Cesta do Čierneho lesa

Schwarzwald. Čierny les. Názov presne toho miesta, kde si predstavujeme, že sa odohrala tá patália s Červenou Čiapočkou a jej starou mamou. Ale nebojte sa milé deti, dnes nikto nikoho nezožerie, v našom príbehu sa všetci šťastne pochytajú za ruky a so spevom odtancujú do chalúpky starej matere, bo ona dnes oslavuje narodeniny a tak si všetci naliali po pohári šampanského, a možno aj starej materinej domácej čerešňovice, a majú dobrú náladu. Jediné čo budú všetci fakt ale fakt žrať, bude starej mamy narodeninová Schwarzwaldská torta.
Uznávam, takto na počúvanie je to trochu nudná rozprávka. Zanechajme preto fiktívnych príbehov a vyberme sa sami do kuchyne, zažiť si to na vlastnej koži. Čerešňovicu si berieme so sebou, bez nej by sa táto torta nemohla nazývať svojím pravým menom. Tvrdia to ľudia z Čierneho lesa, musí to byť pravda, vedia o nej najviac, veď si ju vymysleli.

Na tortu budeme potrebovať:
140 gr tmavej kvalitnej čokolády
75 gr masla zmäknutého
6 vajíčok
180 gr cukru
100 gr múky
prášok do pečiva alebo sódu bikarbonu

Na plnku:
500 gr čerešní, odkôstkovaných
800 ml šľahačky, do takýchto receptov používam zásadne tortovú šľahačku s obsahom tuku 36%, predáva tesko v tetrapakovom obale po 500 ml
panáka čerešňovice
kyslejší lekvár, napríklad višňový
cukor do šľahačky
čokoládu a čerešne na ozdobu - v originále sa torta ozdobuje čokoládovými hoblinkami, ktoré sa dajú vyrobiť škrabkou na zeleninu z čokolády krátko zmäknutej pri izbovej teplote, môžeme použiť aj mliečnu a horkú čokoládu, aby boli viacfarebné (ja som použila mačacie jazýčky z horkej čokolády, ktoré som dostala do daru deň predtým)

Aby som tortičku ešte vytunovala, použila som na plnku namiesto šľahačky crème fraiche. Dva dni pred výrobou torty som do jednej z tortových šľahačiek s objemom 500 ml zamiešala jednu veľkú lyžicu kyslej smotany a nechala na teple pracovať (mimo chladničky, pri izbovej teplote). O dva dni som mala krásne hustú, kyslejšiu ale pritom zamatovo jemnú luxusnú smotanu. Pred ďalším šľahaním treba nechať vychladiť v chladničke.

Rúru predhrejeme na 180°C. Tortovú formu vyložíme papierom na pečenie.
Čokoládu rozpustíme nad vodným kúpeľom. Z bielkov ušľaháme tuhý sneh. Žĺtky vyšľaháme s cukrom do peny. Zašľaháme čokoládu. Múkou pomiešanou s práškom do pečiva alebo sódou bikarbonou poprášime povrch (môžeme aj preosiať) a jemne zamiešame do krému. Nakoniec opatrne zamiešame sneh.
Upečieme vo vyhriatej trúbe (pôvodný recept uvádza 45 minút ale moja potrebovala ešte o 20 minút viac. Podľa zapichnutej špajdle sa to ľahko spoznalo.). Necháme vychladnúť.
Medzitým odkôstkujeme čerešne. Môžeme použiť aj zavárané alebo mrazené, rovnako ich treba zbaviť kôstok a nechať dôkladne odkvapkať. Šťavu z mrazených alebo trocha šťavy z kompótu zachytíme a odložíme.
Lekvár zohrejeme, aby bol tekutejší, pridáme trochu čerešňovej šťavy. Ak robíme tortu pre deti, môžeme priliať panáka čerešňovice teraz a nechať trochu povariť, aby sa vyparil alkohol. Ak robíme tortu pre dospelých, pridáme panáka a nevaríme, nech len zostane. Necháme vychladnúť.
Vychladnutú tortu dvakrát horizontálne prekrojíme. Šľahačku vyšľaháme. Ak máme crème fraiche, aj ten môžeme ešte našľahať, zvlášť. Korpus môžeme popichať špajdlou, potrieme ho lekvárovou zmeskou (tým, že ho poprepichujeme, šťava lepšie vsiakne aj dnu do cesta). Potrieme šľahačkou alebo crème fraiche, pokladieme čerešne. Ak ich máme dosť, niečo si necháme aj na ozdobu navrch. Opakujeme aj s ďalšou vrstvou. Zvyšnou šľahačkou potrieme celú tortu, ozdobíme čokoládou a zvyšnými čerešňami.
V mojej najnovšej obľúbenej kuchárke som čítala dobrý trik ako ozdobiť kraje torty čokoládovými hoblinkami: môžeme ich nasypať na papier na pečenie a ten opatrne pritlačiť k torte, tým pádom nám nezostanú prilepené na teplej ruke. Ešte som neskúšala, keďže som zdobila jazýčkami, ale niekedy vyskúšam určite.

