Dekantáta

(dekantačná kantáta)

Ó lej sa lej mok červený
nech aj naše tváre podľahnú červeni
na jar, v zime aj v jeseni

Vetraj sa vetraj červené víno
nech nám už nikdy nie je clivo
budeme ťa piť náruživo

Bo keď prúdiš po stenách tej fľaše
od radosti plesá srdce naše,
že tebou naplníme svoje čaše

A potom príde doba vhodná
(nie do roka, ani do dňa)
že vypijeme ťa do dna.




Pridajte ďalšie svoje verše, nech sa nám spolu dekantátuje ľahšie!

Fanky nálada a vypražené Božie milosti

Tento recept berte ako nárek človeka, ktorý by chcel veľa stihnúť, ale s povestným rozpolením sa mu to už roky nedarí, hoci to zakaždým skúša. Aj teraz, oči pučí, päste zatína, krv sa mu do hlavy hrnie a nič. Furt len v tej istej zástere, v tých istých teplákoch trčí, s tou istou žehličkou šermuje. A tak sa pekne prestane vzpínať osudu, hlávku zvesí, žehličku vypne a odoberie sa k notebooku, aby sa aspoň zo svojho žiaľu vypísal. A potom ho zachváti druhý level bezmocnosti a začne sa sám sebe v duchu vyhrážať, ako raz, áno RAZ toto všetko tu bude môcť obštrikovať, zabuchne za sebou dvere a poberie sa ta, kde ho to ťahá a zostane tam tak dlho, kým ho nevypátrajú družicou a neodvedú v slušivej bielej kazajke.

K fašiangovému mecheche sa schyľuje, ej veruže schyľuje a moja osoba nepríde, ej veruže, nepríde. No, ale aspoň recept na vyprážané Božie milosti dá k dobru. Kto si myslí, že sú to šišky, ruku hore a teraz zas ruku dole, lebo nie sú. Sú to fánky. No a čo, že pre mecheche sú už napečené, berte ohľad na môj duševný stav.

Z 30 deka polohrubej múky, 2 deká práškového cukru, ¼ balíčka prášku do pečiva, 3-4 lyžíc rumu, 3 lyžíc kyslej smotany a štipky soli si spracujeme cesto. Hodinku ho necháme oddychovať a potom to rozbalíme. Vyvaľkáme ho na tenko a radielkom (to je to, čo moje deti volajú ozubené koliesko) vykrajujeme obdĺžniky o rozmere 6x12 cm, ni cm viac, ni menej. Kto je v eufórii, môže v strede obdĺžnika urobiť dva zárezy a rožky oproti sebe ležiace cez tie zárezy prevliecť tak, aby vznikla taká, hm, mašlička, ale kto by miesto radielka držal v ruke motorovú pílu, nech rovno vypráža. Potrebujeme veľa oleja a širokú, hlbšiu panvicu. Božie milosti vkladáme zásadne do horúceho oleja a dívajúc sa, ako sa všakovako krútia, rozháňame myšlienky na inkvizíciu. Vypražené kúsky kladieme na papierové kuchynské utierky, aby vsali prebytočný olej (neviem, prečo mi pri slove „olej“ skáču písmená tak, že vždy výjde „ojel“) a ešte teplé cukrujeme zmesou práškového a vanilkového cukru.

Moji milí, prajem vám, aby ste sa najedli a napili ako sa na fašiang patrí, do prasknutia, nech je chasa veselá, aby huba od smiechu bolela. Veď ja tiež raz prídem. Bohuotcu, prídem. Ale zatiaľ -

Lilianino skromné pojednanie na tému rozmanitosti Božích milostí

Keďže na fašiangy fantastické funky fánky treba piecť, prechádzala som rôzne kuchárske knihy a hľadala recepis najlepší zo všetkých. Zistila som, že je niekoľko rôznych receptov a líšia sa hlavne počtom vajec. V najstarších originálnych receptoch je použitých až 8 žĺtkov (ani nieže celých vajec). Viem si predstaviť, ako kedysi gazdiné len do kurníka za domom vybehli, vajíčka pozbierali a fánky mohli vysmážať aj pol dňa. Keď sa gazdiné do panelákov presťahovali, začali znižovať počet vajec a úmerne s tým sa zvyšoval objem smotany. V kuchárke Varíme zdravo, rýchlo, hospodárne sú recepty dva: Jemné fánky a Úsporné fánky, odlíšené práve počtom použitých vajec.
Niektoré recepisy prikazujú kyslú, iné sladkú smotanu. Namiesto rumu sa niekde uvádza aj biele víno.

