Krehká pocta Ester Ralbovskej

Všetci máme svoje idoly. V najútlejšom detstve sú to rodičia – považujeme ich za neomylných a všetky ich skutky sú tie jediné najsprávnejšie. Potom prídu nové vzory: Pippi Dlhá Pančucha, Winnetou, Harry Potter či Miško z tretej bé. V puberte šialene milujeme Brada Pitta, Roberta Pattinsona alebo Martina Hubu. Prídu aj idoly podľa jednotlivých žánrov: Michael Jackson či Led Zeppelin, Sartre či Matkin. Niekde medzi pubertou a dospelosťou zistíme, že aj idoly sú len ľudia a teda nie sú dokonalí, ale robia chyby. A až keď urobíme zopár vlastných chýb, zistíme, že mýliť sa je ľudské. Odpustíme to vlastným rodičom, zmierime sa s nimi a idoly si vyberáme ako praví fajnšmekri – podľa vlastného vkusu a uváženia. Sú to ľudia, od ktorých sa môžeme čo-to priučiť a zároveň vieme, že aj oni sa môžu mýliť, tak ako každý, ale nevadí, berieme ich aj s tým. Stanú sa našimi priateľmi.

Ester Ralbovská je môj kuchynský guru. Dostala som od nej takú tú domácu základnú kuchynskú školu typu „keď sa nenaučíš piecť tú bábovku a pražiť rezne na nedeľu, nikdy ale nikdy sa nevydáš“, čo normálne dostáva doma každý od rodičov, ale mne sa ju úspešne podarilo preblicovať. Bohužiaľ. Preto som si celú pubertu myslela, že voda na špagety vrie už vtedy, keď sa v nej vytvoria prvé malé bublinky. A po incidente s flákotou mäsa hodenou do rozpáleného oleja na panvici, ktorá z nejakého dôvodu okamžite vzbĺkla a mäso sa spálilo na uhlík, som sa definitívne stala vegetariánkou. Toto pomerne dlhé obdobie bolo bohato podporované výskytom niekoľkých frajerov vegetariánov, ktorí zároveň aj radi varili. Dlho som sa vareniu vyslovene vyhýbala. Našťastie, dobrých priateľov na rozdiel od frajerov, do ktorých sa proste zaľúbite (aspoň tak sa to v mladosti javí), si človek môže vyberať sám. A tak mi jeden dobrý priateľ nakrájal raz na večeru kus mäsa na mikroskopické kúsky, aby som hneď nedostala mäsívny šok, a tým mi pomohol navrátiť sa z toho vegetariánskeho scestia. A začalo ma baviť aj varenie.
Ester Ralbovská ma naučila veľa dôležitých kuchynských vecí. Aké dobré je mať v kuchynskej zásuvke poruke kuchynské nožnice (naozaj, všimnite si to, keď ich nabudúce použijete). Aké dobré je používať naozajstné suroviny a nie rôzne náhrady, lebo – citujem Majsterku – „maslo neojebeš“. Že variť vôbec nemusí byť zložité - ba naopak často je to zábava, niekedy aj kolektívna, - a mnohé jednoduché veci sú najlepšie. Že keď sa naučíme niektoré základné postupy, je zábavné používať pri varení vlastnú fantáziu. A hlavne – že dobré jedlo si treba vychutnávať. Úplne ju vidím, ako sedí pri pekne prestretom stole a sústredene pri každom starostlivo vybranom súste slabučko pomľaskáva, aby dôkladne ocenila všetky chute.

Ester Ralbovská ma naučila piecť koláče z krehkého cesta. Dosť dlho ma držala táto krehkocestová mánia. Priateľov som zasypávala slanými a sladkými variáciami na danú tému. Kolegov som nechávala vychutnávať pórkovo-slaninkovú vôňu koláča zohrievaného v mikrovlnke na obed. Bola som neskonale fascinovaná jednoduchosťou a zároveň variabilnosťou tohto jedla a tiež možnosťou navymýšľať si nekonečné množstvo rôznych jeho chutí. Navyše je tu bonus – do cesta sa používa pivo a čo nepoužijem (to je väčšina) to dopíjam pri varení aj po ňom.
Na cesto potrebujeme: štvrť kila hladkej múky, jedno malé maslo (osminka), štipku soli, asi deci svetlého piva. Všetky ingrediencie vymiesime do hladkého cesta. Kto potrebuje podrobný návod, nech si prečíta priamo od Ester. Videla som už aj recepty s rôznymi obmenami týchto základných surovín – do sladkých koláčov sa môže pridať cukor, miesto piva 6 lyžíc studenej vody, miesto masla olivový olej a miesto piva biele víno – ale ja sa držím osvedčenej klasiky. Niektoré recepty odkladajú cesto na polhodinu do chladničky, niektoré zas nie. Keď mám čas tak to urobím, keď nemám, tak nie. Rozdiel som nevypozorovala, ale ak je niekto ochotný diskutovať na túto tému, rada si vypočujem rôzne názory. Cesto rozvaľkáme, vystelieme ním okrúhlu formu a predpečieme zaťažené fazuľou rozhodenou na papieri na pečenie, aby sa nevydulo, moja trúba si vyžaduje 20 minút.
Medzitým si pripravíme plnku. Tu nastáva čas na divoké fantazírovanie. Môžeme použiť čo máme najradšej a čo nás len napadne a zlepiť to vajíčkom a strúhaným syrom. Menej je vo väčšine prípadov viacej, takže je dobré použiť maximálne dve-tri hlavné chute. Napríklad: pór a slaninku, špenát s nivou, hríby (moja obľúbená kombinácia je s klobáskou), alebo rafinovanú nivu s hruškou. Vo väčšine prípadov je postup podobný – hlavné prísady zmiešame na panvici, po vychladnutí pridáme strúhaný syr a vajíčko. Preložíme na predpečené cesto (papier s fazuľou predtým odstránime) a pečieme ďalších 20-30 minút, podľa potreby. Sladké variácie koláča pripravujeme podobne. Do predpečeného cesta nahádžeme pocukrované jablká s hrozienkami, či vymiešame tvaroh s obľúbeným ovocím (nedávno som použila ríbezle a kontrast sladký tvaroh a kyselkavé ríbezle bol mimoriadne osviežujúci) alebo môžeme použiť extrémne makovú plnku (ja milujem mak a tak často pečiem v krehkom ceste tento extrémne makový koláč).

Ester Ralbovskej vďačím za mnoho. Niekedy mám pocit, že by som jej mala z každého napečeného koláča odovzdávať desiatok. Predstavujem si ju, ako ochutná a povie – to je ale veľmi dobrý koláčik. Človek môže snívať. A na niektorých s láskou pestovaných snoch je najkrajšie práve to, že sa nikdy nesplnia.