A nikto nemusí mať veľké oči, ani veľké uši, aby sme lepšie videli a počuli, keď sa bude krájať, ani veľké zuby, netreba ju veľmi hrýzť, je to samý krém a ujde sa všetkým.

foto: Veronika K.

Horné Uhorsko v plnom nasadení

Rozmýšľam, čo by asi moja prababička z Liptovských Revúc povedala, keby sa niekedy za svojho života dostala do Viedne, napríklad do Schönbrunnu a uvidela všetku tú palotu a prepych. Odhadujem to na reakciu Pichandovcov na múračkách u grófa, na ktorého meno si nespomeniem. Určite však viem, čo by povedala, keby ochutnala finesy, ktoré pojedala vtedajšia šľachta.

"Od švábky s kyslým mliekom na večeru sa vám isto nebude o koňoch snívať. Domov! "

Bodaj by som aj ja mala takú presvedčivosť v hlase, ako mala ona a takú oddanosť k regionálnym plodinám. Môj mlsný jazyk ma priviedol do rozličných nepríjemných situácií a nemyslím tým len situácie plavárňového charakteru. Aha, aj minule. Dostala sa mi na viedenskú dezertnú vidličku torta "Esterházy" - týždeň som nespala od ľaku, že budem musieť každú nedeľu cestovať do tej vzdialenej kaviarne, kde ma tento výnimočný kúsok dočista paralyzoval. Po týždni sa mi mozog vyčistil, ja som si zagúglila a poskladala som si recept, ktorý musím dať k všeobecnému dobru.

V prvom rade som chcela poznať originálny recept, podľa ktorého tortu piekli pre Pála Antala Esterházyho (Paul III. Anton, Fürst Esterházy de Galantha (1786-1866), ministra zahraničia Rakúsko - Uhorskej monarchie. Je ukrytý v tejto knihe Esterházy Kochbuch: Pannonische Köstlichkeiten und fürstliche Weine, no nájdete ho aj na stránke www.kochmix.de.

Presvedčil ma hlavne tým, že nepoužíva v kréme žiadne vanilkové pudingy, plnka sa pripravuje vo vodnom kúpeli, čo plní moje predstavy o monarchistickej vývarovni. Horšie je na tom cesto. Ingrediencie - výborné. Cesto mandľové, žiadne orechové náhrady sa nekonajú. Problém je v spôsobe prípravy. V originálnom recepte sa cesto upečie vcelku v tortovej forme a potom sa rozkrojí na tri časti. Málo. Čaro tej torty je okrem iného vo vrstvení a následnom zvláčnení cesta krémom, čo pri troch vrstvách, z toho len dvoch v priamom styku s krémom neprinesie žiadaný efekt. Možno mali na cisárskom dvore najatých nindžov, ktorých používali len na tenučké korpusové chirurgické rezy, ale čo my s tým? Prevezmeme stratégiu od iných cukrárov, ktorí si dali tú prácu a cesto piekli po častiach, pomocou naznačených kruhov na papieri na pečenie. Skromným ľuďom stačia 4 vrstvy. Vrchná vrstva sa krémom už nenatiera, tu sa prikláňam k neoriginál receptu tejto pani a potretie nahriatou marhuľovou marmeládou je vynikajúce doplnenie chutí. Fondánovú polevu s typickým Esterházy vzorom som urobila podľa originál receptu.