Keďže Božia milosť je prepestrá a rozmanitá, uvádzam tu ešte ďalšie rozpisy na fánky. Postup pri pečení zostáva rovnaký ako napísala zanardi:
- Tento recept je uvádzaný ako ponitriansky: 8 žĺtkov, 3 PL bieleho vína, 3 PL sladkej smotany, 1,5 PL práškový cukor, 2-3 bielka, hladká múka
- Tento recept je podľa T. Vansovej: 5 žĺtkov, 7 PL smotany, 2 PL rum, hladká múka, soľ
- A tento recept je podľa mňa najrozumnejší: 300 g polohrubej múky, štipka soli, 50 g masla, 50 g práškového cukru, 2 žĺtky, 2 PL bieleho vína alebo rumu, 5 PL kyslej smotany, citrónová kôra

A zanardi, ty už vypni žehličku a daj si dačo dobrého tiež, veď Božia milosť je tu aj pre teba :)

Všetkým prajem mastné ústa po celé fašiangy, z Milosti božej!

Úsmev lipovej líšky

Podľa nadpisu to tak vyzerá, ale nie, ani divina, ani besnota sa dnes nebude podávať. Skrytý význam tejto šifry vie rozlúštiť len jeden človek na svete ( buď pozdravená, teta Veronika). Istý čas nášho života sme strávili spolu na materskej dovolenke, každá so svojím vlastným dojčaťom a krátili sme si ho počúvaním Concertina od Lenky Filipovej, alebo aj Miškom Dočolomanským na skle namaľovaným. Veronike vŕtalo v hlave, s čím sa to vlastne Jánošík lúči, keď spieva – Zbohom buď, lipová líška. A keď tu moja liptácka prostorekosť vyriekla vetu – Požič mi lyžku – razom bolo po záhadnosti. Samozrejme, skutočnosť môže byť aj taká, že Jánošík vo voľných chvíľach medzi prepadmi rád stružlikal, jednu ovečku opižlal viac, ako by sa patrilo a podoba s líškou bola zjavná, ale takto by sme sa k dnešnému meteníku nedometali.

Mňa kedys zvádzal svet mi hovoriac – meteník, ktorý doma ješ, ó jak je lichý. Človek musí vyskúšať všakovaké lakoty, aby tak, ako Országh, dospel k záveru: Môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá a moja odev, ktorej neviem ceny…

Odejte sa teda do meteníka:

Kvások si pripravíme z 2 dkg droždia, 2 dcl mlieka, štipka cukru. Keď sa droždie začne dvíhať, preklopíme ho do misy, kde máme pripravenú hladkú múku ( 20 dkg) s čajovou lyžkou soli a 5 dkg masla, pokrájaného na plátky. Premiešame, aby sa všetko spojilo a pridáme tri hrste kyslej kapusty, len veľmi mierne vyžmýkanej. Teraz potrebujeme naše znalosti o kysnutom ceste. Pridávame hladkú múku dovtedy, kým je cesto vláčne, ani riedke, ani husté. Vymastíme si plech bravčovou masťou a cesto naň rovnomerne rozotrieme. Zakryjeme čistou utierkou a necháme v teple a kľude podkysnúť, asi pol hodinku. Potom šup do rúry, na začiatok vyhriatej na 180°C. Keď sa chytí na ceste prvá kôrka, poukladáme naň plátky masla a teplotu znížime na 150°C. Meteník je hotový vtedy keď sa vrch zlatovie.
Ešte taká zvláštnosť. Na začiatku sa meteník tvári ako slušné kysnuté cesto, puchne. Kdesi v polovici procesu si to rozmyslí a klesne. Netreba však panikáriť. Keď ho vytiahneme z rúry, ešte horúci ho dobre ponatierame cesnakom a komu sa nelení, opraží drobné kocky slaninky a poleje ho touto polevou.
Dá sa jesť na raňajky s maslom a syrom, či šmirkásom (nápad á la liliana), dá sa jesť večer k vínu, dá sa jesť studený, či vytiahnutý z mikrovlnky a pritom je mužského rodu! Tu aj lipová líška bledne.
A frajerina na záver – u meteníka nemôže nik tvrdiť, že sme ho ukradli Rumunom, Maďarom, Poliakom, alebo iným –om. Takýto biedny a zároveň chutný pokrm sme mohli vymyslieť len my.

