítku a iné čerstvé a sviežo zelené pochutiny.

A jahody. Už dostať naozajstné voňavé sladké a chutné jahody! Niektoré časti trhu rozvoniavajú iba sladko jahodovo. Nevieme sa ich nabažiť. Môžeme ich jesť samé, s cukrom ako v detstve, so šľahačkou, v koláčoch a keď už nevieme čo od rozkoše, tak príde čas aj na to, aby sme si urobili jahodovú panna cottu.
Budeme na ňu potrebovať:
500 gramov jahôd, čerstvých alebo rozmrazených
150 gramov práškového cukru
balíček želatíny - ja som použila Dr. Oetker plátkovú (mala by sa dať povariť)
250 ml šľahačkovej smotany
maslo na vymazanie formičiek
Jahody rozmixujeme dohladka. Prepasírujeme cez sitko, aby sme sa zbavili zrniečok.
Do misky dáme 4-5 lyžíc vody a pridáme plátky želatíny, necháme nabobtnať (alebo sa riadime návodom na obale).
Jahodové pyré a cukor dáme do menšieho hrnca, na stredom plameni privedieme k varu. Povaríme 10-12 minút, aby sa objem zredukoval asi na polovicu. Odstavíme zo sporáka.
Pomaly prilejeme smotanu a pridáme želatínu. Vrátime na sporák a povaríme ešte cca 2 minúty, miešame metličkou.
Formičky (ja som použila silikónové srdiečkové formy na muffiny, zo silikónu sa to ľahšie vyklopí) vymažeme maslom. Nalejeme jahodovú zmes. Necháme stuhnúť v chladničke, najmenej 4-6 hodín, lepšie cez noc.
Pred podávaním si pripravíme nejakú zálievku: môžeme použiť napríklad bielu, mliečnu alebo tmavú čokoládu rozpustenú vo vodnom kúpeli a vychladnutú. Veľmi dobre sa k tomu chuťovo hodí aj čerstvá mäta.


Chutí to všetkým, aj tým, čo od poslednej návštevy Talianska vyhlasovali, že panna cottu už nikdy jesť nebudú.

Pomaly pečený vták

(Hus. Vlastne kačica. Ba vlastne husokačica - proste taký mutant)

Firemné husaciny sa už stali pevnou súčasťou biznis folklóru. Poznáme to všetci. Účasť je dobrovoľne povinná. Šéf, ktorý nikdy nebol srdečný a žoviálny, sa snaží tváriť srdečne a žoviálne. Kolegyne, ktoré sa nemôžu ani vystáť, na seba hádžu široké zubaté úsmevy a v duchu fixujú každé slovo, pohyb a sústo nepriateľskej strany, aby ich potom mohli dopodrobna rozniesť v krúžku svojho tábora. Firemné drbny fixujú úplne všetko, aby to na druhý deň mohli dopodrobna rozniesť po celej firme.
Zo začiatku sa všetci ostýchajú, ale so stúpajúcou hladinou alkoholu stúpa aj roztopašnosť a uvoľnenosť. Nakoniec sa všetci opijú a hrajú tradičné spoločenské hry ako Sexuálny úlet s kolegom, Potykanie si so šéfom a kolegami, ale na druhý deň si nepamätáme s ktorými a keď príde k najhoršiemu, je tu aj Vymieňanie tričiek.
Na druhý deň má šéf dobrý pocit ako utužil kolektív a všetci ostatní dobrý pocit, že túto akciu si nebudú musieť zopakovať skôr ako o rok.
Ak vám takúto zverinu vaša firma neplatí, môžete byť iba radi. A urobiť si ju doma a po svojom a pozvať si na ňu iba ľudí, s ktorými naozaj chcete tráviť svoj voľný čas.

