Koláč z Juhoslávie

V Juhoslávii som nikdy nebola. Nemám žiadne vtipné príhody o zháňaní devízových doložiek ani strašidelné historky o podrobnej colnej kontrole celého autobusu. Nemám žiadne zážitky s deravými nekvalitnými nafukovačkami zalepovanými záplatami na bicyklové duše. More som videla prvýkrát niekedy okolo dvadsiatky, bolo to vo Walese a bolo rozbúrené a počasie bolo nevľúdne studené a zamračené, ale aj tak na mňa urobilo veľký dojem. Aj bez nafukovačky. Či nafukovania.
Svoje detské socialistické letné prázdniny som trávila u starej mamy na Liptove, kúpali sme sa len v plechovej vani na sieni za domom, ráno sme si hadicou napustili príšerne studenú vodu a potom sme pol dňa museli čakať, kým sa trochu zohreje a mohli sme sa tam všetky tri sesternice nastrkať, čľapkať a skúšať, či sa dá potápať s lyžiarskymi okuliarmi (dá, ak vám nevadí voda v očiach). Za domom sme si stavali stany z diek natiahnutých na drevenú kozu, po ktorej behali ucholaky a my sme sa navzájom strašili, že nám vlezú do ucha a prepichnú bubienok. Kradli sme družstevný hrach a kukuricu, naháňal nás potom družstevný pes a my sme sa pred ním schovávali do stohov sena, ktoré sme volali baby. Proste čistá vidiecka romantika a rozkoš.
Ale nevadí, že nemám žiadne spomienky z Juhoslávie. Mám aspoň recept na koláč z Juhoslávie a pochádza od sesternice, ktorá sama prebehla domov, keď nás naháňal družstevný pes a nám pred nosom zabuchla bráničku. Teraz naháňa po dedine s varechou vlastnú dcéru, ktorá je celá po nej.
Na koláč z Juhoslávie potrebujeme:
cca 500 ml mlieka
40 g droždia
3 lyžice krištáľového cukru
600 g polohrubej múky (v koláči na obrázku bola časť múky nahradená celozrnnou)
2 lyžice soli
100 ml oleja
Na krém:
200 g masla
2 žĺtky
2 lyžičky soli
150 g strúhaného syra

Z uvedených surovín sme pochopili, že ideme piecť slaný koláč. Uvedené množstvo sa mne zdá príliš veľké a tak ho robievam z polovičnej dávky.
Je to koláč kysnutý, takže najprv si urobíme kvások. Nebojíme sa, nie je to nič zložité, ako sme si mysleli keď sme ho robili prvýkrát a museli sme mať na telefóne pol ženského príbuzenstva. Základom je, aby boli všetky suroviny izbovej teploty, kvasniciam sa páči v teple a vtedy najlepšie pracujú. Asi deci mlieka zohrejeme tak, aby bolo vlažné ale nie vriace, to už kvasniciam nevyhovuje (zistíme namočením prsta). Drožie musí mať izbovú teplotu. Rozmrvíme ho do mlieka, spolu s cukrom. Necháme podkysnúť, najlepšie na teplom mieste - v zime napríklad na radiátore, v lete na slniečku.
Keď vykysne, zmiešame múku, soľ, olej a kvások a postupne pridávame mlieko (nemusíme spotrebovať všetko) tak, aby sme vypracovali hutné cesto. Poriadne ale fakt poriadne premiesime. Ja to robím rukou, aj keď to bolí, asi som to podedila od predkýň. Ale dá sa aj mixérom. Cesto necháme vykysnúť opäť na teplom mieste, trvá to cca 30-40 minút.
Medzitým si urobíme krém: zmäknuté maslo vymiešame so žĺtkami, osolíme a primiešame strúhaný syr. Kto má rád cesnak, môže si ho pridať tiež.
Rúru predhrejeme na 180°C.
Ak robíme z celej dávky, cesto si rozdelíme na dve časti, aby sa s ním lepšie pracovalo. Obidve časti postupne rozvaľkáme na pomúčenej doske, potrieme krémom. Stočíme do závinu, krémom potrieme aj napovrchu a posypeme korením - červenou paprikou, rascou, sezamom, bylinkami - podľa chuti.
Nakrájame na väčšie kusy. Pečieme nastojato na suchom plechu do zlatova. Maslo v plnke sa môže roztopiť a roztiecť po plechu spolu so syrom, máme bonus - pripečený syr z plechu.

