Karamelová útecha

Ako ľudia, ktorí našli zaľúbenie v dobrom jedle a Naozajstných Potravinách, máme pri novoročnom chudnutí veľký problém. Odmietame jesť nízkotučné jogurty bez chuti, namiesto toho si na raňajky aj tak dáme svoj obľúbený hustý od Hollandie alebo smotanový s čiernymi ríbezľami z teska. Do rizota si namiesto masla síce dáme šťavu z najlepšieho domáceho slepačieho vývaru, ale pozbieranú zhora, kde je najviac tuku, ktorého sme sa potrebovali pri čistení vývaru zbaviť. Proste žiadne kompromisy.
A keďže (zatiaľ) nemáme na to, aby sme raňajkovali, obedovali aj večerali kaviár, držíme sa svojho osvedčeného receptu na chudnutie. Nevzdávame sa dobrého jedla, iba obmedzíme množstvo, vyberieme si z neho to ľahšie, konzumujeme ho v menších porciách a pravidelne. A cvičíme.
No a kým sa k tomu cvičeniu dostaneme, urobíme si niečo motivačné, zdravé, ale zase nie až tak moc, aby nám to nechutilo.

Domácu müsli tyčinku s jablkom a karamelom.
Budeme na ňu potrebovať:
300 gr jabĺk, ošúpaných a pokrájaných na kocky, najlepšie Granny Smith alebo iných kyslejších
400 gr konzervu sladeného kondenzovaného mlieka
200 gr ovsených vločiek
2 lyžičky mletej škorice
na posýpku:
300 gr mrazeného (alebo čerstvého) malého ovocia, napríklad černice, červené ovocie
55 gr ovsených vločiek
20 gr masla nakrájaného
55 gr opražených mandľových lupienkov
grécky alebo iný hustý biely jogurt na podávanie

Neotvorenú konzervu kondenzovaného mlieka dáme do hrnca s vodou, zalejeme tak, aby bola ponorená. Necháme variť asi 2,5 hodiny. Lepšie je otáčať, aby mlieko skaramelizovalo rovnomerne. Ak hladina vody klesne, treba doliať horúcu vodu, aby konzerva bola neustále ponorená. Po vychladnutí otvoríme a máme mliečny karamel.
Rúru predhrejeme na 180°C.
Jablká ošúpeme, odjadríme a nakrájame na kocky. Lepšie je použiť kyslejšie jablká, napríklad Granny Smith, pekne to kontrastuje so sladkosťou karamelu. Dáme ich do hrnca a zalejeme asi 6 lyžicami vody. Povaríme 5-6 minút, aby zmäkli. Potom scedíme a rozmixujeme alebo pretlačíme lisom na zemiaky.
Jablká, ovsené vločky a 2/3 karamelu zmiešame, ochutíme škoricou.
Formu 18x28 vyložíme papierom na pečenie a dáme do nej asi dve tretiny zmesi. Lyžicou ju rozotrieme na hladkú rovnomernú vrstvu. Na ňu dáme ovocíčko a opäť rovnomerne rozhodíme. Zbytok karamelu našľaháme a pokvapkáme ním ovocie.
Pripravíme si posýpku, ktorá vôbec nie je sypká. Do zbytku jablkovo-karamelovej zmesi dáme 55 gramov ovsených vločiek a dobre premiešame. Pridáme nakrájané maslo a zapracujeme ho prstami. Na záver primiešame mandľové lupienky.
Túto zmes rozprestrieme na ovocíčko a mierne pritlačíme, aby sa všetky vrstvy spojili.
Pečieme 25-30 minút dozlatova. Po vychladnutí nakrájame na rezy.
Vychutnáme zaliate lyžicou hustého bieleho jogurtu.

Decentný kopanec Hadej Nohy

Keď mám chvíľu času a voľného miesta v hlave, premietam si, čo som už všetko zažila a aká pohroma sa mi ešte nestala a mala by som sa na ňu tak trochu aj pripraviť. Chvíľu času a voľného miesta v hlave mám presne dvakrát do roka - 25.12., keď je navarené, napečené, prádlo požehlené a práčke tiež zvyknem nechať sviatok a vo Veľkonočný pondelok, kedy sa 4/5 našej domácnosti dajú na orientačný beh po okolí spojený so zberom figúr z hnusnej čokolády, euroviek rozličnej hodnoty a fáboriek besných farieb. To ja sa zamknem v príbytku a tvárim sa ako čerstvá mŕtvola (práčka spolupracuje). Takže od dátumu mojho narodenia som už videla, ako otec skáče z okna s opršaným vianočným stromčekom v ruke, stihla som resuscitovať našu korelu Jacqueline, presúvala som sa tri kilometre cez mesto za bieleho dňa v žabovozelenej gumenej plávacej čiapke z plavárne domov, zašili mi ranu na ruke bez akéhokoľvek umŕtvenia ako snajperovi a kopla ma Hadia Noha. Mierne, ale dosť presne.

Hadia Noha je dáma, s ktorou sme pobudli chvíľu v domove pre chronických hľadačov a nás ostatných, jedným slovom inlande. Boli to krásne časy, keď sa dala aj ranná káva piť tak nejak osamote a predsa len s partiou, hej, je mi za inlandom smutno. No aby sme prišli k meritu veci - Hadia Noha ma jedným decentným kopancom posunula k láske k mafinom. Mafiny som predtým nepekávala, hoci sú skladné, ľahko transportovateľné a úhľadné sa už narodia. Pre moju domácnosť ich je stále málo a ako desiata sa neosvedčili. Ten druhý dôvod berte s rezervou, keby ste mojim deťom zabalili na desiatu tehlu, spoľahlivo prinesú naspať antuku, v tom to nebude.

Ale v jednej diskusii Hadia Nožička poskytla recept na mokka-banánové mafiny a to bol kop zvaný gól.

Mafiny sa pripravujú zmiešaním suchej zmesi s mokrou, na tú suchú potrebujeme normošálku a toto:

1 a pol šálky polohrubej múky

štipku soli

1 vanilkový cukor

3/4 šálky hnedého cukru ( ak máme doma len biely, dáme 1/2 šálky)

3/4 čaj. lyžičky sódy bicarbony

3/4 čaj. lyžičky prášku do pečiva

sekané orechy, alebo čokoládu, alebo oboje pol na pol

Na mokrú zmes použijeme znovu našu normošálku a nasledovné:

1/2 šálky rozpustenej Hery

1 vajce

2 zrelé banány

1 a pol lyžičky instantnej kávy rozpustenej v troche vody

Suchú a mokrú zmes zmiešame, pripravíme/vymastíme si formu na mafiny (už je neskoro volať kamoške, aby kúpila v IKEA) a dávkujeme lyžicou do výšky troch štvrtín otvorov. Pečieme pri 180 stupňoch, samozrejme, špajdlový test je v tomto prípade nevyhnutný.

Robievam ich rovno z dvoch dávok, aby som mala asi tak na tri hodiny pokoj od sladkých zadkov a mohla sa venovať inej prospešnej činnosti. Viete, koľko koriel ešte čaká na to, aby ich niekto zresuscitoval?

Vyhoďte laudanum, vynašla som iný všeliek

Že papaver somniferum (mali sme ten somnus = spánok uviesť aj v slovenskom druhovom názve, ale my nie, my ho voláme mak siaty) je veľmi obľúbenou prísadou oboch autoriek tohoto blogu je zrejmé. Fajnové jazyky jednoducho inak nedajú. Mak síce vo vianočnej mytológii znamená dostatok, ba až hojnosť pre užívateľa, no moje špecializovanie sa na objavovanie objaveného má za následok posolstvo, s ktorým sa musím podeliť. Existuje maková roláda, ktorá funguje ako laudanum. Laudanum namiešal svojho času Paracelsus a pozostávalo z 90% vína a 10% ópia. Začiatkom 20. storočia sa tento nápoj stal hitom, fungoval ako liek na bolesť, nespavosť, depresie, sám Paracelsus si myslel, že sa tým dostal bližšie k odhaleniu tajomstva nesmrteľnosti. Nuž, odpustime mu ten blud, ja som však presvedčená o tom, že roláda, o ktorej píšem, sa nesmrteľnou stane. Po dlhodobom bádaní a testovaní na príbuzenstve a užšej susedskej obci si dovoľujem prehlásiť, že zaháňa mrzké myšlienky, rozťahuje kútiky úst a odhaľuje makové zuby, čo má za následok zas len úsmev, vylepšuje pachute, dajú sa ňou podplatiť deti, lieči depky, spíte po nej ako v mede. Ani žilou si netreba púšťať.