Naservírovať im môžete napríklad pomaly pečenú hus. Alebo kačicu. Alebo kríženca husokačicu (to si nevymýšľam, naozaj sme to jedli. A z biochovu.) Pomalé pečenie zaručí, že mäso bude urobené našťavnato a úplne do mäkkúčka, takže bude samo odchádzať od kosti.
Začneme večer predtým, ako budeme vtáka podávať. Náš mal asi 4.5 kila. Dôkladne ho zo všetkých strán aj zvnútra osolíme, okoreníme a posypeme rascou. Korením nešetríme. Podlejeme trochou vody a pečieme v zakrytom pekáči. Predtým než ideme spať, zapneme rúru na 80°C. Na tejto teplote necháme piecť celú noc, cca 10 hodín. Pozor, moderné elektrické rúry majú poistku, ktorá rúru po 6 hodinách automaticky vypne. Ak takú máme, nastavíme si budík, aby sme rúru mohli znovu zapnúť.
Pred spaním zaženieme chmúrne predstavy vyhoreného bytu, keby náhodou prehorel nejaký káblik, domu vyhodeného do povetria alebo podobné katastrofické predstavy, ako to len my ženy mávame, a radšej si predstavujeme ten skvelý, šťavnatý, delikátny obed alebo večeru.
Ak sme dali vtáka piecť napríklad o 10 večer, o ôsmej ráno raníčko vstaneme, s radosťou zistíme, že sme nevyhoreli, ani nevybuchli, ale zato vták si nočný pobyt v trúbe vychutnal a pustil množstvo masti.
Zvýšime teplotu na 120°C a zakryté necháme piecť ešte 2.5 hodiny.

Po uplynutí tejto doby môžeme pozbierať vytečenú masť a ak chceme vtáka servírovať na obed, odokryjeme pekáč a necháme ho ešte pekne zvrchu aj zospodu opiecť dochrumkava - asi 1.5 hodiny. Hojne podlievame výpekom. Môžeme aj poprepichovať, aby ešte pustil nejakú masť.
Kto má rád hyd na sladko, môže hodinu pred dopečením potrieť povrch medom, premiešaným s troškou výpeku.
Nakoniec máme dokonale prepečené mäso samo odpadávajúce od kosti, s chrumkavou kožtičkou.
Naporcujeme. Podávame s lokšami, kyslou alebo sladkou orestovanou kapustou. Červené vínko je osvedčený a vhodný nápoj k tomuto pokrmu.
Bavíme sa voľne, neviazane a podľa svojho gusta.

Mlčanie dobre naložených jahniatok

Už je tu zase to pitomý jaro, nechodím raději k oknu,
zase ty pupence květy a tráva, já jednou na jaře zcvoknu.

Tak tu máme krásnu jar, slniečko nám svieti, rašia kvietky, trávička sa zelená. Všetci cítime nový život, nové príležitosti, extatickú radosť!

Už je tu zase to pitomý jaro, ptáci řvou, šeříky smrdí,
pro samý kuřata není kam plivnout, v teple mi nakyslo strdí.

Príroda sa prebúdza, mláďatká sa rodia, samá nevinnosť, roztomilosť a rozkošnosť. Všetko vyspevuje, vypiskuje, bečí a mečí od radosti.

Slunce do chalupy protivně leze, sněhulák už se mi hroutí,
praskají ledy a vysychaj meze, Anička trapně se kroutí.

Všetok sneh sa konečne roztopil, koniec zimným pľuštiam, máme tu slnečné a teplé počasíčko, ktoré nás mocným hlasom volá na zelené grúne, neodolateľne nás postrkuje jarné kvietky trhať, venčeky zelené odovzdávať.

Kvůli ňáký pomlázce děti vrbu ničí, na zápraží housata jako hadi syčí.
Už je tu zase to pitomý jaro, nechodím raději k oknu,
zase ty pupence květy a tráva, já jednou na jaře zcvoknu.

A Sviatkom jari uctíme si nový život, bo tá dievka čo nebude okúpaná a vyšibaná, tá bohdá zdravá, krásna a žiadaná celý rok nebude.