Liliana si dovoľuje hokejový update:
Ako pochutinu k hokejovým zápasom sme meteníka napiekli a použili sme aj zbytky údeného mäsa, čo nám od Veľkej noci zostali - hojne sme ním posypali povrch, jemne zatlačili, pri pečení sa pekne osmahlo. Okrem údeného sme priamo do cesta pridali aj jarné bylinky - čerstvú pažítku a perašínu trošku (petržlenová vňať pre všetkých bez liptovských koreňov).

Záh(r)adné manželstvá

Zdá sa mi to už strašne dávno, čo sa nám o našu nevábne vyzerajúcu chalupovú záhradu začal starať pán Mockovčiak. Nemohol sa už na to dívať, ako každý rok zo zeme vyťahujeme mrkvy hrúbkou pripomínajúce vodou napitú niť, petržlenové vršky s ohlodanými zvyškami a kaleráby-giganty s výzorom zblednutej reďkovky. Tento dobrý muž spravil z tej biedy rajskú záhradu, kde všetko kvitlo, rástlo, zelenelo a chalupársky puch sa sezónne striedal s pachom konského hnoja, cereritu, potom s vôňou narcisov, tulipánov, ruží, chryzantém a vápna na bielenie kmeňov stromčekom. Verím, že teraz niekde tam hore presádza cibuľu vedľa paradajok, seje mak vedľa jahôd a svätého Petra budí ráno o piatej hrmotom krhiel.

Hoci som sa nikdy nepýtala, či určité plodiny uzavreli manželstvo, že sa sadia a sejú vždy vedľa seba, spomenula som si na to po rokoch a pri výbornom koláči. Mak s jahodami ma učinili osvietenou. Mak bol pre mňa vždy vianočná záležitosť a jahody letná. Nikdy k ich prieniku nedošlo, o to väčšie boli moje oči, keď som tú kombináciu ochutnala. Ty, kto si vždy túžil po väčších očiach, peč.

Cesto vyrobíme z 10 deka Hery, ktorú vymiešame s 3 dekami práškového cukru, vanilkovým cukrom a škoricovým cukrom. Ak nemáte škoricový cukor, všetko nechajte tak a bežte ho kúpiť, chcete predsa tie veľké oči, nie? Po jednom pridávame žĺtky, celkom štyri. Bielky vyšľaháme s 9 dekami práškového cukru a zľahka vmiešame do zmesi so žĺtkami. Nakoniec pridáme 10 deka pomletého maku a 7 deka hladkej múky. Pečieme polhodinu pri 180°C.

Na krém potrebujeme pol kila čerstvých, alebo zmrazených jahôd. Kedysi to bola úloha pre otravné Maruše, ktorých sa bolo treba zbaviť, dnes by sme ich mali naspäť za chvíľu, aj s pripísanými bodmi na clubkarte. Ak zdieľate so mnou názor, že tie krásne vyzerajúce jahody v priesvitných vaničkách chutia ako vnútro z handrovej bábiky, ktorú ste ako dieťa skúmali, žiadne strachy. Moja pažravosť ma naučila, že aj s nimi to chutí dobre, vďaka podpore ostatných prísad. Pre istotu však v lete zamrazujem čoraz viac kelímkov s jahodami.

V mise zmiešame pol litra kyslej smotany, 4 lyžice práškového cukru, jeden balíček vanilkového cukru a 250 ml vyšľahanej šľahačkovej smotany. Pridáme 30 deka pokrájaných jahôd.
Jednu lyžicu citrónovej šťavy zmiešame s poldecákom vody a do tejto zmesi pridáme 2 deká mletej želatiny. Necháme ju minútu napučať a následne ju rozpustíme vo vodnom kúpeli. Šupneme to celé k smotanovej zmesi a dobre premiešame. Touto fajnotou natrieme vychladnutý korpus a necháme v chladničke stuhnúť dve hodiny.
Medzitým si na plátky pokrájame zvyšných 20 deka jahôd. Týmito po stuhnutí krému ozdobíme povrch koláča a polejeme tortovým želé, sáčok nám prezradí, ako postupovať.


Ešte taká delikátna vec: kto bude lenivý ako ja a makové cesto nahradí obyčajnou piškótou, zmenšia sa nielen jeho oči, ale oči hostí by sa mohli zúžiť a vtedy vidia aj veci, ktoré bežne prehliadajú.