Na cesto je potreba

3 vajcia

80 g krupicového cukru

1 bal. vanilkového cukru

1 lyžička nastrúhanej citrónovej kôry

60 g hladkej múky

40 g mletého maku

Žĺtky s polovicou krupicového cukru a s vanilkovým cukrom si vymiešame do peny, zo zvyšku cukru a bielkov stvoríme hustý sneh. Obe hmoty zľahka spojíme, pridáme citrónovú kôru, múku a mak. Cesto rozotrieme na dobre vymastený plech, alebo si ho rovno vystelieme papierom na pečenie, aby sa nám cesto po upečení dobre rolovalo. Pečieme v rúre vyhriatej na 200 stupňov, cca 8 minút. Po upečení a miernom vychladnutí cesto preklopíme a zrolujeme. Necháme vychladnúť úplne. Popri tom zvládneme plnku.

Pripravíme si

150 g masla

80 g práš. cukru

2 balíčky vanilkového cukru

200 g tvarohu

ríbezľový, egrešový, alebo iný pikantný džem

práškový cukor na posypanie

Všetky prísady by mali byť rovnakej, najlepšie izbovej teploty, aby sa nám s nimi dobre narábalo. Maslo spojíme s cukrom práškovým, potom vanilkovým, pridáme tvaroh. Cesto natrieme najprv džemom dľa vlastného výberu, potom tvarohovou plnkou a celé zrolujeme. Posypeme práškovým cukrom, zabalíme do alobalu a necháme dve hodiny v chladničke stuhnúť.

Mak má ešte jednu závideniahodnú pridanú hodnotu. Zabraňuje zlým duchom navštíviť váš príbytok. Stačí, keď na okenicu vysypete dostatočné množstvo makových zrniečok a duchovia majú vraj tendenciu všetky tie zrniečka najprv zrátať a až potom vojsť. Musia to však stihnúť do polnoci, inak stopka. Neskúšala som to, ale plánujem vysypať za vrecko maku na šéfov stolík. Ten vie totiž neomylne zaňuchať, kedy sa v kancelárii servírujú dobroty, ale sám ešte nikdy nič k dobru nedal. Takže nabudúce bude odrátavať zrniečka, alebo sa vykúpi publikáciou Mastering the Art of French Cooking od Julie Child. Tak či onak, bude to ešte zaujímavé.

O Vianočnom polene

Moja teta pekávala tento koláč dlhé roky špeciálne na Vianoce. Vždy sa mi páčil ten vtipný nápad ozdobiť ho ako kôru stromu, ale nikdy predtým mi nenapadlo, že tento vtipný dizajn by mohol mať aj hlbšiu symboliku. Až tento rok som naň opäť narazila v Nigellinej vianočnej kuchárke aj so stručnou zmienkou o tom, ako predstavuje drevené poleno, ktoré Severania vliekli nocou, aby ho zapálili a udobrili si tak v čase Slnovratu bohov a navrátili svetlo a slnko. Preto sa po anglicky nazýva Yule Log (sviatočné poleno).
Zaujalo ma to, veď kto sa nepoteší, keď sa po Slnovrate konečne začnú dni predlžovať a noci skracovať, aj keď iba o slepačí krok aj to až na Nový rok. Myslím, že ľudia vždy potrebovali získať novú nádej, ktorá prichádza so svetlom. A preto sa mi tento zvyk zdá veľmi zaujímavý.
Podľa wiki a iných zdrojov, ľudia v západnej a severnej Európe, ale aj na Balkáne (Srbsko, Chorvátsko), za starých čias privliekli domov najväčšie poleno, aké našli, zišla sa okolo neho celá rodina a priatelia, spievali sa koledy, odriekali modlitby, obetovalo sa mu trochu jedla a vína. Potom sa zapálilo, trieskami starostlivo zachovanými z minuloročného polena, a horelo celú noc. Ľudia s ním spálili všetky svoje chyby, zlé rozhodnutia a všetko ostatné, čo bolo treba naprávať, aby v novom roku mohli začať odznovu a bez chýb a nákladu z minulosti. Zároveň mali uchované triesky poskytovať celej rodine ochranu po celý rok.
Keď už postupne začali z domov miznúť veľké krby a kozuby, vymysleli Francúzi, kto iný, koláč s názvom bûche de Noël, ktorý Vianočné poleno symbolizuje a rodina si ho môže podeliť pri sviatočnom stole.

Nielenže je hlboko symbolický, ale aj skvelo chutí a tak sa s ním smelo môžeme podeliť a pripomenúť si túto zaujímavú tradíciu.
Na Vianočné poleno budeme potrebovať:
na cesto:
6 vajíčok
6 lyžíc hrubej múky
6 lyžíc vody
5 lyžíc práškového cukru a lyžica vanilkového
kakao
na krém:
150 gr kvalitnej čokolády
250 gr práškového cukru
225 gr zmäknutého masla

Rúru vyhrejeme na 180°C.
Oddelíme bielka od žĺtkov, z bielok vyšľaháme tuhý sneh. Žĺtky vyšľaháme s cukrom do svetlého penista, pridáme 6 lyžíc vody a dôkladne vyšľaháme. Zašľaháme 2 lyžice kakaa (nemusíme použiť, na budúci rok urobím cesto svetlé, bude pekne kontrastovať s čokoládovým krémom). Potom postupne zašľahávame striedavo múku a sneh.
Vylejeme na veľký plech vyložený vymasteným papierom na pečenie (z vymasteného pôjde lepšie dolu). Upečieme (cca 15 minút).
Na krém necháme dôkladne zmäknúť maslo. Čokoládu rozpustíme nad vodným kúpeľom (alebo v mikrovlnke). Vyšľaháme mäkké maslo a cukor, potom zašľaháme čokoládu.
Asi dve tretiny krému natrieme na vychladnuté cesto, pomocou papiera zrolujeme. Zbytkom krému natrieme roládu aj na povrchu. Končeky môžeme zrezať a použiť ako ďalšie konáre. Urobíme vzor kôry stromu vidličkou.
Necháme stuhnúť v chladničke. Pri podávaní môžeme ešte pocukrovať - zasnežiť poleno (aj keď cukru je v kréme už viac ako dosť).
Zjeme a myslíme na všetky svoje chyby, ktoré chceme v budúcom roku napraviť.

Staré a nové

O dôležitosti tradícií sme sa tu už rozpisovali nedávno, ale budeme sa znovu, lebo o čom inom sú Vianoce, ak nie o tradíciách. A nie je to výsada britských či škótskych dandyov. Tradície dodržiavame všetci. Ony nám dávajú ten prchavý pocit istoty, že keď robíme všetko tak ako naši predkovia stovky rokov pred nami, je to niečo dávno osvedčené a fungujúce a svet sa predsa len točí správnym smerom. Veď naposledy sme tento pocit mali v detstve. A prvá informácia, ktorú sa dozvieme hneď ako vyrastieme je práve tá, že žiadna istota na tom svete neexistuje. A preto sa držíme tradícií. Aspoň niekedy, aspoň na sviatky.
Ako malá som milovala historky o veľkých rodinných Vianociach u mojich starých rodičov, kde sa vždy zišlo všetkých ich sedem dospelých detí, niektorí už aj s mladými rodinami. Zvlášť obľúbené historky boli tie o katastrofách, napríklad ako vybuchla šľahačková bombička a všetci boli postriekaní plnotučnou smotanou. Starej mame sa zaryla aj do vrások na tvári. Inokedy sa zas priženený zaťko chcel vytiahnuť a doniesol nový foťák, nemal však blesk. Namontovali preto veľmi silnú žiarovku do lampy, ktorú však elektrická sieť neuniesla a tak žiarovka vybuchla a posiala všetkých a všetko úlomkami skla.
Historky o katastrofách sú síce najvďačnejšie na rozprávanie, každý však ocení skôr pokojné sviatky. Keď sa všetci opäť zídu, posedia pri jednom stole, ženy vypekajú a vyvárajú a chlapi chodia do špajzky kontrolovať, či už stuhla poleva, pretože na vedľajšej polici je odložená pálenka. Aj to je naša rodinná historka a koláč, na ktorom poleva tuhla boli žerbó rezy. Pozná ich každý člen našej širokej rodiny. A kto na ne náhodou medzičasom zabudne, rýchlo si spomenie. A každý kto ich spozná, ich zvyčajne rýchlo zaradí do svojho vianočného koláčového repertoára.
Na žerbó rezy budeme potrebovať:
450 gr hrubej múky
300 gr masla
2 lyžice cukru
pol kocky droždia
3 lyžice mlieka
1 celé vajíčko a jeden žĺtok
ríbezľový lekvár tety Júlie alebo inej obľúbenej značky
200 gr orechov pomletých alebo najemno nasekaných
150 gr cukru, môže byť aj hnedý, množstvo prispôsobíme podľa chuti
lyžica vanilkového cukru
1 čokoládu a maslo na čokoládovú polevu
Suroviny vyberieme z chladničky nejaký čas pred pečením, musia mať izbovú teplotu. Droždie rozmiešame v mlieku, ktoré môžeme zohriať, aby bolo vlažné ale nie horúce. Do múky posekáme maslo, pridáme 2 lyžice cukru, droždie s mliekom, vajíčko a žĺtok, zamiesime cesto (je to ako krehké cesto s pridaným droždím). Orechy pomelieme alebo posekáme, zmiešame s cukrom a vanilkovým cukrom. Ak je lekvár príliš stuhnutý, môžeme ho zohriať, prípadne doliať trochu tuzemáku, urobí dobrú arómu, aj keď sa pri pečení vyparí.
Cesto rozdelíme na tri časti. Rúru rozohrejeme na 180°C. Plech vyložíme papierom na pečenie. Prvú časť cesta rozvaľkáme na veľkosť plechu, pomocou valčeka prenesieme. Potrieme polovicou lekváru, posypeme polovicou orechov. Opakujeme. Posledná vrstva je cesto. Upečieme doružova.
Po vychladnutí potrieme čokoládovou polevou (čokoláda a maslo rozpustené). Hviezdime na každom predvianočnom večierku.