Nech už máme k jari akýkoľvek postoj, v jednej veci sa zhodneme. Prišiel čas vyjsť s jedlom na čerstvý vzduch: vytiahnuť gril, stôl a všetko ostatné príslušenstvo, otvoriť si nejaké príhodné jarné vínko a uctiť si novú sezónu vo všetkej sláve. U nás sme si takôto vymysleli, aby sme slečnu Vesnu neurazili slovom ani činom: grilované jahňacie kotletky.
Základným predpokladom na úspech takejto akcie je mať dobrého mäsiara, na ktorého sa môžete spoľahnúť, že vám dodá kvalitné mäso a ak budete mať špeciálne šťastie, tak vám ho aj naporcuje. Kvalitného sme našli, porcoval však iba nahrubo, tak sa musel grilmajster sekáčikom oháňať, až kostičky lietali. Naporcované kotletky z jahňacieho chrbátika sme potom naložili do marinády z byliniek, čo nám čerstvo rašia za oknom: tymián, rozmarín (tieto dve sa špeciálne dobre s mladým mäskom znášajú) a šalvia, utopené v olivovom oleji, dochutené cesnakom a citrónovou šťavou. Nechali sme mlčiace, ale zato dobre naložené jahniatko takto sa kúpať minimálne cez noc (ak kúpite skôr, môžete nechať naložené v mrazáku).
Na dobre rozpálenom grile opiekli sme domäkka, cca 20 minút. Podávali sme s jarným šalátom (cukrový šalát, redkvička, mladá cibuľka, medvedí cesnak, trošku perašínu a pár čeri paradajok kvôli farbe, zaliate francúzskym dresingom - olej, ocot, horčica) a meteníkom, ktorý sme pokrájali na menšie obdĺžniky, medzi jednotlivé krajce sme naprplili čerstvú bryndzu a jarnú cibuľku, celé sme to zabalili do alobalu a nechali rozpiecť v trúbe.
Bolože to radosti jak na Starém Bělidle, všetci sa za ušami zalizovali, aj bývalí vegetariáni, aj takí čo z grilu okrem cukín a baklažánov maximálne kurátenko zjedia, aj milovníci jari, aj škarohlídi.

Trúfalé truflé alebo lákavá lanýžová láska

Na lanýže sa vyberieme najlepšie skoro ráno, v neskorú jeseň alebo v zime, do dubového lesíka ideálne v oblasti Périgold, vo Francúzsku. Rastú však aj v Španielsku, Taliansku, Chorvátsku a Slovinsku. A jedna moja kamarátka tvrdí, že jeden lanýž našli aj na Orave. So sebou si vezmeme jedno prasiatko, samicu, ktorá lanýže miluje a rajcujú ju, a preto má záľubu v ich vyhľadávaní. Pol dňa pobehujeme po lese za veselou prasnicou a keď sa jej podarí lanýž objaviť, musíme s ňou vybojovať ostrý boj, aby nám ho nezožrala skôr ako jej ho stihneme vypáčiť z papule.
Potom zistíme, že je to huba, po slovensky hľuzovka, a nie čokoláda a tá sa nám absolútne nehodí do našich kuchárskych plánov a vlastne nevieme čo s ňou. Odniesieme ju preto Zanardi, aby ju mohla použiť do paštiky, a my si urobíme vlastnú čokoládovú lanýžovú tortičku.
Čokoládové truflé alebo lanýže majú so svojimi funghi menovkyňami spoločné len farbu a tvar (aj keď existujú aj biele hľuzovky). Sú to čokoládové bonbóny čapatého tvaru s plnkou ganache v čokoládovej poleve alebo s kakaovou posýpkou. Proste čokoláda s čokoládou, ako by povedal jeden Pohan - čistý fet. Ganache je kvalitná čokoláda s vysokým percentom kakaa rozpustená v šľahačkovej smotane. Názov vznikol v 19. storočí, keď nejaký kuchtík náhodou prevrhol mliečniak so smotanou do hrnca s čokoládou a jeho šéfkuchár naňho začal vykrikovať - Ganache! (preklad: Ty nekvalifikovaný, nešikovný a neschopný kuchtík, nikdy z teba nič nebude! ... Olala, je to dobré! Hmm ... Hmm... Vráť sa! Kam utekáš?! Je to výborné! Voilà - ganache! Veru, prebohatý je ten francúzsky jazyk.)