Novoročné mandľové šťastíčko

Obdobie po Novom roku je čas, keď už pozhasínali vianočné svetielka, dni sú ešte krátke, noci dlhé, počasie nanič, aj keď krásne nasneží, na druhý deň to zmyje dážď a človek aby si na cestu do práce a do krčmy zháňal malú lodičku alebo aspoň apartné gumáky, keby v nich nebola taká zima. A tak sa radšej pred premočenými nohami a omrznutým nosom chránime doma, zahrievame sa alkoholickými nápojmi a dobrým jedlom. Odborníci aj tak neodporúčajú zhadzovať v zime vianočné kilogramy, organizmus by sa zbytočne ochladzoval konzumáciou tukožravých ananásov a zeleniny, treba ho radšej držať pekne v teple.
A tak nakúpime zopár fliaš dobrého červeného, nakriatneme niekoho, kto to vie najlepšie, nech upečie medovo-pikantné rebrá (recepis niekedy možno nabudúce, ak sa podarí získať) a k tomu napečieme novoročný (trojkráľový) mandľový koláč so šťastíčkom. Lebo na svojich najbližších treba šťastie páchať čo nám sily stačia.

Potrebujeme:
500 g lístkového cesta
120 g zmäknutého masla
120 g cukru
3 vajíčka
120 g mletých mandlí
1 lyžička mandľového likéru (napr. Amaretto)
čokoládovú mincu alebo peniaz

Zmäknuté maslo a cukor vareškou vymiešame do peny. Vajíčka rozšľaháme vidličkou v hrnčeku a pomaly prilievame do vymiešanej zmesi, nie všetko, trošku si necháme na potretie koláča. Dôkladne zašľaháme. Pridáme mleté mandle a likér (ja nemám amaretto rada, poslúžil aj obyčajný tuzemák). Vyšľaháme do hustej, krémovitej zmesi.
Cesto rozdelíme na väčšiu a menšiu časť, z väčšej vyvaľkáme korpus podľa veľkosti okrúhlej formy, menšia časť poslúži po rozvaľkaní ako vrchnák. Do formy vyloženej cestom rozprestrieme mandľový krém, necháme si asi cetimeter a pol cesta na okrajoch voľných.
Do náplne schováme šťastíčko, ja som použila čokoládovú 500-eurovú "bankovku" (zohnať klasickú čokoládovú zlatú mincu bolo prekvapivo nemožné), ktorú som zabalila ešte do vrstvy alobalu. A ešte jedno čokoládové srdiečko do inej časti koláča, pretože ani lásky ani peňazí nikdy nie je dosť. Čokoláda sa síce pri pečení roztopí ale potom zasa stuhne a alobal tvar udrží. V prípade, že použijeme niečo tvrdšie (cukrík alebo symbolickú fazuľku) radšej upozorníme konzumentov, že ak budú mať šťastie, môžu prísť o zub alebo o plombu.
Okraje cesta potrieme vajíčkom, aby sa spojilo s vrchnou vrstvou, a prikryjeme. Vrch môžeme ozdobiť nožom (neprerezať cesto) alebo vykrojíme zo zbytku cesta ozdobné tvary, napríklad štvorlístky. Necháme ešte 20 minút postáť v chladničke.
Predhrejeme trúbu na 180 stupňov. Vrch koláča potrieme zbytkom vajíčka. Pečieme 25 až 30 minút dozlatova.

Obmena: keď som piekla koláč druhýkrát pre nevďačných príbuzných, nemohla som zohnať v obchode mleté mandle, takže som použila nasekané mandle v čokoláde + zbytok mandľových hoblín čo som našla doma. Sekané mandle a čokoláda je výborný variant, aj keď mandle v čokoláde by som už nepoužila, lepšie by boli proste normálne mandle a čokoláda (v mandliach v čokoláde je príliš veľa čokolády a príliš málo mandle). Krém je potom lahodne čokoládový.

Zopár poučení o čarovaní na záver:

1. nepokúšajte sa podvádzať, aby ste šťastíčko získali pre seba
Keď bol koláč rozkrojený a kamarátka našla peniaz, hrabla som po kúsku, kde som si pamätala, že bolo srdiečko. Dobre mi tak, dostala som iba polovicu, lebo bohužiaľ pri krájaní sme ho prekrojili. Teraz mám pol srdca a bohviečo ma tento rok v láske čaká.

