Koláč z Bretónska

Koláč, ktorý si dnes upečieme, pochádza z Bretónska, takej tej časti Francúzska čo vyčnieva do mora na pobreží kanálu La Manche a čo sa mňa týka, bola známa hlavne tým, že tam žili Kelti. Bretónsky slivkový koláč sa volá Far, obsahuje sušené slivky a vyznačuje sa zvláštnou mokrou a vláčnou konzistenciou - niečo medzi našou suchou bublaninou (pomerne ďaleko od nej) a krémom (napríklad ako v krémeši). Podľa vzorky ochutnávačov, ľuďom, ktorí milujú krémové a superkrémové koláče, príliš nechutil, ale ľuďom zvyknutým na naše bublaniny a buchty, chutil výnimočne.
Podľa ingrediencií, ktoré sú v ňom použité, musí byť Bretónsko "zemí, která oplývá mlékem a strdím".
Túto frázu som sa naučila z platne Hurvínkovy staré pověsti české, ktorú som ako dieťa milovala a počula som ju aspoň tisíckrát. Príslušný dialóg znel asi takto:
Spejbl: Za starých časů země česká oplývala mlékem a strdím
Hurvínek: Čím že oplývala?
Spejbl: Mlékem a strdím!
Hurvínek: To že mlékem to chápu a proč strdíš, tati?
Spejbl: Ale já nestrdím pořád. Strdí se říkalo medu. Oplývala mlékem a strdím - mlékem a medem.

Strdenie bokom, na koláč Far budeme potrebovať:
6 vajíčok
250 gramov jemného krupicového cukru plus lyžicu pravého vanilkového cukru
250 gramov polohrubej múky
130 gramov slaného masla alebo obyčajné maslo a lyžička soli
1 liter plnotučného mlieka
2 lyžice tuzemského rumu
120 gramov vykôstkovaných sušených sliviek (mne sa toto množstvo vzhľadom na množstvo ostatných ingrediencií zdá málo, použila som celý 200 gramový balíček) - môžeme ich vopred namočiť do rumu, aspoň cez noc

Najprv prevaríme mlieko a po častiach do neho zamiešame kúsky masla. Kúsok masla si necháme na vymazanie formy. Keď je všetko maslo rozpustené a na povrchu sa robia bubliny, odstavíme zo sporáka a prilejeme rum. Necháme vychladnúť.
Do veľkej misy rozklepeme všetky vajíčka, prešľaháme, Postupne prisýpame cukry a pritom stále šľaháme metlou alebo mixérom. Potom šľaháme mixérom až do svetložlta a do penista.
Vychladnuté mlieko s maslom a rumom pomaly prilievame tenkým pramienkom za stáleho šľahania do vajíčkovej hmoty. Opäť chvíľku šľaháme mixérom, až máme našľahanú, napenenú hmotu, ktorá mne pripomínala vtáčie mlieko (to na čo sme v škôlke hovorili fujfuj).
Po malých častiach pridávame múku a dôkladne zašľaháme. Na konci máme hutnú ale stále tekutú hmotu. Ešte chvíľku prevzdušňujeme metlou alebo mixérom. Necháme 5 minút odpočívať.
Rúru zapneme na 200°C. Hlbší pekáč, cca 25x35 cm, dôkladne vymažeme maslom (nepoužijeme otváracie a dvojdielne formy, cesto je tekuté).
Na dno rovnomerne rozložíme slivky, ak boli namočené, predtým scedíme. Cesto najprv nalejeme pomedzi slivky (ja som použila polievkovú naberačku, cesto je naozaj veľmi tekuté). Potom pomaly a opatrne dolejeme zvyšok, aby sa slivky nepoposúvali. Pekáč by nemal byť plný až po okraj, koláč ešte bude rásť.
Pečieme asi 70 až 80 minút. V polovici pečenia teplotu znížime o 20°C. Po upečení necháme ešte asi päť minút vo vypnutej trúbe. Potom vyberieme, necháme vychladnúť. Nakrájame na rezy.