My ale dnes máme v pláne tortu a nie bonbóny, takže sme sa vlastne od lanýžov dostali pomerne dosť ďaleko. Nicméně, na čokoládovú lanýžovú tortu budeme potrebovať:
250 gramov kvalitnej čokolády, s obsahom kakaa najmenej 70%
2 lyžice medu
200 ml šľahačkovej smotany a 400 g nátierkového masla bez príchute (najlepšia alternatíva) alebo 600 ml šľahačkovej smotany a stužovač šľahačky alebo 200 ml šľahačkovej smotany a 400 g mascarpone (ak sa nám ho chce zháňať a sme ochotní zaňho zaplatiť)
4 lyžičky instantnej kávy
1 lyžička mletej škorice
na posypanie kakaový prášok (naozajstné kakao, nie granko) alebo mandľové lupienky alebo sekané orechy
Najprv rozpustíme čokoládu v smotane. Na to potrebujeme voilà, déjà-vu, bain marie (ako povedala guru), teda vodný kúpeľ. Do väčšieho hrnca nalejeme vodu, naň postavíme menší, do ktorého nalámeme čokoládu, nalejeme 200 ml smotany a osladíme medom. Stačí aby sa voda iba mierne varila, nemusí vrieť a bublať. Dávame pozor, aby sa ani kvapka vody nedostala do čokoládovej zmesi, inak by sa mohla zraziť. (Tvrdí to originálny recept, mne sa to samozrejme nestalo.) Guru síce tvrdí, že smotanu s čokoládou stačí zúrivo miešať a žiadny vodný kúpeľ nepotrebujeme, ale máme umývačku riadu a tak si môžeme miešaciu a umývaciu námahu ušetriť. Ušetrený čas môžeme venovať opraženiu mandľových lupienkov alebo orechov nasucho na panvici, teda v prípade, že ich chceme použiť na posýpku.
Presvedčíme sa, že sme zakúpili nátierkové maslo bez pažítky, papriky či inej príchute a rozotrieme ho s kávou a škoricou (alebo mascarpone). Ak chceme použiť šľahačku so stužovačom, zmiešame ju s kávou a škoricou a stužovačom a mierne našľaháme (výsledok nezaručujem, nemám to vyskúšané, podľa mňa je lepšie použiť nátierkové maslo).
Čokoládu necháme vychladnúť na telesnú teplotu, o tom sa niekoľkokrát uistíme namočením prsta. Je ale žiadúce, aby zostalo aj do koláča, tak s tým prestaneme a radšej opatrne zamiešame do nátierkového masla. Neponáhľame sa, dôkladne premiešame, aby sa obe lahodné zmesi spojili, chceme mať dokonalú tortičku.
Tortovú alebo inú formu s priemerom cca 18 cm vyložíme papierom na pečenie, aby sa neskôr torta dala ľahko vybrať. Nalejeme krémovú zmes, ozdobíme opraženými mandľami, orechami alebo kakaom. Necháme v chladničke stuhnúť, najlepšie do druhého dňa. Po stuhnutí vyberieme aj s papierom, pokrájame a podávame s ovocím, napríklad jahodami, čučoriedkami, ananásom a podobne a trochou šľahačky.
Pozor, hrozí nebezpečenstvo, že hostia, ktorí to raz ochutnajú sa k vám budú chcieť vrátiť aj nabudúce. A ani nemusíte podávať lanýže. Tie hubové.

