Jahôdková lahôdka

Jahodová sezóna je v plnom prúde a nepotrvá večne, takže si to ešte poriadne užijeme a to bez dlhých rečí.
Jednoducho zrolujeme roládu.

Cesto:
4-6 bielkov, podľa toho koľko nájdeme v mrazáku
lyžička kukuričného škrobu
lyžička bieleho vínneho octu
lyžička vanilkového extraktu alebo vanilkového cukru
100 gramov práškového cukru (alebo podľa chuti)
balíček mandľových lupienkov

Plnka
jeden vanilkový puding, najlepšie bio
pol litra mlieka
jedna biela čokoláda
100 gramov masla
(želatínový stužovač na studené krémy)

450 gramov jahôd
250 šľahačkovej smotany

Krém si urobíme dopredu. Uvaríme puding podľa návodu na obale. Čokoládu rozpustíme vo vodnom kúpeli. Maslo necháme mimo chladničky, aby malo izbovú teplotu.
Puding necháme vychladnúť, potom postupne primiešame čokoládu a takisto postupne zašľaháme maslo. Necháme úplne vychladnúť. Odložíme do chladničky stuhnúť. Ak nemá hustú krémovú konzistenciu, použijeme stužovač. Nikomu to nehovoríme, aby sa tá hanba neprevalila.
Bielky vyberieme z mrazáku, kam sme si ich postupne odkladali, a necháme rozmraziť.
Trúbu predhrejeme na 160°C. Plech vyložíme papierom na pečenie, ktorý môžeme aj vymastiť, cesto sa bude lepšie odlepovať.
Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh. Zašľaháme doňho cukor a potom vanilku, ocot a škrob. Cesto rozotrieme na plech vyložený papierom. Posypeme mandľovými lupienkami. Upečieme - trvá to 20 minút.
Vyberieme, preklopíme na iný papier na pečenie, zlupneme ten, na ktorom sa cesto pieklo. Necháme mierne vychladnúť.
Rozotrieme krém, na krátkej strane necháme 5 cm od okraja, na dlhej strane až ku krajom. Pokladieme plátkami umytých a odkvapkaných jahôd. Pomocou papiera roládu zvinieme od kratšej strany. Mandľovo-lupienková strana by mala byť hore.
Podávame s ďalšími jahodami a ušľahanou šľahačkou.

Liptovské Akty X

Scéna 1: Nedeľa predpoludním, štandardná domácnosť niekde na strednom Slovensku, so štandardnou matkou s pravotočivým závitom v kuchyni. Na sporáku to žije, posledná platňa je rezervovaná pre zemiaky a tak matka zvolá smerom k detskej izbe: "Synu, skoč do pivnice po švábku!" Keď ani po desiatich minútach nik nereaguje, volanie sa opakuje s obmenou intenzity hlasu. Synu vylezie z brlohu, obuje si prvé, čo mu pod nohu padne a odklopká do pivnice. O chvíľu je naspäť síce bez švábky ale zato s výrazom mission impossible na tvári: "Žiadna švábka tam nie je." Matka chvíľu fragmentuje pamäť, potom s istotou pokrového hráča prehlási: "Je, len si treba zasvietiť". Synu znova odklopká do pivnice, ticho tentokrát trvá dlhšie, potom sa zjaví v kuchyni a opakuje predošlú vetu: "Žiadna švábka tam nie je." Matka dýcha zhlboka a niečo zratúva a potom z nej výjde: "Včera tam bola, dnes tam bude tiež." Začne si nôtiť I beg your pardon, I never promissed you a rose garden a synu sa zas presunie do pivnice. O chvíľu prijachá s vreckom zemiakov a udivene vraví, že bolo pod nosom a nechápe, že ho predtým nevidel. Matka sa usmeje na škrabku a dá sa do roboty.

Scéna 2: Tá istá domácnosť o týždeň neskôr. Matka začína piecť koláč. Číta recept, vymaže plech margarínom, predhreje rúru na 180 stupňov. Ešte raz čekne recept, odváži 14 deka palmarínu, 28 deka práškového cukru, zmieša, pridá 8 žĺtkov, dobre premieša, zavráti syna, ktorý chce z bielkov šľahať sneh, odváži 28 deka mletého maku, premieša, pridá 4 dcl červeného vína, 3 drvené klinčeky, na špičku noža škorice, odoženie syna, ktorý otravuje, že chce šľahať sneh, pridá 12 deka grísovej múky, pol balíčka prášku do pečiva, vyleje cesto na plech - nejaké je riedke - no čo, rozmýšľa čo s tými bielkami, asi pusinky, ale inokedy, vopchá koláč do rúry a znova si prečíta recept. Infarkt obchádza jej srdcovú krajinu, lebo z bielkov bolo treba ušľahať sneh a to by mnohé vyriešilo a prisámvačku, predtým to v recepte napísané nebolo. Koláč už však nik a nič nezachráni, dopečie ho a aspoň krásnou vôňou oblaží susedstvo. Po upečení sa koláč tvári nevinne, ba až schúlene, chutí dobre a matka si naleje zvyšok vína, asi sa začne venovať krížovkám, aby oddialila deň, kedy ju nájdu na brehu Váhu vysvetľovať kačkám, že ona sa vo Váhu narodila, len ju divný Janko dal deložovať.