Battle: blondínky verzus brunetky

Pred časom nám kamarátka Duša napiekla recept na blondies - koláč podobný brownies, ale s použitím bielej čokolády a ozvláštnený brusnicami a orieškami. Nikdy som ho nejedla a tak mi vŕtalo hlavou, ako asi môže chutiť, keď podľa obrázkov určite dobre. A tiež som ešte nikdy nepiekla brownies.
A tu mi prišla do cesty mimoriadne vhodná príležitosť. Čisto dámska partička, exkluzívny výmenný večierok, na ktorom si dámy rôznych konfekčných a iných veľkostí vymieňajú životné skúsenosti, depresívne a veselé zážitky a nakoniec aj svoje šatníkové a nákupné omyly a prebytky. Kde inde by lepšie ocenili dva načisto čokoládové koláče a zároveň súvisiaci kontext porovnávajúci blondínky a brunetky (blondies and brownies). Je to odveký boj, zúriaci tak žensky skryte, pod povrchom, ale o to neľútostnejšie. Bola som naozaj zvedavá, ako to dopadne.
Aj keď, od začiatku som bola tak trochu presvedčená, že to vyhrajú brownies, so svojou nadýchanou čokoládovosťou:
180 g masla + na vymastenie
180 g tmavej čokolády s vysokým podielom kakaovej hmoty (aspoň 70 %, naozaj sa oplatí nešetriť, ide nám o pravú čokoládovú chuť)
80 g hladkej múky (časť môžeme nahradiť mletými orechami, ako sme sa inšpirovali u Nigelly)
40 g kvalitného kakaa (nie instantného)
3 veľké vajíčka
250 g prírodného krupicového cukru (hnedého) plus lyžicu vanilkového
(ak chceme brownies vytunovať, môžeme do nich ešte nasekať 50 gramov bielej a 50 gramov mliečnej čokolády - ale nemusí byť)

Maslo nakrájame na menšie kúsky a s tmavou čokoládou rozpustíme nad vodným kúpeľom. Necháme vychladnúť.
Rúru predhrejeme na 180°C. Plech vymažeme maslom a vyložíme papierom na pečenie.
Vajíčka a cukor vyšľaháme do peny a do svetložlta. Do vyšľahanej hmoty zamiešame vychladnutú čokoládu s maslom - postupujeme zľahka, osmičkovým pohybom, chceme aby hmota zostala nadýchaná. Najlepšie je použiť plastovú stierku alebo drevenú varechu. Miešame, dokým sa obe hmoty nespoja a masa je rovnomerne matne hnedá.
Potom na povrch preosejeme múku a za ňou kakao, opäť opatrne zapracujeme. Orechy nepreosievame, viem o čom hovorím, moje obľúbené sitko s pružinkou už nikdy nebude to, čo bývalo.
Nakoniec by sme mali dostať vlhké a patlavé cesto - presne ako na brownies. Ak chceme, zamiešame nasekanú bielu a mliečnu čokoládu - teraz. O-pa-tr-ne.
Cesto nalejeme do formy, uhladíme povrch, aby bol rovnomerný.
Pečieme 25-30 minút. Na zapichnutom špáradle MÁ uľpievať cesto - to sú správne brownies - na povrchu pevné a lesklé, ale pod tým ešte mierne mazľavé.
Necháme úplne vychladnúť, nakrájame na menšie kúsky - aj tak ich pojeme veľa, ale budeme mať pocit, že nie.

Nebola som sama, kto od začiatku nadržiaval browniesom. Aj moja sestra, inak tiež brunetka, neviem či to nejak súvisí, ich nepokryte favorizovala. Ostatné dámy sa vyjadrovali veľmi diplomaticky, že oboje sú veľmi dobré. Aj keď - vzhľadom na množstvo vypitého bieleho vína, to už možno nebolo diplomaticky, ale pravdivo.
Brownies zostali mojim osobným favoritom, stále som presvedčená, že tej ľahkej tmavej čokoládovosti sa nevyrovná nič a biela čokoláda už vôbec nie. Aj keď jej hodne pomáhajú brusnice, ktoré mám veľmi rada (nabudúce asi rozpustím aj bielu čokoládu, alebo aspoň jej časť a skúsim zamiešať do cesta).
O dva dni po večierku som ale dostala smsku od sestry, že si to rozmyslela, blondies sú rovnako dobré a je to čistá remíza.
Tak si vyberte. Alebo si nevyberajte, napečte si obidva a porovnajte sami.

Pozdrav z Jaffy

Všimli ste si niekedy tie sladkosti, ktoré predáva tesko a volajú sa jaffa cakes? Piškóta, na nej trochu džemu a celé je to zaliate čokoládou.
Tak tento koláč nie je ono. Ale už je mi jasné, prečo sa tak volajú.
Jaffa je starobylé prístavné mesto v Izraeli, kde rastú najlepšie pomaranče na svete - sladučké a takmer bez kôstok. Majú oválny tvar a hrubú kožu, ktorá sa ľahko šúpe.
No, to je vlastne jedno. Tie tesko sladkosti sa volajú jaffa cakes, lebo pôvodne boli vyrábané iba s pomarančovou marmeládou.
Tento koláč s nimi nemá spoločné nič. Iba tie pomaranče. A čokoládu. A piškótový základ.

Na pomarančovo-čokoládový piškótovo-pudingový koláč priam ako z Jaffy budeme potrebovať:
100 gramov rozpusteného masla plus trochu na vymazanie formy
250 gramov hladkej múky
lyžička sódy bikarbony alebo prášku do pečiva
140 gramov hnedého krupicového cukru
75 gramov kakaa
kôra a šťava z jedného pomaranča (najlepšie v biokvalite - predáva tesko alebo dobre vydrhnutého pod teplou vodou)
štipka soli
3 vajíčka
150 ml mlieka
150 gramov kvalitnej čokolády s pomarančom, nalámanej alebo nasekanej
200 gramov hnedého cukru
300 ml vriacej vody alebo zohriateho mlieka
šľahačka alebo zmrzlina na podávanie
Hlbokú zapekaciu misu v objeme 2 litre vymažeme maslom. Rúru predhrejeme na 180°C.
V jednej mise zmiešame sypké suroviny: múk, sódu bikarbonu alebo kypriaci prášok, cukor, 50 gramov kakaa, nastrúhanú pomarančovú kôru a štipku soli. V inej mise prešľaháme vajíčka, pomarančovú šťavu, rozpustené maslo a mlieko. Tekutú zmes nalejeme do sypkej a premiešame na hladké cesto. Zamiešame kúsky čokolády. Prelejeme do zapekacej misy.
Zo zostávajúcich surovín urobíme kakavko: cukor a kakao zalejeme horúcou vodou (v pôvodnom recepte je uvedená voda, ja som použila mlieko). Dôkladne rozmiešame a nalejeme na cesto. Je to čudné ale urobí to veľmi fajnú omáčku na celom koláči.
O 30 minút v trúbe sa nám navrchu urobí pevná kôrka a pod ňou bude ešte rozpustená hustá čokoládová omáčka. Naberáme na taniere do každej porcie aj pevné aj tekuté, servírujeme so šľahačkou alebo zmrzlinou.
Alebo tlačíme lyžicou priamo z plechu.
Ak nám niečo zostane aj do ďalšieho dňa, bude to už trochu stuhnutejšie (viď. foto). Ale stále výborné.