Na tradíciách sa mi páči ešte jedna vec - môžeme si vytvárať vlastné. Keď nás nebavia rodinné Vianoce, keď je každý na každého nervózny, pri stole je napätá atmosféra a servíruje sa jedlo, ktoré nemáme radi, je čas sa osamostatniť a zmeniť to. Vymyslieť si vlastné sviatky, s ľuďmi, ktorých milujeme, sme s nimi radi a uvaríme si jedlo, ktoré nám naozaj chutí. Platí to aj o koláčikoch. Netreba vypekať medovníky, ktoré nikto neje a v apríli sa konečne odvážime ich vyhodiť, len kvôli pocitu, že sa to patrí.
Tento rok som mala pomerne drsný stret s vianočným číslom môjho obľúbeného časopisu o varení a jednoducho som MUSELA vyskúšať niekoľko druhov úplne nových vianočných koláčikov. Jeden z nich slávil taký obrovský úspech na všetkých doterajších vianočných večierkoch, že ho sem uverejňujem. Jednak mám pocit, že recept je taký dobrý, že ho treba šíriť. A potom - nechce sa mi ho písať každému žiadateľovi do mailu zvlášť. Jednoduchšie bude poslať odkaz.
A vôbec ľudia - pečte si ho sami, tretiu dávku už robiť nebudem. Možno.
Na krémové koláčiky budeme potrebovať:
cesto:
210 gr hladkej múky
140 gr mletých orechov, vlašských alebo lieskových
70 gr práškového cukru
140 gr masla
lyžica kvalitného kakaa
2 žĺtky
nastrúhanú citrónovú kôru
krém:
1 salko (sladené)
250 gr masla
čokoládová poleva: čokoláda a maslo (na obrázku je použitá tmavá aj biela čokoláda, ale biela byť nemusí, aj keď tá s prídavkom whisky bola hodne populárna)
Pripravíme si salko, budeme ho potrebovať na polevu - zatvorenú konzervu ponoríme do hrnca s vodou a varíme tri hodiny. Salko tým skaramelizuje. Necháme vychladnúť kým použijeme.
Suroviny na cesto zmiešame, necháme trošku odpočinúť v chladničke, kým stuhne a bude sa dať lepšie vaľkať (aspoň polhodinku). Rozvaľkáme na tenko, vykrajujeme tvary aké sa nám páčia. Ja som použila formičky na medovníčky - ovál, mesiačik a formičku neurčitého tvaru, ktorý sa najviac podobá na písmeno Z.
Ak sa chceme nechať uniesť kreativitou, môžeme cesto rozdeliť na dve časti a pridať kakao len do jednej a potom farebne kombinovať s rôznofarebnými plnkami a polevami. Ale to naozaj nie je nutné.
Upečieme doružova na 180°.
Na krém vymiešame uvarené skaramelizované salko a maslo. Opäť môžeme do časti pridať kakao (mne osobne to chutí viac). Ak chceme mať hodne veselé sviatky a veľký úspech na oslavách, pridáme do krému aj zo dve lyžice obľúbeného alkoholu (tuzemák, whisky, burbón, vaječný likér). Krém naplníme do cukrárskeho sáčku a ozdobíme upečené koláčiky.
Necháme stuhnúť v chladničke. Nakoniec ponamáčame v čokoládovej poleve (opäť možno vylepšiť čímsi zaujímavým s percentami). Fakt budete za hviezdu. A takto jednoducho.

Prajem všetkým šťastné, veselé a chutné sviatky!

Torta pre kočku

Majiteľka mačky. Spoznáte ju podľa toho, že na každom kuse tmavého oblečenia má aspoň desať bielych mačacích chlpov. O svojich mačkách dokáže rozprávať nekonečné hodiny. Ak sa stretnú dve, iné témy pre ne neexistujú. Niekedy sa sťažuje, že má seknuté v krku, lebo na väčšej časti vankúša spala mačka a ona ju nechcela rušiť. Na návšteve u nej máte dojem, že majiteľom jej bytu sú v skutočnosti mačky. Ona je tam len podnájomníkom a slúžkou v jednej osobe. Pritom ju tie beštie chlpaté s prehľadom ignorujú, o vás a ďalších návštevníkoch ani nehovoriac. Človeka zaregistrujú len ak sú hladné. Prípadne potrebujú poškrabkať za uchom. Žiadna láska, žiadna oddanosť či obdiv vám nehrozí.
V pamäti máte dobre uloženú historku o tom, ako sa už u nej pri prudkej alergickej reakcii na mačacie chlpy pridusili dvaja ľudia, z toho jeden frajer a jedna blízka príbuzná. Utešujete sa, že keď začne byť neznesiteľná, aj vy si zaobstaráte nejakú tú alergiu na mačky, aby ste ju už nemuseli navštevovať.
Ale keď vám pri jednej návšteve jedna z tých chlpatých beštií konečne venuje svoju vzácnu pozornosť, a milostivo vám dovolí ju poškrabkať na bruchu, hlasno pri tom pradie a vy získate pocit, že ste najzaujímavejší a najlepší človek na svete, pochopíte ju. Aspoň trošku. Na tých päť minút, kým beštia neodbehne za nejakou lepšou robotou.