Takže si tento hybrid predstavme. Na cesto potrebujeme:

6 vaječných bielkov

200 gramov práškového cukru

200 gramov pomletých mandlí

1 polievkovú lyžicu citrónovej šťavy

Bielky vyšľaháme so štipkou soli dotuha, pomaly zašľahávame cukor a mandle, nakoniec pridáme citrónovú šťavu. Na papier na pečenie si nakreslíme kruh o veľkosti tortovej formy a navrstvíme štvrtinu cesta, upečieme do zlatova. Keď máme štyri kruhy, dáme sa do prípravy krému.

Na krém potrebujeme:

6 žĺtkov

80 gramov práškového cukru

vnútro z jedného vanilkového lusku

250 ml mlieka

25 gramov kukuričného škrobu (Gustin)

200 gramov masla

3 polievkové lyžice marhuľovej marmelády

Všetky tieto ingrediencie si spojíme, pripravíme vodný kúpeľ a šľaháme nad parou dovtedy, kým nedostaneme konzistenciu redšieho pudingu. Po odstavení občasne premiešavame, aby nám hmota pekne vychladla. Po vychladnutí zmixujeme maslo a uvarenú vychladnutú hmotu po lyžiciach do masla zamiešavame. Natrieme plnkou tri korpusy, štvrtým prikryjeme, ten potrieme zohriatou marhuľovou marmeládou. Nezabudneme natrieť krémom aj boky torty, aby nám mali na čom držať mandľové lupienky. Dáme stuhnúť do chladničky a pripravíme si fondánovú polevu.

Na fondán potrebujeme:

350 gramov práškového cukru

polovicu vaječného bielka

šťavu z jedného citróna

Do pripraveného cukru kvapkáme vriacu vodu dovtedy, kým nám nevznikne hustá kaša. Musí byť ozaj hustá, aby v nej lyžica stála, pretože sa rozriedi ešte polovicou vaječného bielka a citrónovou šťavou a nesmie z povrchu stekať. Dve tretiny tejto polevy natrieme na povrch torty a jednu tretinu zmiešame s kakaom a pomocou mikroténového sáčka a špáratka vyrobíme Esterházy vzor, viď obrázok. Polevu necháme chvíľu voľne zaschnúť.

Na Esterházyovcov platil popis - opulentné vydržiavanie dvora, kreatívna kuchyňa a vyberané vína. V jeden horúci letný deň dokázali spotrebovať 25 000 kusov citrónov, ktoré boli použité na prípravu limonády a k tomu im robil podmaz dvorný kapelmajster Joseph Haydn. Táto torta podčiarkuje noblesu, s ktorou stolovali, chutí tak harmonicky a jemne ako porcelán, na ktorom ju servírovali.

Ale ani taký meteník z pekáča nie je zlý :)

Paradajkový paradajs

Paradajky sú ďalšia dobrota, bez ktorej si neviem predstaviť toto leto a neviem sa ich dojesť. Konzumujem ich ku všetkému, takmer trikrát denne, surové, uvarené, usušené aj upečené. Nedávno som navštívila moju tetu Júliu a zo všetkých opulentných dobrôt, ktoré mi servírovala, som najviac vychvaľovala paradajky z jej vlastnej záhradky. Z nejakého dôvodu to nepovažovala za kompliment, ale neviem prečo, keďže sú jej najväčšou zásluhou, lebo ich vypestovala vlastnými rukami, s láskou a v pote tváre. Fakt boli úžasné. Sladké a šťavnaté. (Zdravím tetu Júliu - tá zapekaná plnená tekvica, tiež zo záhradky, šliapala paradajkám tesne na päty.)
Nedávno som browsovala múdre zdroje a dozvedela som sa, že paradajka vlastne patrí medzi ovocie, pre kulinárske účely však môže byť klasifikovaná ako zelenina, pretože sa pripravuje spôsobom ako zelenina. Tiež pre daňové účely je to zelenina, rozhodol o tom americký súd, pretože na dovážanú zelenu, narozdiel od ovocia, sa daň platila. Paradajka má pôvodnú domovinu v Južnej Amerike, k nám do Európy ju doviezol buď Hernán Cortés alebo Krištof Kolumbus, ale to nám môže byť jedno, kto to bol, zaplaťpánboh, že nám to pomo d’oro - zlaté jabĺčko, doviezol.
Aspoň si z neho môžeme urobiť tento parádny paradajkový koláč:

Budeme naň potrebovať:
krehké cesto (250 gr hladkej múky, 125 gr masla, pivo alebo vajíčko, vieme urobiť aj o polnoci)

cca 120 gr paradajkového pesta, ktoré si vyrobíme tak, že zmixujeme jednu fľaštičku sušených paradajok aj s nálevom - cca 120-140 gr čistej hmotnosti, 2 strúčiky cesnaku, tymián a trochu olivového oleja, ak bolo málo v sušených paradajkách)

250 gr mascarpone alebo nátierkového masla
15 gr strúhaného syra typ parmazán
kozí syr (nemusí byť, ale s ním je to oveľa lepšie)
2 žĺtky
3 podlhovasté mäsité paradajky z trhu (ak nemáte podlhovasté, môžete ľutovať, ale dajú sa použiť aj obyčajné guľaté) - nakrájané na plátky.
tymián, soľ, čierne korenie (posekaná mladá cibuľka)

Rúru predhrejeme na 190°C. Cesto vyvaľkáme na veľkosť formy, okraje zdvihneme, nech máme na koláč misku, čo tú dobrotu drží pohromade.
Pesto, mascarpone, syry a žĺtky zmiešame. Zmes namažeme na koláč. Pokladieme plátky paradajok do pekných kruhov. Osolíme, okoreníme a posypeme tymiánom a cibuľkou (nemusí byť, ale s ňou je to ešte lepšie).
Pečieme cca 40-45 minút.
Zmizne za zhruba rovnaký čas.


Ak máte veľa paradajok, napríklad zo záhrady, môžete si urobiť aj vlastné (polo)sušené paradajky do pesta. V časopise Apetit som našla recept:
Paradajky rozpoľte, vyberte semienka. Pokvapkajte olivovým olejom, posypte tymiánom, soľou (pomôže uvoľniť vodu), čiernym korením a štipkou cukru. Pomaly sušte v rúre na 110°C cca 6 hodín.
Nemám to vyskúšané, ale vyzerá to lepšie ako Nigelline sušené paradajky, pretože ona rozohreje poriadne rúru, ale keď do nej strčí paradajky, tak ju vypne a nechá tak celú noc. Skúšala som, moc sa nevysušili.

Ak budete robiť pesto do koláča z takýchto podomácky sušených paradajok, treba pridať viac oleja, cca 4 lyžice.

foto: Veronika K.

Šampaňo ňuňo

Pred nejakým časom sme si s kamarátmi našli novú záľubu - začali sme navštevovať rôzne vínne ochutnávky. Žijeme v jednom zo slovenských vinárskych regiónov, tak by bola veľká škoda nepoznať produkciu miestnych vinárov. Veľmi kvalitnú produkciu. Jeden kamarát dotiahol svoje návštevy vínnych ciest, otvorených pivníc a viníc a pravidelné každotýždňové ochutnávky v obľúbenej vinotéke až tak ďaleko, že si otvoril vinotéku vlastnú. Aspoň mohol zužitkovať všetky doterajšie skúsenosti a poznatky.
Mojím osobným najväčším objavom, hneď po náleze obľúbených odrôd, sú sekty, vyrábané klasickou metódou. Na Slovensku ich robí iba zopár vinárstiev, z ktorých moje srdcové je Hacaj z Pezinka. Okrem toho, že robí špičkové odrodové sekty, navyše z mojej obľúbenej odrody - rulandu modrého, pán Hacaj je šarmantný pán z vinohradníckej a vinárskej rodiny s dlhoročnou tradíciou. A navyše dokáže otvoriť fľašu sektu tak, že odsekne hrdlo fľaše šabľou (takzvaná sabráž). Pre mňa je voľba pitia pre výnimočné príležitosti jasná - Hacajov sekt.
Pre ostatné príležitosti dostatočne poslúžia aj lacnejšie slovenské sekty, vyrábané tradičnou metódou - druhotným kvasením vo fľaši, napríklad Hubert Original brut alebo Pálffy od Vína Nitra. Naozajstné sekty, narozdiel do klasických dobre známych hubertov, nie sú také sladké, na jazyku sú drsnejšie, ale bublinky v nich vydržia dlhšie, nie sú tam dopĺňané sýtením, vznikajú prirodzene. Cítiť v nich pôvodnú odrodu vína, alebo cuvee, z ktorého boli vyrobené. Je to chuť, do ktorej musí človek vyrásť, ale potom sa jej tak ľahko nevzdá.
A preto si aj na ovocno-sektovú terinu kúpime nejaký dobrý, kvalitný sekt. (Samozrejme, ak trváte na tom, že potrebujete Huberta de Luxe, je to vaša vlastná škoda.)

A ešte budeme potrebovať:
75 g kryštálového cukru
kôru z 1 pomaranča alebo citróna
2 balíčky plátkovej želatíny
1 sekt
300 gramov čerstvého (môže byť aj mrazené) bobuľového ovocia

Do hrnca dáme cukor, pomarančovú kôru (ja som použila citrónovú, bio pomaranč som nezohnala, poslúžila rovnako dobre. Ak nemáme bio ovocie, môžeme použiť aj chemicky ošetrené, ale treba ho dobre vyrajbať pod teplou vodou) a 350 ml vody. Necháme zovrieť a miešame na slabom plameni až kým sa cukor nerozpustí. Necháme vychladnúť asi 1 hodinu. Cukrový sirup precedíme.
Želatínu pripravíme podľa návodu. Plátky necháme napučať v niekoľkých lyžiciach cukrového sirupu. Potom pomaly zahrievame so zvyškom sirupu až kým sa úplne nerozpustí. Nesmie vrieť!
Odstavíme zo sporáka. Prilejeme trochu sektu, pomiešame, potom prilejeme zbytok. Môžeme použiť celú fľašu, ale ak neodoláme a potrebujeme ochutnať, tak sa nič nestane, keď si deci odpijeme.
Formu vyložíme potravinovou fóliou, ktorú naolejujeme (olejom nevýraznej chuti, nie olivovým), aby sa neskôr lepšie odlepovala. Nalejeme trochu sektu so želatínou, môžeme nechať stuhnúť v chladničke, aby sme docielili efekt vznášajúceho sa ovocia. Nie však príliš dlho, aby sa ešte ďalšia vrstva prilepila. (Trvalo to cca hodinu a pol. Ale bolo to pomerne zbytočné, pretože som použila toľko ovocia, že bolo úplne všade.).
Potom nasypeme ovocíčko a zalejeme zbytkom sektu. Necháme stuhnúť v chladničke.


Môže poslúžiť ako svieži letný dezert alebo aj ako aperitív pred jedlom. Úspech mal tak aj tak.

Rozporuplný malinový koláč

Medzi najlepšie radosti leta patrí aj tá rozkoš, keď si môžeme naoberať čerstvé letné plody priamo zo záhrady. Len tak si všetko odtrhnúť a zjesť, rovno zo stromu či z kríka, neumyté, šťavnaté, ešte teplé od slnka. Nedávno ma kamaráti pozvali na návštevu do nového domu s veľkou záhradou. Akoby som sa vrátila do detstva, keď som sa vrhla na kríky s ríbezľami a malinami a ládovala ich do seba hlava-nehlava.
Po opadnutí prvotného nadšenia a naplnení brucha sme boli schopní ich aj normálne obrať a tak som mohla upiecť fajný malinový koláč.
To som však netušila, aký bude mať nakoniec úspech a čo všetko ešte spôsobí. O posledný kúsok totiž vznikli isté rozpory, dokonca to chvíľu vyzeralo na rozpad manželstva. Všetko sa však šťastne vyriešilo, rozhodlo a spravodlivo podelilo.

Na fajnový malinový koláč budeme opäť potrebovať krehké cesto. A opäť si ho urobíme podľa osvedčeného receptu. Štvrť kila hladkej múky zmiešame s osminkou masla a spojíme vajíčkom alebo pivom. Aj vodou by sa dalo. Odložíme do chladničky kým naňho nepríde rad. Kto potrebuje podrobnejší recept, môže si ho nájsť v predošlých postoch.
Ďalej budeme potrebovať:
500 gr mascarpone alebo nátierkového masla
100 gr krupicového cukru
100 gr mletých mandlí
2 veľké vajíčka
350 gr čerstvých malín
100 gr bielej čokolády nasekanej


Rúru prehdrejeme na 180°C a predpečieme cesto cca 15 minút.
Zmiešame mascarpone alebo nátierkové maslo, cukor, mandle a vajíčka. Primiešame nasekanú čokoládu a maliny opatrne. Zmes nalejeme na cesto. Upečieme (cca 25-30 minút).
Necháme vychladnúť v rúre s otvorenými dvierkami a potom stuhnúť v chladničke.

Uistíme sa, že je dosť veľký pre všetkých záujemcov a počítame aj s porciami na dupľu.

Koláč pre Thelmu a Louise

Od rôznych ľudí sa učíme rôzne veci. Napríklad od najbližších priateľov - od niektorých sa naučíme uvariť skvelé jedlo, niektorí nám ukážu cestu k skvelým knihám či filmom, niektorí nám ukážu aký je to pocit cítiť nôž v chrbte a potom sú tu ešte tí zvláštni priatelia, čo nám ukážu ako si život užiť naplno, ako sa len dá, do dna, aj s tou raňajšou opicou.
Za všetko vlastne mohli Thelma a Louise. S kamarátkou posledného menovaného druhu sme si tento film pozreli a rozhodli sa, že pôjdeme do sveta. Asi rok sme šetrili (a veľa papali, aby sme vyrástli a mohli do toho sveta vyraziť, čo sa nám podarilo, aj keď sme vyrástli najmä do šírky.). A potom sme vyrazili. Autobusom do Sofie a odtiaľ stopom do Grécka. Tam sme sa potĺkali celý mesiac, od pláže k pláži, ráno sme otvorili mapu, náhodne sme do nej zabodli prst na miesto, kam by sme sa večer mohli dostať a vyzeralo dosť zaujímavo, ale ak sa nám to nepodarilo, vôbec nám to nevadilo. Zoznamovali sme sa s ľuďmi, popíjali frapé a veľa veľa sa plážovali a kúpali v mori. Spávali sme kade-tade, hocikde, jedli tzatziky a suvlaki, alebo len chlieb s olivami a syrom a spoznávali krajinu, históriu a všetky krásy, ktoré nám mohla ponúknuť. Podotýkam, že narozdiel od Thelmy a Louise sme pri tom za sebou nezanechávali žiadne mŕtvoly. Ale aj tak to bolo najlepšie leto aké som kedy zažila.
Nedávno som bola u tejto kamarátky na návšteve a zo svojej záhradky mi darovala veľkú cuketu. Upiekla som z nej koláč - na pohľad nenápadný, nezaujímavý, blonďavý a mäkký ako Thelma, ale keď ho ochutnáme, náhle nás prekvapí zaujímavou a pikantnou príchuťou kozieho syra.

Cuketový koláč s kozím syrom

Urobíme si krehké cesto - pre zopakovanie: 250 gramov hladkej múky zmiešame so 125 gramami povoleného masla, urobíme mrveničku, spojíme jedným vajíčkom alebo deci svetlého piva, ktoré lepí lepšie ako vajíčko. Odložíme do chladničky, aby stuhlo a lepšie sa nám vaľkalo.
Na náplň budeme potrebovať.
500 gramov cukety alebo cukiet, väčšinu nastrúhame, jednu malú alebo kus veľkej si necháme
trochu masla
4 vajíčka prešľahané vidličkou
280 gr šľahačkovej smotany
140 gr kozieho syra
bylinky, soľ a korenie na dochutenie
Nastrúhané cukety, okrem tej nenastrúhanej, posolíme, dáme na sitko a necháme odkvapkať aspoň polhodinku. Môžeme aj vyžmýkať rukou. Cuketu, čo sme si nechali, pokrájame pozdĺžne na veľmi tenké plátky, osolíme a necháme vypotiť.
Rúru predhrejeme na 180°C. Cesto rozvaľkáme, vystelieme ním koláčovú formu, dôkladne popicháme vidličkou, prikryjeme papierom na pečenie a suchými fazuľami a 10 minút predpečieme. Vyberieme, potrieme trochou vajíčka a ešte pečieme 5 minút.
Medzitým rozohrejeme maslo na panvici, opečieme cuketové plátky. Odložíme na tanier. Opečieme aj nastrúhanú cuketu, preložíme do misy, zmiešame s vajíčkami, smotanou a bylinkami, dochutíme soľou a korením.
Cuketovú zmes rozložíme na predpečený korpus, pokladieme kozí syr. Navrchu ozdobíme opečenými cuketovými plátkami, ľahko ich zatlačíme do náplne. Pečieme asi 40 minút dozlatova.