Koláč na privolanie jari

Cítime ju vo vzduchu. Ešte nie je celkom isté, či si to len nepredstavujeme, lebo želanie býva často otcom myšlienky, v tomto prípade aj matkou a celou rodinou. Znova ju cítiť v jarnej pôde, keď sa vraciame nočným parkom z pravidelného piatkového pivka. Slnečné dni ešte budú zahnané neprívetivými mrazivými. Ešte nás môže prekvapiť náhla a neželaná snehová nádielka. Ale všetci už netrpezlivo dúfajú, že sa tak nestane.
A potom si zájdeme na trh a tam objavíme prvé lastovičky z jarnej záhradky: jarnú cibuľku, jarný cesnak, mladý špenát, pažítku, redkvičky. Aj keď je nám jasné, že sú to skleníkové produkty, nesmierne sa potešíme. Lebo počíta sa aj nádej. Všetko to nakúpime a napečieme si z toho koláč, ktorým budeme privolávať jar.

Na načisto jarný koláč budeme potrebovať:
krehké cesto (štvrť kila hladkej múky, 125 gramov masla, pivo alebo jedno vajíčko. Zamiesiť. Stále rovnako a stále dobre.)
lyžica masla alebo olivového oleja
4 vajíčka
150 ml šľahačkovej smotany
100 gramov mascarpone (ja som nahradila hustou kyslou smotanou, pôvodne som chcela použiť creme fraiche ale nezvládla som časovú logistiku. Smotana fungovala dobre)
veľký zväzok pažítky
4 jarné cibuľky
1-2 strúčiky cesnaku alebo jarný cesnak
iné jarné bylinky - jarný špenát, žerucha, medvedí cesnak a podobne

Urobíme krehké cesto, necháme stuhnúť v chladničke. Rozvaľkáme, vyložíme ním klasickú formu na quiche so zúbkovaným okrajom alebo roztváraciu tortovú formu (koláč na obrázku je z polovičnej dávky surovín a tak som použila menšiu formu). Popicháme vidličkou. Necháme opäť stuhnúť v chladničke.
Rúru predhrejeme na 200°C.
Na lyžici masla alebo oleja opečieme nasekanú cibuľku, cesnak, krátko osmahneme. Odstavíme a vmiešame všetky ostatné bylinky. Niekoľko si môžeme nechať na ozdobu. Ale nemusíme.
V inej miske premiešame vajíčka, šľahačku a smotanu či mascarpone. Osolíme a okoreníme.
Bylinky rozložíme na cesto vo forme, zalejeme vajíčkovo-smotanovou zmeskou.
Formu môžeme dať na plech a necháme upiecť až kým povrch nezozlatne a náplň nespevnie - asi 35 minút.

S chuťou zjeme a kričíme: Príď jar príď.

Stelesnená sviežosť

Keď je vonku sviežo, ale my sa vôbec sviežo necítime, ba práve naopak, prišiel čas na extra dávku sviežich vitamínov obsiahnutých v najsviežejšom ovocí aké poznáme - v sviežich citrónoch. Osviežia nás pri pečení, keď konečne vyskúšame nové ingrediencie a príchute, osviežia nás pri servírovaní, keď môžeme vymyslieť nové kreatívne spôsoby ako naaranžovať mafin, šľahačku a citrónový krém, a osviežia nás pri jedení, pretože nové svieže ingrediencie nám poskytnú nové svieže chute.

Na citrónové mafiny potrebujeme:
100 gramov masla rozpusteného
šťavu a kôru z 2 biocitrónov (alebo dôkladne vydrhnutých pod teplou vodou)
350 gramov hladkej múky
140 gramov hnedého trstinového cukru
lyžička sódy bikarbony
2 vajíčka
150 ml kyslej smotany alebo creme fraiche
150 gramov citrónového krému - lemon curd (kúpime u Marksa and Spencera alebo si urobíme doma)
šľahačku na podávanie

Rúru predhrejeme na 200°C a mafinovú formu vymažeme maslom či olejom alebo vyložíme papierovými košíčkami.
Zmiešame sypké suroviny - múku, cukor a sódu bikarbonu. Zvlášť vyšľaháme vajíčka, kyslú smotanu či krém freš a citrónový krém. Sypké a mokré suroviny spojíme, dôkladne k nim zamiešame citrónovú šťavu, kôru a rozpustené maslo.
Cesto plníme do formičiek, napĺňame ich maximálne do trištvrtiny, mafiny ešte porastú.
Pečieme 20-25 minút dozlatova a donarastenia.
Podávame so šľahačkou, môžeme do nej primiešať ešte trochu citrónového krému.