Letná obmena plnky s cuketou a cibuľou:
1 veľkú (môže byť aj červená, urobí peknú farbu) cibuľu a 1 stredne veľkú cuketu nakrájame nadrobno, opražíme na troche olivového oleja do zmäknutia, osolíme, okoreníme, pridáme za hrsť nasekanej pažítky a petržlenu, prípadne iných byliniek, ktoré nám chutia. Rozložíme na rozvaľkané cesto namiesto pôvodného maslového krému. Zavinieme, nakrájame na kusy, pokladieme rezom na plech, každý posypeme strúhaným syrom. Upečieme.
Uvedené množstvo je na polovičnú dávku cesta, ak robíme z celej dávky, použijeme dve menšie cukety alebo jednu veľkú.


Po prvom prečítaní receptu som si nevedela predstaviť, čo to vlastne bude, a vyšli mi z toho žemličky plnené syrom, výborné k dobrým pomazánkam a k vínku alebo iným alkoholickým nápojom. Cuketové sa výborne uplatnili aj na grilovačke, ako príloha k mäsu a iným dobrotám.

Kolébá boky plachetnice, jak by si s ní jenom hrál

Vzhůru do kuchyne, plechy volajú,
recept už príhodný našli sme.
Tajomné postupy nás už čakajú
výsledkom ich bude tortička.
V miske už polevu mixér nadúva,
ženie loď na podnos.

Oslávenec kolíše boky plachetnice
ako rád sa s ňou hrá.
Tonyho tento škuner neľaká,
žraloky ani kyslé rybičky.
Koniec už lodičky rýchlo blíži sa
Poje ju celú hneď.

Tak nejak, alebo aj takto v origináli -
V ráhnoví plachty vítr nadouvá,
žene loď v širou dál,
kolébá boky plachetnice,
jak by si s ní jenom hrál
- som si pospevovala keď som v kuchynských dokoch vyrábala tortičku pre môjho obľúbenca Tonyho. Zbytok textu som si musela vygoogliť, je to už predsa nejaký ten rôčik, odkedy seriál bežal v telke. Pre nostalgických pamätníkov pridávam aj video. Mimochodom, okrem tej pesničky si z toho seriálu nepamätám absolútne nič.

Nuž ale ničtozato, ako inšpirácia a povzbudenie pri výrobe tortičky-lodičky nám poslúži aj pesnička samotná, tak si ju pustíme na plné pecky a potom vzhúru do kuchyne, plechy volajú!
Na tortový korpus budeme potrebovať:
120 g zmäknutého masla plus ešte trochu na vymazanie plechu
hrubá múka alebo strúhanka na vysypanie plechu
300  g práškového cukru + 3 veľké lyžice vanilkového cukru
6 vajec, zvlášť bielky a žĺtky
480 g polohrubej múky - ja som časť nahradila mletými orechami (cca 200 g) - dodalo to tortičke slávnostný ráz
1 a 1/2 balíčka prášku do pečiva
šťava a kôra z jedného citrónu
300 ml mlieka

Na krém
200 gramov kvalitnej čokolády, s obsahom kakaa najmenej 70%
1 šľahačková smotana
2 nátierkové maslá bez príchute (alebo mascarpone, ak chcete. nátierkové maslo poslúži rovnako dobre, napríklad z Bánoviec.)
cukor podľa chuti - cca 100 g
kyslejší (napr. ríbezľový) lekvár
Alternatíva: ak vám nevadí použitie surových vajec a masla a máte dobrý overený zdroj, od ktorého kupujete naozaj čerstvé vajíčka, môžete použiť aj krém z dobošky

Na ozdobu
riadok čokolády na schodíky
cukríky, želé tyčinky a iné gumové zveriny
(ja som použila: besipky krúžky na okienka, Haribo Pico Balla - farebné krúžky na prove, Haribo Pico Balla - na stĺpiky zábradlia, Jojo delfíny a kyslé rybičky, Pencils farebné zábradlie, farebné žraloky)
trubičky na sťažne
plachty vystrihnuté z (jedlého) papiera
(Jedlý papier som zakúpila v tesku, pod názvom Lookalook, nájdete ho medzi gumovými cukríkmi, ale úprimne, chutí skôr ako obyčajný papier, takže ono to ani nestojí za to.)

Rúru predhrejeme na 180°C. Plech s vyšším okrajom a s rozmermi asi 40x25 cm vymažeme maslom a vysypeme múkou alebo strúhankou.
Ušľaháme tuhý sneh. V inej mise vyšľaháme zmäknuté maslo (musí byť fakt zmäknuté, priamo z chladničky neušľaháte nič), cukor, vanilkový cukor a žĺtky do peny. Pridáme citrónovú kôru a šťavu, zašľaháme. Prisypeme múku a orechy a prášok do pečiva, dobre premiešame. Prilejeme mlieko a ešte dobre prešľaháme mixérom. Nakoniec opatrne varechou primiešame tuhý sneh.
Vylejeme na plech a upečieme dozlatova, asi 30-40 minút, podľa trúby. Vyskúšame špáradlom či je hotovo, ak neuľpieva cesto, máme trup lodičky pekne vypečený.
Necháme dôkladne vychladnúť. Nakrájame podľa obrázku na štyri diely: trup lode, prova a zadná časť.

Medzitým si pripravíme krém: čokoládu a šľahačku rozpustíme vo vodnom kúpeli a dôkladne premiešame. Po vychladnutí zamiešame nátierkové maslá a docukríme podľa chuti - pre malé deti viac, pre veľké deti menej (ak robíme tortičku pre nejakého veľkého chlapca, môžeme pridať aj kvapku rumu alebo iného liquére.) Ak je krém málo tmavý, môžeme pridať aj kakao podľa chuti.

Zostavíme loď. Ak máme smolu a cesto v trúbe narástlo, musíme ho zrezať, aby diely na sebe pekne sedeli a lodička sa príliš nenakláňala v búrlivom mori a nezrútila sa skôr ako ju oslávenec stihne oceniť. Provu vpredu zrežeme do tvaru lode.
V pôvodnom recepte bola loď zostavená len zo suchých kusov cesta, medzi ktorými nebol žiadny krém. Ja si ale veľmi dobre pamätám to sklamanie, keď som ako decko zistila, že nejaká úžasne vyzerajúca torta vnútri chutí ako kus suchého keksu. Nechceme predsa oslávencovi servírovať niečo ako piškótu, ktorú mu strkáme do ruky každý všedný deň, hocako pekne načinčanú. Myslím si, že to nie je fér.
Takže oba dva veľké kusy ešte prerežeme na polovicu a natrieme kyslejším lekvárom a krémom, naskladáme na seba. Pridáme provu a zadnú časť a všetko prišpendlíme špajdlami. Prečnievajúce kusy špajdlí odlomíme.
Položíme na tácku, na ktorej plánujeme lodičku servírovať, najlepšia farba je modrá, pekne nám naevokuje more. Potrieme krémom. Ozdobíme podľa fantázie, my bez fantázie ozdobíme podľa obrázku. Vyrobíme okienka, zábradlie, schodíky. Zapichneme trubičkové sťažne, pripevníme plachty. Do mora nasadíme morskú faunu - gumové žraloky, kyslé rybičky a delfíny, môžeme použiť aj iné potvory.
Servírujeme a kúpeme sa pritom v obdivnom nadšení detí každého veku.

Johoho a fľašu mlieka!

Rozobrané do polhodinky :)

Upečený hriech

Recept na takýto koláč nemohol napísať nikto iný ako Domáca bohyňa Nigella - dokonalá gazdinka, vždy bezchybne upravená, vyvárajúca jedlá úžasnej chuti a k tomu všetkému neuveriteľne sexi. Proste sen každého reklamného manžela.
Len sa na ňu pozrite - ako si bezostyšne namáča prst do čokoládových krémov a potom ho oblizuje, pohadzuje pritom bujnou hrivou a hádže flirtovné pohľady do kamery. Ako vyzývavo ochutnáva jedlá, ktoré práve dokončila s výrazom na pokraji najvyššej rozkoše.
A toto je presne taký koláč. Váš tajný hriech, ktorý si vychutnávate pod rúškom tmy, plný temnej a hlbokej chuti a zároveň trpkosladkej šťavnatosti, lebo viete, že nebude mať dlhého trvania. Aj by ste sa na dennom svetle hlboko červenali, keby tá vášeň a chtíč neboli proste silnejšie ako výčitky svedomia a stud.
Až sa žiada napísať, že je to koláč nevhodný pre deti a mládež. A komu inému by ste ho chceli upiecť, keď nie osobe najmilovanejšej, najmä ak máte zrovna narodeniny. Bo ak sa s ním začnete deliť, nič vám z neho nezostane. Ale to už hovoríme o láske a nie o vášni.

Tak nechajme reči, nakúpime suroviny a upečieme čokoládovo-malinový koláč.
Budeme naň potrebovať:
185 g hladkej múky
30 g kakaa
250 g masla
2 lyžice malinového likéru - crème de framboise (ak nám zrovna došiel, môžeme použiť aj tuzemák, či kvalitný tmavý rum alebo aj kávový likér)
190 g cukru (alebo aj menej)
250 g kvalitnej čokolády (na tej si dáme fakt záležať, nešidíme sa. ja som použila jednu a pol 70% kakaovú a k tomu sladkú vášeň malinovú, pekne podčiarkla malinovú príchuť)
185 ml silnej čiernej kávy
185 ml vody
2 vajíčka
250 g malín

Uvaríme fakt silnú čiernu kávu. Rúru predhrejeme na 180°C. Vymažeme tortovú formu s priemerom cca 22 cm. Naspodok dáme papier na pečenie.
Čokoládu s maslom rozpustíme vo vodnom kúpeli, keď už sú takmer rozpustené, zamiešame rum, cukor, kávu a vodu. Dostaneme hustú tmavú tekutú zmes. Stiahneme zo sporáka. V mise zmiešame s múkou a kakaom, všetko dobre premiešame, masa musí byť hladká a lesklá. Do vychladnutej zmesi primiešame vajíčka. Trochu to zriedia, nepanikárime, nepridávame múku. Čokoláda po upečení a vychladnutí tuhne.
Asi dve tretiny zmesi nalejeme do pripravenej formy. Nasypeme maliny, rovnomerne rozložíme, zalejeme zbytkom cesta. Maliny, ktoré vytŕčajú, zasunieme prstíkom do cesta. Oblizneme ho. Zatvárime sa flirtovne.
Pečieme vo vyhriatej rúre asi 40-45 minút. Neskúšame či je upečené zapichnutím špáradla - nechceme, aby na ňom nič neuľpievalo. Naopak - má to byť vnútri mazľavé a vlhké. Keď je koláč hotový, povrch je pevný, môžu byť na ňom pukliny, ale to nevadí, zakryjeme ich posýpkou.
Najlepšie je servírovať ho do hodiny po upečení, potom čokoláda príliš stuhne a koláč stratí takú tú penovú štruktúru.
Môžeme ho jemne pocukrovať alebo posypať strúhanou bielou čokoládou podľa hesla - čokolády nikdy nie je dosť. Podávame so šľahačkou alebo bielym jogurtom alebo crème fraiche a veľa veľa čerstvými malinami. Vychutnávame si naplno, bez výčitiek svedomia a veľkou lyžicou.

Pohanský cuketový koláč

Leto je čas, keď nestačíme rátať pozvánky na rôzne grilovačky, narodeninové oslavy, popíjacie sešlosti a iné záhradné slávnosti, nech už sa konajú pri akejkoľvek príležitosti či zámienke. A ak nás zrovna nikto nepozve, zorganizujeme si ju sami. Nedávno som dostala pozvánku na záhradné mojito a keď som odchádzala, kamarátka mi nabalila plné batohy záhradných prebytkov. A tak som doma mohla rozmýšľať, čo si len počnem s obrovskou cuketou. Z väčšej časti som urobila koláč podľa Ralbovskej. Ale ešte stále jej bolo dosť aj na ďalší koláč. A tak som si spomenula na cuketovo-bryndzový koláč, ktorý raz uverejnila kamarátka na facebooku. Je delikátny.
K jej pôvodnému receptu ja ešte pridávam slaninku, na ktorej cuketku podusím.
Recept uverejňujem v pôvodnom pôvabnom znení.

Jednoduchá záležitosť:
Bryndza (téglik z obchodu alebo identické množstvo cca 200g) vymiešam s trochou smotany na varenie/alebo šľahačkovej a s trochou posekanej petržlenovej vňate. Ja to robím ručne, ale dalo by sa aj ponorným mixérom.
Mladú cuketu (nie dvojkilový kyjak, ak sú malinké, tak dve) pokrájam v šupke na kúsky a podusím na olivovom oleji s cibuľkou do polomäkka (dokončí sa v rúre). Solím len trochu (bryndza je slaná), dám trošku čierneho korenia a čerstvý tymián. Kvôli farbe na špičku noža kurkumy.
V okrúhlej nízkej forme na koláč urobím z časti lístkového cesta spodnú vrstvu s vyhrnutými okrajmi. Na ňu dám vychladenú podusenú cuketu a zalejem bryndzou. Na to položím horný kruhový diel lístkového a spojím ten dekel s okrajmi na bokoch. Kto má na to nervy, nechá si navrch kus cesta na tú takú ozdobnú mriežku alebo iné výzdoby. Ja to len potriem vajíčkom a posypem bielym sezamom. dám do trúby na 30 min na 180 stupňov.
Podávam teplé, chutí to lepšie.

Verzia v krehkom ceste bez dekla, vhodná aj na rýchly pracovný obed.

Pavlovovej reflex

Je horúco ako v pekle, a tak nám opäť zostalo plno bielkov, lebo sme si narobili do mrazáka pravej zmrzliny zo žĺtkov. A cítime sa ako skapínajúca labuť. Tieto okolnosti by mohli byť spúšťačom Pavlovovej reflexu. Ale nie sú. K nemu sa dostaneme neskôr. Spúšťajú akurát tak Pavlovov reflex na niečo ľahké, dobré a pri čom nemusíme vypotiť ďalšie dodatočné litre potu pri sporáku, a to u nás, aj u hostí všelijakých letných grilovačiek a záhradných slávností.
A tak si s láskou spomenieme na Annu Pavlovovú. Bola to ruská baletka, ktorá sa na prelome minulého a predminulého storočia preslávila po celom svete, pretože svoje netypicky baletkovské telíčko s čudnými nohami, ktoré vraj vedeli zatancovať najlepšiu Umierajúcu labuť, sa nebála zobrať na svetové turné. Našťastie pre nás labužníkov dorazila aj do Austrálie a na Nový Zéland, kde pre ňu vymysleli špeciálny dezert. Nadýchaný a ľahký ako baletná suknička, sladký ako pohľad na primabalerínu a s čerešničkou či iným ovocím navrchu ako poriadny aplauz. Dodnes sa tam sporia, kde ho vymysleli prv, či v Austrálii alebo na Zélande, zdá sa, že vyhráva menší ostrov, ale nám to môže byť jedno, vymysleli to dobre a tak si ho napečieme. Nazvali ho Pavlova, prechyľovať ho nebudeme, v tomto teple nie je vhodná akákoľvek námaha, ešte by sa nám hlava zatočila. A on si to ani nezaslúži. Je to proste torta Pavlova.

Budeme na ňu potrebovať:
6 bielkov
šálku práškového cukru
vanilkový cukor
1 malú lyžičku vínového octu
1 lyžičku kukuričného škrobu
3 veľké lyžice kakaa
50 gramov vysokopercentnej čokolády, nasekanej
2 šľahačkové smotany
ovocie podľa chuti - jahody, maliny, lesné ovocie
(ak má niekto niečo proti čokoláde, neviem si takého predstaviť, môže kakao a čokoládu vynechať, dostane obyčajnú bielu Pavlovu)

Rúru predhrejeme na 130°C.
Bielky šľaháme kým nie sú nadýchané, potom postupne začneme pridávať cukor, po lyžiciach, a ďalej šľaháme až úplne dotuha. Vyšľahané máme vtedy, keď sa na ňom robia po vytiahnutí metličiek tuhé špičky. Či je úplne rozpustený cukor vyskúšame tak, že trošku snehu potrieme medzi prstami, mal by byť hladký, cukor by sme už nemali cítiť ako pieskovitú konzistenciu.
Stierkou zamiešame ocot. Kakao a škrob preosejeme a dôkladne stierkou zamiešame. Nakoniec opatrne primiešame nasekanú čokoládu.
Plech vyložíme papierom na pečenie, môžeme si naňho nakresliť kruh s priemerom asi 20 cm a do tohto kruhu rozotrieť sneh tak, aby sme vytvorili akoby misku s trošku vyššími okrajmi a nižším stredom. Uhladíme boky.
Poooomaaaalyyyy pečieme hodinu a štvrť až hodinu a pol až kým vonkajšie okraje nevyschnú. Vonkajšok by mal byť pevný, vnútri bude mäkšia, guru hovorí, že ako žužu. Vypneme trúbu a necháme pootvorené dvierka, nech sa dosuší, kým vychladne.
Vychladnutá vydrží niekoľko dní v uzatvorenej nádobe, v chlade a suchu, môžeme si pripraviť dopredu.
Tesne pred podávaním vyšľaháme šľahačku, napatláme na základ, posypeme ovocíčkom podľa výberu. Podávame hneď, šľahačka bielkový základ pomaly prevlhčí a prestane držať tvar. Obyčajne sa však zje skôr, ako by sa to mohlo stať.

Pri podávaní Pavlovy bol spozorovaný často sa vyskytujúci úkaz - nazvime ho Pavlovovej reflex. Deti sa nadšene a radostne smejú a tlieskajú ručičkami, ženy nešetria slovami chvály a nadšenia a dokonca aj muži, vrátane tých, ktorí sladké nemajú radi, zabručia čosi uznanlivé. A všetci chcú recept. Nech sa páči.

Kto neje olivy, nie je dobrý človek

Tvrdil to aspoň jeden môj bývalý frajer, s pomerne vážnym výrazom v tvári. Najprv nás tým názorom načisto ohromil, potom pobavil, hlavne keď neprestal s presviedčaním celej prítomnej spoločnosti, že je to naozaj tak. A trval na svojom, aj keď som sa ho opýtala, že či to, že mám rada iba zelené olivy, zo mňa robí iba napoly dobrého človeka. Keď tak nad tým rozmýšľam, možno sme sa preto rozišli, že nie som dobrá celým svojím srdcom. Alebo som neniesla olivovú ratolesť dostatočne trpezlivo. Ktovie.
Každopádne si však myslím, že olivy majú jednu z tých chutí, ku ktorej človek dospeje až časom, keď prestane hovoriť fuj na špenát, lebo už zabudne na skúsenosti zo školskej jedálne, a obľúbi si aj chuť plesnivého syra a pravého šampanského. Alebo sa ich proste musí naučiť milovať. Tak ako malý grécky chlapec z rodiny povojnových emigrantov v Československu, v českom filme Podzimní návrat, ktorému dedko Grék povedal, že ak nemiluje olivy, nie je správny Grék. A tak malý Stavros so slzami v očiach sedel za kuchynským stolom s plným veľkým pohárom olív a jedol ich, až kým mu nezachutili. Do rána to zvládol. A obľúbil si ich.
Možno je tu priestor na polepšenie pre nedobrých ľudí. Stačí byť dosť trpezlivý a prekonať odpor a náprava príde. Ak máte vo svojom okolí niekoho, koho by ste radi polepšili, skúste mu napiecť olivovú bublaninu. Alebo ju napečte len tak - ľuďom, ktorí majú nadhľad a obľubujú dobré vínko. Lebo k nemu sa hodí najviac.
Na olivový koláč potrebujeme:
80 gramov hladkej múky
1 konzervu sardiniek
2 vajíčka
250 ml mlieka
100 gramov nahrubo postrúhaného syra, kvalitného
350 gramov olív

Pri nákupe olív dávame pozor na gramáž na konzervách - sú tam dva údaje - jeden s nálevom jeden bez. Aby sme sa nedobehli a nemali olív do koláča málo. Je to trapas, môžete mi veriť.
Môžeme zakúpiť aj olivy rôzne - podľa toho, ktoré máme najradšej a pomiešať zelené a čierne, prípadne rôzne náplne, pekne to vyzerá. Radšej treba kupovať v skle alebo plechovke, sú kvalitnejšie. Pred použitím dôkladne premyjeme pod vodou, aby koláč nebol príliš slaný.
Rúru prehrejeme na 200°C. Menší plech vymažeme, alebo vyložíme papierom na pečenie. Rozsypeme naň olivy. Sardinky aj s olejom z nálevu, vajíčka, mlieko a múku pomixujeme ponorným mixérom, prisypeme strúhaný syr. Cesto nalejeme na rozložené olivy na plech. Pečieme asi 30-40 minút alebo kým je zapichnuté špáradlo čisté.


Najlepšie sa konzumuje pokrájaný na malé kúsky, podávaný k dobrému vínku. Ušetríme za špáradlá, ktorými by si inak návštevníci museli napichovať olivy z nálevu.
Uvidíte, na akého dobrého človeka vyrastiete v očiach celej spoločnosti. A ak aj nie celého človeka, minimálne na dobrú kuchárku.

(foodstyling and photos by Elenka :)

Trhnite si po cisársky

Cisárovná Sisi sedela pri rodinnej c. a k. tabuli so svojím c. a k. manželom a hlavou jej vírili chmúrne myšlienky. Ako obyčajne. Vrecká už mala plné jedla, čo schovávala zo stola, obrúsok sa nadúval od poschovávaných nezjedených prepelíc a holúbät. Už zase určite pribrala, je si celkom istá, že ráno si nahmatala rastúcu pneumatiku na boku a uvidela začínajúcu celulitídu na ľavom stehne. A to ešte neservírovali dezert. Božínku, už to nesú, vyzerá to nechutne tučné. Vypražené na masle. A ten krém navrchu, samý tučný tvaroh. Toto nemôžem jesť.
Znechutene odstrčila tanier s dezertom.
C. a k. manžel ju pozoroval po celý čas s rastúcou neľúbosťou. Keď však odmietla aj dezert, konečne vybuchol: "Also! Lassen Sie mich sehen, was für ein Schmarrn unser Küchenchef hat gekocht!" A milú prekrásne prepečenú palacinku roztrhal vidličkou na márne kúsky. Tento Kaiserschmarrn už bol potom dobrý len pre služobníctvo. A to sa veru zalizovalo až za ušami.
Na to, že Sisi údajne trpela anorexiou a strážila si svoju líniu sa s jej menom spája vcelku veľké množstvo dezertov. Nuž ale tvrdí to Wikipedia a tá je vraj dôveryhodnejšia ako Encyklopedia Britannica. Kto tomu neverí, môže si trhnúť. Po cisársky.

Kto si trhnúť nechce, mohol by aj oľutovať, lebo cisársky trhanec môžu byť skutočne luxusné víkendové raňajky alebo nedeľný popoludňajší dezert. Na štyri potrhané vytunované palacinky potrebujeme:
2 vajíčka
štipka soli
250 ml mlieka
150 gr polohrubej múky
lyžica nasekanej mäty alebo medovky
šťava a kôra z polovice citróna
2-3 lyžice cukru, najlepšie trstinového
500 gr marhúľ, alebo iného ovocia, ja som použila kombináciu marhúľ a čerešní
100 ml vody alebo aromatickejšieho sladšieho vína (tramín, muškát)
50-100 g masla
cukor na pocukrenie, vyšľahaný tvaroh, mascarpone, kyslá smotana alebo šľahačka na podávanie
Najprv si pripravíme ovocie: marhule nakrájané na polovice a vykôstkované zahrievame s 2-3 lyžicami cukru, podľa kyslosti ovocia, až do rozpustenia cukru a kým zmäknú a pustia šťavu. Podľa potreby podlejeme vodou či vínom. Dochutíme citrónovou šťavou a cukrom.
Vyšľaháme tuhý sneh z bielkov. Žĺtky prešľaháme so štipkou soli a mliekom. Postupne prisýpame múku, prihodíme nasekanú mätu či medovku a citrónovú kôru. (Mäta je môj osobný nedávny objav, robí v ceste veľmi dobrú chuť). Opatrne zapracujeme vyšľahaný sneh.
Na rozpálenej panvici rozpustíme trochu masla. Lyžicou rozotrieme časť cesta (asi štvrtinu, z uvedeného množstva vyjdú zhruba 4 trhance), upečieme z jednej strany, otočíme, nevadí keď sa potrhá, len čo drží pokope, potrháme ju ešte viac vidličkou (Ak máme teflónovú panvicu, najlepšie drevenou alebo plastovou, tou čo nám darovala kamarátka pred 15 rokmi a v živote sme ju doteraz nepotrebovali, to je dôkaz že nič netreba vyhadzovať a všetko sa raz zíde). Keď sú kúsky pekne opečené, vyberieme na tanier. Podávame s pripraveným ovocíčkom aj so šťavou, ozdobíme lístkami mäty, prihodíme kôpku tvarohu či inej smotanovej dobroty.