Maková tortička pre kočku
5 vajec
150 gr hnedého cukru (alebo aj menej, maková náplň tiež obsahuje cukor)
šťava a kôra z polovice citróna
štipka soli
200 gramov mletého maku / makovej náplne
100 gramov hladkej múky
lyžička sódy bikarbony
Plnka:
500 ml mlieka
2 balíčky vanilkového pudingu
150 gramov masla
100 gramov cukru (alebo podľa chuti)
150 ml hustej kyslej smotany alebo creme fraise
balíček želatíny
(1 biela čokoláda, ale nemusí byť)

Tortovú formu vyložíme papierom na pečenie, rúru predhrejeme na 180°C.
Ušľaháme sneh z bielkov. Žĺtky vyšľaháme s cukrom, postupne primiešame ostatné suroviny. Ak je cesto príliš husté, rozriedime vodou. Nakoniec zľahka zamiešame sneh.
Pečieme cca 45 minút. Vyskúšame zapichnutým špáradlom či je hotovo. Vyberieme, necháme úplne vychladnúť.
Vyrobíme krém: v 150 ml mlieka rozmiešame dva vanilkové pudingy a cukor. Zvyšné mlieko a nasekané maslo pomaly zahrejeme na miernom ohni. Keď sa varí, pridáme vymiešanú zmes a uvaríme hustý puding. Odstavíme a necháme úplne vychladnúť. Primiešame kyslú smotanu a roztopenú vychladnutú čokoládu. Ak treba použijeme aj želatínu, ak je krém dosť hustý, nemusíme.
Tortu prekrojíme napoly niťou alebo dlhým nožom. Naplníme plnkou, priklopíme, natrieme aj navrchu a na krajoch.
Nakreslíme si alebo na internete vyhľadáme obrysy mačky na papier, vystrihneme si šablónu (vnútro bude prázdne, ostatnú iba okraje). Priložíme na tortu hneď po natretí krému a vysypeme makom kým krém nestuhne, aby sa lepšie prilepil. Papierovú šablónu odstránime, pokocháme sa a necháme stuhnúť v chladničke, najlepšie do druhého dňa.


Nemusíme ju pochopiť. Ale ak jej upečieme parádnu tortu, bude vedieť, že ju máme radi aj s jej úchylkou. A to bude stačiť.

Jablkový koláč pre jablkového fanúšika

Vyzeralo to ako klasický nedeľný obed. Práve sme dojedli hlavný chod, vlastnoručne ulovený, zabitý, vyfiletovaný a upražený hlavou rodiny a náležite vychválený zbytkom rodiny. Chystali sme sa presunúť do obývačky k televízoru a schyľovalo sa k podávaniu dezertu a za ním skrytej Koláčovej Battle o najlepší nedeľný dezert medzi koláčovo-ambicióznymi členkami rodiny.
Akurát som si predstavovala, ako ma všetci chvália za víťazstvo, keď som si všimla, že nikto od stola nevstáva. Zato sa pri ňom premnožili jablkové výrobky. A tým nemyslím žiadne gurmánske špeciality, ale produkty tej firmy s nahryznutým jablkom v logu.
Začalo to nevinne - niekto si potreboval vybaviť telefonát zo svojho i-phone, sestra potom vytiahla svoj i-telefón s novým červeným obalom, nato ju tromfoval synovec a vytiahol svoju vyššiu verziu. Brat sa nenechal zahanbiť a o chvíľu už bavil matku upravovaním jej fotografie vo svojom i-phone, kde jej pridával rôzne smiešne účesy a outfity.
Na moju jedovatú poznámku o jablkovej závislosti mi synovec strčil pod nos nový i-pad, aby ma presvedčil o dokonalosti Apple výrobkov. O chvíľu sa kochala celá rodina. Na noťasi s vysvieteným jablkovým logom sme si pozreli video z časopisu Apetít o tom ako správne vyfiletovať kapra, zatiaľčo brat komentoval každý krok profesionálneho šéfkuchára poznámkami o tom, ako to on vie urobiť lepšie. Na opačnom konci stola sa druhý synovec a jeho frajerka hrali na i-pade hru s kŕmením zlovestne sa tváriacej žaby. Frajerkin iphone medzitým zamrzol, keď sa ho chlapci snažili naládovať najnovšími aplikáciami.
Začala som hľadať skrytú kameru, ktorá natáča toto virálne video šťastnej jablkovej rodiny, ktoré sa potom bude šíriť internetom ako mor a bude zabávať milióny unudených kancelárskych krýs. Ale nič také.
Pomyslela som si, že je načase vytiahnuť aj svoj jablkový výrobok a tak som na stôl predostrela tento jablkový dezert. Pre jablkových fanúšikov ako stvorený.