Sviežo osviežia citróny svieže.

Napoleon z Neapola

alebo Osobennosti nacionaľnych desertov

Priateľov si treba vyberať pozorne. Inak sa môže stať, že narazíte na bandu nebezpečných bláznov, ktorí pravidelne usporadúvajú tematické večierky s hostinou zameranou na rôzne národné kuchyne. Napríklad na ruskú. A ak sa nechcete nechať zahanbiť všelijakými kaviármi, domácimi lososovými terinami, stroganovmi a blinami, musíte sa vo svojej koláčovej kategórii vytiahnuť s niečím skutočne zaujímavým. A tak browsujete internetom a narazíte na Napoleona.
Je to obľúbený ruský dezert a okolo jeho vzniku koluje množstvo legiend. Od načisto frivolných, cez praktické až po filozofické.
Podľa jednej filozofickej sa Napoleonov kuchár zamyslel nad opakujúcimi sa životnými cyklami a preto napiekol koláč, bohatý, navrchu krásne ozdobený, ale zboku s odkrytými mnohými kruhovými vrstvami: Жизнь циклична, события меняют друг друга, но повторяют уже свершившееся… Мы же должны всегда их помнить – это главное в жизни. (Život sa pravidelne opakuje, udalosti sa síce menia, ale neustále sa opakujú. Musíme si to stále pamätať - lebo to je v živote najdôležitejšie.)
Kto múdrosť v koláči nepotrebuje, tomu bude stačiť informácia, že ho prvýkrát napiekli moskovskí cukrári v roku 1912 - pri príležitosti stého výročia víťazstva nad napoleonskou armádou. Najprv mal podobu známeho napoleonského trojrohého klobúka, až neskôr sa začal piecť aj v kruhovej alebo štvorcovej forme.
Aby sme to ešte trochu zamotali, je tu ešte vysvetlenie, že názov Napoleon vznikol skomolením slova Neapol (Napoli), pretože koláč tak trochu napolitánku pripomína striedaním vrstiev upečenej oplátky a krému.
Každopádne, je to koláč známy nielen v Rusku, ale aj v západnej Európe - pod názvom Mille-feuille, teda tisíc lístkov. Nemusíme sa však báť, vrstiev nebudeme robiť tisíc, aj keď pri vaľkaní pätnástej sa nám to tak môže javiť.

Na krehké cesto budeme potrebovať:
1 vajíčko
150 ml kyslej smotany
250 gramov masla
500 gr hladkej múky
štipka soli
Na plnku:
900 ml mlieka
150 g práškového cukru
3 žltky
3 vrchovaté lyžice hladkej múky
štipka soli
200 g masla
panák vodky, brandy, rumu alebo iného alkoholu podľa preferencií (môže byť aj whisky cream či baileys)
kôra z polovice citróna
1 celý vanilkový struk alebo kvalitná vanilková esencia
štipka muškátového orieška

Prácu si môžeme podeliť aj na niekoľko dní: jeden deň urobiť cesto, iný plnku, ďalší spojiť alebo ľubovoľne kombinovať.
Ráno v deň pečenia (alebo dostatočne dlhú dobu pred) vyberieme maslo z chladničky, aby zmäklo - bude sa s ním lepšie pracovať.
Urobíme krehké cesto: z múky a masla urobíme mrveničku, pridáme štipku soli, vajíčko a kyslú smotanu (niektoré recepty ju neuvádzajú, ale mne sa zdá dokonale ruskou ingrediencou, takže šup tam s ňou). Dôkladne vymiesime.
Rozdelíme na 16 dielov, z ktorých vyformujeme malé guličky (alebo hromádky, na tvare nezáleží, ide nám len o to, aby sme mali separátne kúsky. Stuhnuté cesto sa oddeľuje ťažšie.). Necháme stuhnúť v chladničke - cca 1 hodinu.
Medzitým si pripravíme krém na plnku.
V hrnci s dobrým dnom (alebo v mliečniaku alebo nad vodným kúpeľom - istota je guľomet, aby sa nič nepripálilo) zohrejeme 750 ml mlieka.
Zatiaľ vymiešame žĺtky s cukrom a štipkou soli až do svetložlta, najlepšie mixérom. Pridáme 150 ml mlieka a múku. Vyškrabeme vanilkový struk alebo pridáme vanilkovú esenciu. Dokonale rozmixujeme, nesmú tam byť žiadne hrudky - mixérom alebo aspoň šľahacou metličkou.
Keď už mlieko začína vrieť, stiahneme teplotu nanízko a vlejeme doň vymiešanú hmotu - pomaly a za stáleho miešania metličkou. Necháme prevrieť, stále miešame. Keď prichádza k varu, mal by krém začať tuhnúť do pudingovej konzistencie. Necháme prebublať varom 2-3 minúty, stále miešame.
Vezmeme zo sporáka, pridáme citrónovú kôru, štipku muškátového orieška a alkohol.
Keď trošku vychladne - tak, že už môžeme chytiť rukou hrniec, po častiach pridávame zmäknuté maslo a dôkladne zamiešavame metličkou. Necháme vychladnúť, odložíme do chladničky.

Opäť sa budeme venovať cestu. Rúru prehrejeme na 180°C.
Jednotlivé časti cesta vždy rozvaľkáme fakt ale fakt natenko na pomúčenej doske, plátky musia byť tenučké takmer ako oplatky, v tom je pointa celého koláča. Snažíme sa zachovávať približne rovnakú veľkosť, ja som používala ako šablónu spodok z tortovej formy, podľa ktorého som obrezala každú placičku (hneď po upečení sa obrezať nedá, plátky sú príliš krehké a mrvia sa. Prirezávať sa dá až po zostavení torty a zmäknutí cesta.).
Dôkladne poprepichujeme cesto vidličkou, aby sa narobilo čo najmenej vydutých pľuzgierov (urobia sa tak či tak, snažíme sa ich počet a veľkosť zminimalizovať). Ako hovorí guru - dier musí byť viac ako cesta. Snaživci môžu použiť aj trik s papierom na pečenie a fazuľami položenými na ceste, ale myslím, že po štvrtom-piatom kúsku ich to prestane baviť.
Každý kúsok upečieme dozlatova na plechu vyloženom papierom na pečenie, trvá to cca 10 minút. Ak máme rúru s ventilátorom, môžeme piecť aj po dvoch kúskoch, prípadne po štyroch ak sa na plech zmestia dva.
Jeden plátok môžeme nechať trošku viac priškvrknúť, použijeme ho na ozdobu.

Nakoniec zostavíme koláč:
Na tortovú podložku položíme prvý plát cesta, nalejeme naň hojné množstvo krému, rozotrieme. Položíme ďalší plát, krém, rozotrieť a tak ďalej, až kým nám nedôjde cesto. Krému by malo byť dosť aj na potretie navrchu. Pri pridávaní vrchných vrstiev môžeme aj jemne pritlačiť, aby sa jednotlivé vrstvy vyrovnali a krém sa dostal všade.
Jednu pripečenú vrstvu rozdrvíme valčekom na cesto alebo prstami. Mali by sme dostať jemné omrvinky, ktorými posypeme povrch torty.
Nezľakneme sa, že to vyzerá ako trápne sušiny, spomedzi ktorých vyteká krém. Odložíme do chladníčky na noc, najlepšie zakryté. Ráno máme vláčny, krémový koláč. Perfekcionisti môžu orezať nerovné hrany, aby to pekne vyzeralo. My ostatní necháme tak a so záľubou pozorujeme vydesených priateľov, ktorým to naservírujeme. V prípade, že požili dosť vodky so šampanským už vydesení nebudú, nerovnosti na okrajoch si nevšimnú a koláč hlasito ocenia.