2. čo do sveta vyšlete, to sa vám aj vráti
Druhý koláč som odniesla na rodinný obed, ale nemal príliš veľký úspech, takže sme každý dostali svoj kus zabalený domov. Doma som si vo svojom našla 500-eurovú bankovku. Takže peňazí bude toho roku dosť.

Veľa šťastia v novom roku všetkým!

Francúz, var a Aznavour, hraj!

Tak, ako každý človek by mal mať strechu nad hlavou, tak by mal byť pod každou strechou jeden Francúz, ktorý by príležitostne rozmaznával obyvateľov niečím výnimočným. Môže hovoriť napríklad po slovensky, môže byť aj vystrihnutý z kartónu, alebo nakreslený v kuchárskej knihe, ale jeho duch by sa mal z času na čas vznášať ponad naše sporáky. Sú to mimoriadne svojské tvory a ich jazyk je nástroj, ktorým zamotávajú hlavu a chuťové bunky. Napríklad ten môj súkromný Francúz je ochotný zo slovenských hotelových raňajok zjesť jedine vajce na tvrdo, čo ma poburovalo, ale keď nás mal pohostiť po svojom, tak vystrihol také lukulské hody, že som všetko uznala. Tetky Tatinové by mu zrejme ukázali, po čom je ovos v Tisovci, napriek tomu by bola škoda jeho kulinárčinu nechať nepovšimnutú. Voilà, foie gras.

Základom je uchmatnúť nejakej husi jej pečeň. Zdalo by sa, že tie v mraziacom boxe nebudú klásť odpor, ale nedajte sa zlákať ľahkým lupom. Tá ich pečeň je tak pre jedného škôlkára, my potrebujeme pečeň aspoň polkilovú. Zohnala som ju v Slovenskom Grobe, ale spravidla takú majú aj iné kŕmne husi, s váhou okolo šiestich kíl. Ďalej to chce 4-5 veľkých plátkov slaniny, asi 7 cm dlhých, 1 hľuzovku, ale ak nemáme, bude bez, 1 deci portského vína, 1 lyžicu kvalitného koňaku, 1 kávovú lyžičku soli, štipku quatre-épice (zmes štyroch korení sveta: mleté sivé korenie, nastúhaný muškátový oriešok, klinček a mletá škorica) a pol kávovej lyžičky bieleho korenia.

Predprípravu musíme robiť v kľude, mala by to byť precízna práca, takže najlepšie neskoro večer, keď už nehrozí, že príde nočný duch a treba mu cikať, potom piť a takto dookola. Pustíme si Charlesa Aznavoura, husi sú muzikálne tvory a začneme. Opatrne otvoríme laloky pečene. V strede nájdeme hlavnú žilu, aj s jej rozvetvencami, tieto odstránime, zvyšok dobre opláchneme v studenej vode, osušíme. Zmiešame si soľ, biele korenie a zmes štyroch korení sveta a laloky v nej obalíme. K tej hľuzovke - ak máme, použijeme teraz (napicháme ju do lalokov), alebo navždy o nej pomlčíme. Laloky poprekladáme jeden na druhý, aby bola pečeň dobre uzavretá a vložíme do veľkosťou primeranej porcelánovej misy, vyloženej plátkami slaniny. Jemne ju uťapkáme, aby sa rozložila po celej mise, zalejeme portským a koňakom, prikryjeme zvyšnými plátkami slaniny a necháme cez noc prespať v chladničke. Týmto je piplavá robota za nami.

Na druhý deň strčíme porcelánovú misku do vodného kúpeľa tak, aby voda zakrývala cca jej dve tretiny a pečieme hodinu v predhriatej rúre při 140°C. Po upečení odoberieme vrchné plátky slaniny a necháme vychladnúť. Mala by odstáť dva až tri dni v chladničke, ale to sa stáva len ľuďom, ktorí foie gras ešte neochutnali a nevedia, do čoho idú. Pre ostatných – počkajte aspoň do opraženia chleba, nejedzte to samotné. A zalievame poctivo rulandským šedým.

Receptov na husaciu pečeň je viacero, ale ak by som mala byť niekoho súkromným Francúzom ja, tomuto receptu by som požehnala. Nožom.

Triumf tetiek Tatinových

Stéphanie Tatinová nevedela kam skôr skočiť. Hotel plný hostí, lovecká sezóna v plnom prúde, všetci si prišli zastrieľať. Blížila sa hodina kedy sa v hoteli, ktorý vlastnila spolu so svojou sestrou Caroline, podával neskorý obed a ona ešte ani dezert nemala pripravený. Tak šup šup do toho. Pustila sa do jablkového koláča, hostia si ho neustále žiadali, už by ho vedela urobiť aj poslepiačky. Vzala košík kyselkavých jabĺk, čo pomocník zrána doniesol zo sadu. Niekoľko z nich ošúpala a nakrájala na plátky. Hodila do pekáča kus masla a cukor a dala sa karamelizovať. No medzitým sa jej začalo v trúbe pripaľovať mäso. Polievka kypela. Podlievala bravčovinu, miešala polievku a zatiaľ stihla do karamelu hodiť ošúpané a nakrájané jablká. Rozvaľkala si pripravené krehké cesto odložené v chladnej špajzke.
Caroline Tatinová nahliadla do kuchyne a vypytovala sa ako si stojí s obedom, hostia už prišli, netrpezlivo čakajú. Začali servírovať prvý chod. Caroline ho odniesla hosťom na stôl. Zrazu Stéphanie zacítila pripálený karamel.
- Mon dieu! - vykríkla zúfalo a stiahla pekáč s príliš skaramelizovanými jablkami z pece. Čo teraz s tým? Čo budeme servírovať hosťom ako dezert? Caroline sa bude hnevať. Zúfalo prehodila cez pekáč rozvaľkané cesto. Potom vytiahla z pece mäso, ktoré už bolo hotové a začula kroky Caroline. Nechcela, aby sestra nepodarok videla a tak ho schovala do pece, ktorá ešte bola rozhorúčená. Naservírovali aj ďalší chod, odložili polievkové taniere a potom si Stephanie opäť spomenula na koláč. Hrôza ju oblievala a už rozmýšľala ako sa prizná sestre, že nemajú dezert.
Vytiahla z pece nepodarok, cesto vyzeralo celkom upečené, ale aj tak to bude nanič, zachráni aspoň ten pekáč. Otočila ho, aby z neho tú hrôzostrašnú zmesku dostala.
- Olala! - vyzeralo to pekne! Kúsok z neho ochutnala. Aj Caroline ochutnala kúsok. Nebolo to vôbec zlé. Naopak, bolo to veľmi chutné. A nič iné nemali. Naservírovali teda obrátený koláč hosťom, navrch pridali trochu crème fraiche na vyváženie sladkej chuti, krásne sa na tom roztopila a splynula s karamelovou náplňou.
Hostia si pochvaľovali. A žiadali si ten výborný dezert aj na ďalší deň. A potom neustále. Stal sa vychýreným. Správy o ňom sa šírili po kraji a dostali sa až do vyhlásenej parížskej reštaurácie Maxim's. Jej majiteľ sa rozhodol, že musí mať tento koláč stoj čo stoj na svojom menu. Poslal do Lamotte-Beuvron svojho špióna, prezlečeného za záhradníka, aby recept získal. A tak sa stal tento nepodarok svetoznámym a obľúbeným dezertom.
Možno to bolo takto, a možno nie. Podstatné je, že všetko sa nakoniec na dobré obrátilo.

Skúste si to, je to ľahké:
Na Tarte Tatin potrebujeme 150 g masla, 125 g cukru (ja som použila hnedý), asi 4 väčšie jablká, ošúpané a nakrájané na plátky - alebo iné kyslejšie ovocie, koláč na obrázku je s ananásom, tiež veľmi chutná kombinácia. Rozpustíme maslo a cukor, keď začnú karamelizovať, pridáme ovocie. Ovocie poriadne premiešame, aby sa pekne obalilo v karamele.
Je dobré to robiť v nádobe s nepriľnavým dnom, ktorú potom môžeme strčiť aj do trúby. Ak takú nemáme, preložíme karamelovú náplň do koláčovej formy, je dobré ju vystlať papierom na pečenie, aby sa koláč neprilepil a ľahko išiel obrátiť.
Medzitým sme si pripravili krehké cesto - to je to, ktoré nás naučila Ralbovská, s pivom (alebo s vajíčkom ak na tom trváte). Cestom rozvaľkaným na veľkosť formy prikryjeme náplň a pečieme v trúbe na 180° cca 30 minút (kým je cesto upečené). Otočíme formu, vyklopíme.
Podávame vždy teplé, namiesto crème fraiche môžeme použiť aj kyslú smotanu trošku osladenú.