Upozornenie: váš jablkový (alebo akýkoľvek iný) milovník si bude pravdepodobne pamätať tento koláč ako svoj obľúbený z detstva, s láskou pripravovaný mamičkou. S mamičkou v žiadnom prípade nesúťažte, nikdy by ste v jej kategórii nevyhrali. Vymyslite si vlastnú kategóriu, napríklad pridaním špeciálnej ingrediencie. Najviac sa osvedčil alkohol, ten zaručene vo svojom detskom koláčiku nemal. Môžeme ozvláštniť aj zafarbením jednej vrstvy či poliatím čokoládou. Alebo kombináciou všetkých uvedených. Tak si bude môcť vychutnávať svoj dezert od vás aj od mamičky a zostane verný obom.

Na nepečený jablkový koláč budeme potrebovať:
kilo kyslejších jabĺk (napr. Granny Smith)
8 lyžíc hnedého cukru
2-3 klinčeky
2 balíčky vanilkového pudingu v prášku (napr. Tesco bio puding), môžeme použiť aj Zlatý klas, ale vanilka tomu dodá fajn dochutenie
1-2 balenia piškót
2 lyžice citrónovej šťavy
600 ml vody
(tuzemský rum, čerešne namočené v rume - nemusia byť)
100 gr čokolády a 100 ml šľahačky na čokoládový krém na polevu
šľahačka na podávanie

Jablká ošúpeme a pokrájame na menšie kocky. Zalejeme 200 ml vody, pridáme cukor, klinčeky, citrónovú šťavu. Privedieme k varu. Varíme asi 5 minút. Vyberieme klinčeky (zapamätáme si počet, aby sme vedeli skontrolovať, či sme vybrali všetky). Jablká popučíme lisom na zemiaky tak, aby niektoré boli rozmačkané a niektoré ešte vcelku.
Pudingy rozmiešame v 400 ml studenej vody. Prilejeme do jablkovej zmesi. Privedieme k varu a za stáleho miešania varíme ešte dve minúty.
Tortovú formu vypláchneme studenou vodou.
Vyložíme vrstvou piškót, postriekame tuzemským rumom (ak chceme použiť), zalejeme tretinou jablkovej zmesi. Rovnako postupujeme pri ďalších vrstvách.
V torte na obrázku som do strednej vrstvy jablkového krému použila čerešne naložené v rume a vykôstkované. Krém je načerveno zafarbený troškou šťavy, v ktorej boli čerešne naložené.
Necháme stuhnúť v chladničke. Opatrne vyklopíme z formy.
Ak chceme použiť čokoládovú polevu, vo vodnom kúpeli rozmiešame čokoládu so šľahačkovou smotanou. Potrieme tortu.
Podávame s ušľahanou šľahačkou (nemusí byť).
Ak sa chceme vytiahnuť ešte viac, môžeme koláč tematicky poliať jablkovicou, alebo akýmkoľvek iným vysokopercentným alkoholom a trošku oflambovať.


Váš jablkový fanúšik vás za takto vytunovaný koláč bude zbožňovať. Ak má dosť rozumu, možno sa dožijete aj komplimentu, že tento koláč je lepší ako od mamičky. A možno vám dokonca odpustí, že ten notebook, na ktorý si šetríte, bude mať značku Lenovo a červenú farbu (alebo inú podľa vášho vlastného výberu).