Komu by nestačili vyššie uvedené verzie vzniku koláča máme ešte pikošku na záver: Napoleon vraj šepkal čosi veľmi dôverné do uška dvornej dámy svojej manželky Jozefíny. Bohužiaľ, manželka ho pri tom pristihla a tak zaklamal, že jej vysvetľuje recept na nový koláč, ktorý práve vymyslel.
Táto historka sa mi však nezdá príliš pravdepodobná, človek takúto prácnu vec nevymyslí len tak popri flirtovaní.
A keď už sme pri sladkých rečiach, existuje jedna verzia krému pre milovníkov sladkých extrémov: pomiešané jedno salko s 250 gramami masla. To by zalepilo ústa každej žiarlivej manželke.

prvé a posledné foto: Veronika K.

Liptovské Akty X

Scéna 1: Nedeľa predpoludním, štandardná domácnosť niekde na strednom Slovensku, so štandardnou matkou s pravotočivým závitom v kuchyni. Na sporáku to žije, posledná platňa je rezervovaná pre zemiaky a tak matka zvolá smerom k detskej izbe: "Synu, skoč do pivnice po švábku!" Keď ani po desiatich minútach nik nereaguje, volanie sa opakuje s obmenou intenzity hlasu. Synu vylezie z brlohu, obuje si prvé, čo mu pod nohu padne a odklopká do pivnice. O chvíľu je naspäť síce bez švábky ale zato s výrazom mission impossible na tvári: "Žiadna švábka tam nie je." Matka chvíľu fragmentuje pamäť, potom s istotou pokrového hráča prehlási: "Je, len si treba zasvietiť". Synu znova odklopká do pivnice, ticho tentokrát trvá dlhšie, potom sa zjaví v kuchyni a opakuje predošlú vetu: "Žiadna švábka tam nie je." Matka dýcha zhlboka a niečo zratúva a potom z nej výjde: "Včera tam bola, dnes tam bude tiež." Začne si nôtiť I beg your pardon, I never promissed you a rose garden a synu sa zas presunie do pivnice. O chvíľu prijachá s vreckom zemiakov a udivene vraví, že bolo pod nosom a nechápe, že ho predtým nevidel. Matka sa usmeje na škrabku a dá sa do roboty.

Scéna 2: Tá istá domácnosť o týždeň neskôr. Matka začína piecť koláč. Číta recept, vymaže plech margarínom, predhreje rúru na 180 stupňov. Ešte raz čekne recept, odváži 14 deka palmarínu, 28 deka práškového cukru, zmieša, pridá 8 žĺtkov, dobre premieša, zavráti syna, ktorý chce z bielkov šľahať sneh, odváži 28 deka mletého maku, premieša, pridá 4 dcl červeného vína, 3 drvené klinčeky, na špičku noža škorice, odoženie syna, ktorý otravuje, že chce šľahať sneh, pridá 12 deka grísovej múky, pol balíčka prášku do pečiva, vyleje cesto na plech - nejaké je riedke - no čo, rozmýšľa čo s tými bielkami, asi pusinky, ale inokedy, vopchá koláč do rúry a znova si prečíta recept. Infarkt obchádza jej srdcovú krajinu, lebo z bielkov bolo treba ušľahať sneh a to by mnohé vyriešilo a prisámvačku, predtým to v recepte napísané nebolo. Koláč už však nik a nič nezachráni, dopečie ho a aspoň krásnou vôňou oblaží susedstvo. Po upečení sa koláč tvári nevinne, ba až schúlene, chutí dobre a matka si naleje zvyšok vína, asi sa začne venovať krížovkám, aby oddialila deň, kedy ju nájdu na brehu Váhu vysvetľovať kačkám, že ona sa vo Váhu narodila, len ju divný Janko dal deložovať.

Ak dočítate tento bukolický scenár do konca a skúsite upiecť koláč, počúvajte svoju intuíciu, ktorá sa niekedy prevtelí do detí a otravuje, ale zjavne vie prečo.