Ak dočítate tento bukolický scenár do konca a skúsite upiecť koláč, počúvajte svoju intuíciu, ktorá sa niekedy prevtelí do detí a otravuje, ale zjavne vie prečo.

Pavlovovej reflex

Je horúco ako v pekle, a tak nám opäť zostalo plno bielkov, lebo sme si narobili do mrazáka pravej zmrzliny zo žĺtkov. A cítime sa ako skapínajúca labuť. Tieto okolnosti by mohli byť spúšťačom Pavlovovej reflexu. Ale nie sú. K nemu sa dostaneme neskôr. Spúšťajú akurát tak Pavlovov reflex na niečo ľahké, dobré a pri čom nemusíme vypotiť ďalšie dodatočné litre potu pri sporáku, a to u nás, aj u hostí všelijakých letných grilovačiek a záhradných slávností.
A tak si s láskou spomenieme na Annu Pavlovovú. Bola to ruská baletka, ktorá sa na prelome minulého a predminulého storočia preslávila po celom svete, pretože svoje netypicky baletkovské telíčko s čudnými nohami, ktoré vraj vedeli zatancovať najlepšiu Umierajúcu labuť, sa nebála zobrať na svetové turné. Našťastie pre nás labužníkov dorazila aj do Austrálie a na Nový Zéland, kde pre ňu vymysleli špeciálny dezert. Nadýchaný a ľahký ako baletná suknička, sladký ako pohľad na primabalerínu a s čerešničkou či iným ovocím navrchu ako poriadny aplauz. Dodnes sa tam sporia, kde ho vymysleli prv, či v Austrálii alebo na Zélande, zdá sa, že vyhráva menší ostrov, ale nám to môže byť jedno, vymysleli to dobre a tak si ho napečieme. Nazvali ho Pavlova, prechyľovať ho nebudeme, v tomto teple nie je vhodná akákoľvek námaha, ešte by sa nám hlava zatočila. A on si to ani nezaslúži. Je to proste torta Pavlova.

Budeme na ňu potrebovať:
6 bielkov
šálku práškového cukru
vanilkový cukor
1 malú lyžičku vínového octu
1 lyžičku kukuričného škrobu
3 veľké lyžice kakaa
50 gramov vysokopercentnej čokolády, nasekanej
2 šľahačkové smotany
ovocie podľa chuti - jahody, maliny, lesné ovocie
(ak má niekto niečo proti čokoláde, neviem si takého predstaviť, môže kakao a čokoládu vynechať, dostane obyčajnú bielu Pavlovu)

Rúru predhrejeme na 130°C.
Bielky šľaháme kým nie sú nadýchané, potom postupne začneme pridávať cukor, po lyžiciach, a ďalej šľaháme až úplne dotuha. Vyšľahané máme vtedy, keď sa na ňom robia po vytiahnutí metličiek tuhé špičky. Či je úplne rozpustený cukor vyskúšame tak, že trošku snehu potrieme medzi prstami, mal by byť hladký, cukor by sme už nemali cítiť ako pieskovitú konzistenciu.
Stierkou zamiešame ocot. Kakao a škrob preosejeme a dôkladne stierkou zamiešame. Nakoniec opatrne primiešame nasekanú čokoládu.
Plech vyložíme papierom na pečenie, môžeme si naňho nakresliť kruh s priemerom asi 20 cm a do tohto kruhu rozotrieť sneh tak, aby sme vytvorili akoby misku s trošku vyššími okrajmi a nižším stredom. Uhladíme boky.
Poooomaaaalyyyy pečieme hodinu a štvrť až hodinu a pol až kým vonkajšie okraje nevyschnú. Vonkajšok by mal byť pevný, vnútri bude mäkšia, guru hovorí, že ako žužu. Vypneme trúbu a necháme pootvorené dvierka, nech sa dosuší, kým vychladne.
Vychladnutá vydrží niekoľko dní v uzatvorenej nádobe, v chlade a suchu, môžeme si pripraviť dopredu.
Tesne pred podávaním vyšľaháme šľahačku, napatláme na základ, posypeme ovocíčkom podľa výberu. Podávame hneď, šľahačka bielkový základ pomaly prevlhčí a prestane držať tvar. Obyčajne sa však zje skôr, ako by sa to mohlo stať.

Pri podávaní Pavlovy bol spozorovaný často sa vyskytujúci úkaz - nazvime ho Pavlovovej reflex. Deti sa nadšene a radostne smejú a tlieskajú ručičkami, ženy nešetria slovami chvály a nadšenia a dokonca aj muži, vrátane tých, ktorí sladké nemajú radi, zabručia čosi uznanlivé. A všetci chcú recept. Nech sa páči.