Podávame spolu s plánmi na letnú dovolenku.

Grilovačkové dezertovanie

Medzi búrkovými dňami sa už vyskytujú aj krásne letné dni a tak je tu čas grilovačiek. Gurmánski kamaráti sa prekonávajú, nosia mäsiská na gril od výmyslu sveta a k tomu súťažia kto konečne prekoná guru v doteraz najlepšej a neprekonanej prílohe - chlebe s maslom (jednotlivé krajce chleba natreté maslom s bylinkami a posypané parmazánom, opäť pritlačené k sebe a celé zapečené v alobale, niekedy sa rozpíšem podrobnejšie). A koláčovej mudrlantke nezostáva nič iné, len súťažiť vo svojej vlastnej kategórii - dezertovaní. Bohužiaľ, svoju kategóriu som už vytunovala tak dokonale, že nikto iný sa so mnou súťažiť neodváži a tak mi dezert zostáva vždy na krku. No ale nesťažujem sa, kým ma to baví, rada sa predvediem. A keďže jahody sa mi ešte stále neprejedli a ich sezóna práve vrcholí a čo nevidieť bohužiaľ skončí, nič iné ako ďalší výborný orechovo-jahodový koláč to nemôže byť.

Na cesto budeme potrebovať:
140 g hladkej múky
50 g mletých lieskových alebo vlašských orechov
100 g masla
cukor podľa chuti
1 žĺtok
Na plnku:
250 g mascarpone alebo nátierkového masla
2 lyžice práškového cukru
150 ml šľahačkovej smotany
450 g jahôd
na posypanie - nasucho opražené mandľové lupienky

Múku a pomleté orechy premiešame s maslom nakrájaným na kocky na mrveničku, najlepšie to ide prstami. Prihodíme cukor ak chceme. Pridáme žĺtok a ak treba 1-2 lyžice studenej vody. Vypracujeme na hladké cesto - a máme krehké cesto.
Rozvaľkáme alebo roztlačíme ho do nízkej koláčovej formy, urobíme zvýšené okraje. Formu s cestom odložíme do chladničky na polhodinku, pomôže to, aby sa cesto nezmrsklo pri pečení a udržalo tvar.
Rúru predhrejeme na 190°C. Cesto prikryjeme papierom na pečenie a zaťažíme ho suchými fazuľami, aby nenarástlo. Pečieme 15 minút, potom odstránime papier a dopečieme dozlatova a dochrumkava - asi 10 minút. Necháme vychladnúť.
Jahody umyjeme a nakrájame na menšie časti. Necháme odkvapkať. Vyšľaháme šľahačku, premiešame mascarpone s cukrom, primiešame k tomu ušľahanú smotanu a polovicu jahôd.
Korpus uložíme na servírovací tanier. Rozotrieme krém s jahodami, ozdobíme druhou polovicou jahôd (nám sa k nim primiešali aj višne, ale boli pomerne kyslé - bolo treba koláč pocukrovať. Dalo by sa však použiť aj iné ovocie - napríklad maliny). Posypeme mandľovými lupienkami, viem si predstaviť aj strúhaný marcipán, ak nemáte hostí čo k nemu majú zúrivý odpor.
Podávame s kopčekom čokoládovej zmrzky. Tíšime manželské hádky o posledný kúsok.

foto: Veronika K.