Francúz, var a Aznavour, hraj!

Tak, ako každý človek by mal mať strechu nad hlavou, tak by mal byť pod každou strechou jeden Francúz, ktorý by príležitostne rozmaznával obyvateľov niečím výnimočným. Môže hovoriť napríklad po slovensky, môže byť aj vystrihnutý z kartónu, alebo nakreslený v kuchárskej knihe, ale jeho duch by sa mal z času na čas vznášať ponad naše sporáky. Sú to mimoriadne svojské tvory a ich jazyk je nástroj, ktorým zamotávajú hlavu a chuťové bunky. Napríklad ten môj súkromný Francúz je ochotný zo slovenských hotelových raňajok zjesť jedine vajce na tvrdo, čo ma poburovalo, ale keď nás mal pohostiť po svojom, tak vystrihol také lukulské hody, že som všetko uznala. Tetky Tatinové by mu zrejme ukázali, po čom je ovos v Tisovci, napriek tomu by bola škoda jeho kulinárčinu nechať nepovšimnutú. Voilà, foie gras.

Základom je uchmatnúť nejakej husi jej pečeň. Zdalo by sa, že tie v mraziacom boxe nebudú klásť odpor, ale nedajte sa zlákať ľahkým lupom. Tá ich pečeň je tak pre jedného škôlkára, my potrebujeme pečeň aspoň polkilovú. Zohnala som ju v Slovenskom Grobe, ale spravidla takú majú aj iné kŕmne husi, s váhou okolo šiestich kíl. Ďalej to chce 4-5 veľkých plátkov slaniny, asi 7 cm dlhých, 1 hľuzovku, ale ak nemáme, bude bez, 1 deci portského vína, 1 lyžicu kvalitného koňaku, 1 kávovú lyžičku soli, štipku quatre-épice (zmes štyroch korení sveta: mleté sivé korenie, nastúhaný muškátový oriešok, klinček a mletá škorica) a pol kávovej lyžičky bieleho korenia.

Predprípravu musíme robiť v kľude, mala by to byť precízna práca, takže najlepšie neskoro večer, keď už nehrozí, že príde nočný duch a treba mu cikať, potom piť a takto dookola. Pustíme si Charlesa Aznavoura, husi sú muzikálne tvory a začneme. Opatrne otvoríme laloky pečene. V strede nájdeme hlavnú žilu, aj s jej rozvetvencami, tieto odstránime, zvyšok dobre opláchneme v studenej vode, osušíme. Zmiešame si soľ, biele korenie a zmes štyroch korení sveta a laloky v nej obalíme. K tej hľuzovke - ak máme, použijeme teraz (napicháme ju do lalokov), alebo navždy o nej pomlčíme. Laloky poprekladáme jeden na druhý, aby bola pečeň dobre uzavretá a vložíme do veľkosťou primeranej porcelánovej misy, vyloženej plátkami slaniny. Jemne ju uťapkáme, aby sa rozložila po celej mise, zalejeme portským a koňakom, prikryjeme zvyšnými plátkami slaniny a necháme cez noc prespať v chladničke. Týmto je piplavá robota za nami.

Na druhý deň strčíme porcelánovú misku do vodného kúpeľa tak, aby voda zakrývala cca jej dve tretiny a pečieme hodinu v predhriatej rúre při 140°C. Po upečení odoberieme vrchné plátky slaniny a necháme vychladnúť. Mala by odstáť dva až tri dni v chladničke, ale to sa stáva len ľuďom, ktorí foie gras ešte neochutnali a nevedia, do čoho idú. Pre ostatných – počkajte aspoň do opraženia chleba, nejedzte to samotné. A zalievame poctivo rulandským šedým.

Receptov na husaciu pečeň je viacero, ale ak by som mala byť niekoho súkromným Francúzom ja, tomuto receptu by som požehnala. Nožom.