Nohy v suchu, suchár v bruchu

Tak sa nám opäť nazbierali bielky v mrazničke a daždivé dni za oknom. A keďže sneh sa už dávno roztopil, načim nám vymyslieť čosi nové, vhodnejšie ako snehové pusinky, aby sme sa zbavili zásob z mrazáku a smutnej nálady z nevľúdneho počasia. Vonku leje ako z krhly, za jeden deň nás to zleje aj zhora, aj zboku, keď riadne fúka, aj odspodku, keď máme šťastie na ohľaduplný autobus čo nepozerá na mláky popri chodníku. A tak netúžime po ničom inom len si dať nohy a všetko ostatné do sucha, naliať si suchého bieleho vínka a vychutnať si spoločnosť nejakého suchára. Ak suchára nemáme, tak si ho napečieme. Zdieľať ho môžeme aj s niekým zábavným, inteligentným a vtipným. Ak má suchý humor a nebojí sa ho použiť, tým lepšie.

Mandľové sucháre
5 bielkov
150 gramov práškového cukru
150 gramov hladkej múky
60 gramov nelúpaných mandlí
60 gramov lieskových orieškov (alebo iných podľa chuti)
tuk na vymazanie formy
(Jednoduchou matematikou zistíme, že na každý bielok musíme počítať 30 gramov múky a cukru, takže môžeme recepis ľahko upravovať podľa počtu bielkov, ktorých sa chceme zbaviť.)
Vyšľaháme tuhý sneh, postupne zašľaháme cukor. Múku primiešavame zľahka, radšej lyžicou, potom prisypeme celé orechy a mandle. Vylejeme do dobre vymastenej formy na chlieb alebo srnčí chrbát. Upečieme na 180°C asi 30 minút.
Po upečení nevyklápame, zabalíme do alobalu aj s formou, necháme postáť do druhého dňa.
Na druhý deň vyklopíme, narežeme na tenké ale fakt tenké plátky a dosušíme v trúbe na plechu.

(Sucháre na obrázku nie sú dosť dosušené (na 100°C asi polhodinku), pretože na chvíľu vykuklo slniečko a bolo treba suchými nohami prebehnúť do obľúbenej krčmy. Ak nemáte nejaký veľmi dôležitý program, kľudne ich nechajte chytiť zlatý nádych.)

Snehové jazyky

Svinská zima za oknami je a nikoho už z toho nejíma nostalgie. Mokré biele svinstvo za goliere padá, už by sa netešil ani ten Lada. Po stopäťdesiaty raz vyhrabeme auto spod záveja a odhádžeme sneh z chodníka, namažeme záda a ono to zas padá. V meste kalamita jak na Sibíri, tri centimetre snehu a na Mierku štyri. V podkrovnom kancli horšie ako u Polomy, mrznú nám prsty, programy aj CD-romy. Zvolíme si najkratšiu cestu domov, aby nás nezabil padajúci sneh zo stromov. A so snehom vypečieme, bo si snehové jazyky upečieme. Alebo aj pusinky, ale kto by už by sa v snehu oblizoval.
Keďže sme ako správne gazdinky na fašiangy fánkov napiekli, zostalo nám z nich dva až osem bielkov, podľa situácie v kurníku. Môžeme ich strčiť do mrazáku, ako povedala guru, ktorá sa to naučila od Nigelly, a napiecť pusinky neskôr, alebo ich napiecť rovno.

Vezmime si taký priemerný počet 4 bielky, na ktoré potrebujeme 28 dekov bieleho cukru, vanilku, šťavu z 1/4 citróna a 5 dekov nasekaných a nasucho opražených orechov alebo mandlí (toľko sa uvádza v recepte, podľa mňa je to málo, prisypala som ich tam ďaleko viac, nech je to pekne orechové).
Orechy nasekáme nadrobno, opražíme nasucho na panvici. Mandle oblanšírujeme, olúpeme a nasekáme.
Bielky, cukor, vanilku a citrónovú šťavu zmiešame v kastróliku a potom šľaháme nad parou vo vodnom kúpeli. Keď zmes zhustne, odstavíme a šľaháme do tuha, aby sa dali robiť kôpky na plech. To v prípade, že chceme pusinky. Komu sa nepodarí, zmeska sa mu roztečie po plechu a bude mať snehové jazyky. Kupodivu, konzumentom nevadila ani táto forma a spokojne pojedli všetko. Lepšie snehové jazyky v ústach ako na ceste. Zľahka zamiešame nasekané orechy alebo mandle. Plech vystelieme papierom na pečenie, komu sa chce umývať, nemusí, ale mal by pomastiť. Pečieme pomaly doružova. Navrchu sa urobí chrumkavá krustička, vnútri je to trošku mazľavé a ťahavé niečo medzi tureckým medom a cukrovinkou čierny princ vybranou z druhého výkladu.

Kým sa upečie, môžeme si zaspievať s Jarkom Nohavicom: