Tak tu máme ďalšiu zo slávnych delikates, na ktorých si urobili meno preslávení rakúsko-uhorskí cukrári, kaviarnici a hoteliéri. Po
doboške a
esterházke prichádza - tramtadadá -
sacherka. Výmysel Franza Sachera. Zrovna bol v správnej chvíli na správnom mieste. Dostal svoju prvú životnú šancu a využil ju. S trochou šťastia uspel a mohol odštartovať úspešnú životnú kariéru. To dosvedčuje, že niekedy stačí mať viac šťastia ako rozumu. Podrobnosti
píšu tu.
Dlho som sa zdráhala ju napiecť. Ona je totiž naozaj taká ako ju vymysleli - narýchlo uplácaná, bez fantázie a na poslednú chvíľu vylepšená kopou šľahačky. A bála som sa, že bude príliš suchá a príliš sladká.
Lenže potom som sa vybrala na výlet do Viedne a ochutnala ju. Niežeby ma nejak špeciálne očarila. Ale určite ma príjemne prekvapila. Vôbec nebola taká suchá ako som čakala. Ani prehnane sladká. A hlavne - bola hodne čokoládová. Čokoláda nikdy nesklame.
Sacherovi dedičia a manažéri okrem toho dokážu okolo nej urobiť taký slušný marketing, že vo vás ľahko vyvolajú pocit, že ju proste musíte mať a ochutnať.
Po tejto skúsenosti som sa rozhodla vziať ju na milosť a vyskúšať ju napiecť. Nie je to skutočne nič zložité, zvládne to každý začínajúci cukrársky učeň. Veď to jeden vymyslel.
Netvrdím, že toto je originálny recept. Jednak je vraj prísne chráneným tajomstvom a jednak si myslím, že po ňom ani veľmi pátrať netreba. Viedlo sa oň pomerne dosť právnych sporov, ale ja si skôr myslím, že sa treba snažiť urobiť to hlavne jedlým, originálnym až potom. Ale pravdepodobne sa od pôvodného receptu až tak príliš nelíši. Až na to, že som množstvo cukru zredukovala hádam o dve tretiny. Konzumenti to ocenili.
Takže. Potrebovať budeme:
130 g kvalitnej horkej čokolády (ja kupujem najmenej 70% za každých okolností. do tohoto receptu som ale použila ešte kvalitnejšiu -
90% čokoládu - a to podiel kakaa predstavovalo kakaové maslo a nie kakaový prášok - tipujem, že starí cukrári kedysi používali práve kakaové maslo, ktoré koláč robilo vláčnejší a jemnejší)
135 g masla plus trochu na vymazanie formy
150 g práškového cukru (použila som asi 100 g)
6 veľkých vajíčok (XL veľkosť z trhu)
lyžička vanilkového extraktu alebo lyžica pravého vanilkového cukru
110 g kryštálového cukru (znížila som množstvo asi na polovicu a použila hnedý)
120 g hladkej múky (polovicu som nahradila mletými mandľami)
Plnka:
300 g marhuľového lekváru od tety Júlie (týmto ju pozdravujem, ak to číta, určite sa pohoršila pri každom riadku ingrediencií, bo naše názory na to, či sa držať receptu abo nie sa diametrálne líšia :)
2 lyžice tuzemáku
Všetky prísady musia mať izbovú teplotu, takže maslo a vajíčka vyberieme z chladničky v dostatočnom predstihu (večer ak pečieme ráno, ráno ak pečieme večer).
Čokoládu nalámeme a rozpustíme nad vodným kúpeľom. Necháme vychladnúť. Po niekoľkých katastrofálnych pokusoch, keď sa od čokolády oddelilo maslo a nechcelo sa ani zaboha naspäť spojiť kvôlivá rýchlemu rozpúšťaniu nad prudkým plameňom už vieme, že to treba robiť poooomaaaaliiiičkyyy na miernom plameni.
Rúru predhrejeme na 200°C.
Pripravíme sa na šľahací maratón. Ak nechceme mať zbitú sušienku, musíme do tortičky nahnať čo najviac vzduchu - dôkladným šľahaním. Potom bude nadýchaná a lahodná. Začíname maslom a preosiatym práškovým cukrom. Šľaháme do penista. Keď šľahám maslo s cukrom, vždy si spomeniem na uja Mariana, ktorý ako milujúci manžel neustále zavadzal v kuchyni tety Júlie a šľahať maslo s cukrom bola zvyčajne jeho práca. Sedel za stolom a šľahal. Ručne drevenou varechou. Do penista. A ešte pri tom neustále vtipkoval.
Ak nemáme milujúceho manžela či iného príručného šľahača, použijeme ručný šľahač. Aj s ním to ide dopenista, dosvetla a dohladka.
Potom pridávame žĺtky - po jednom. Každý dôkladne zašľaháme. Bielky si odkladáme do inej misy, kde z nich bude sneh.
Potom zašľaháme čokoládu a vanilku.
Potom zašľaháme múku a mandle. Vždy len trošku poprášime na povrchu a postupne zašľaháme. Múku preosejeme, nech sa prevzdušní.
Bielky a kryštálový cukor vyšľaháme na tuhý sneh (je dobré si medzitým umyť a dôkladne usušiť šľahacie metly). Ten primiešame do cesta - nie mixérom ale drevenou varechou, len tak opatrne preklápame.
Tortovú formu vymažeme a vyložíme papierom na pečenie. Pečieme na 200°C 15 minút a potom znížime teplotu na 180° a pečieme ešte 45 minút alebo kým špáradlo nevyjde čisté.
Necháme vychladnúť. Rozkrojíme na dve časti.
Pripravíme si plnku: lekvár a rum dáme do hrnca, na strednom plameni privedieme k varu. Premiešavame. Varíme dokým nemáme lepkavú hutnejšiu zmes. Potrieme spodný korpus, priklopíme a pomažeme aj celý povrch a boky. Puristi, čo sú presvedčení, že je to proti originálu, potrú iba v strede alebo si trhnú nohou. Necháme zaschnúť.
Nakoniec si pripravíme čokoládovú polevu. Tu som sa zásadne odklonila od receptu. Pôvodný znel takto: 160 g kvalitnej čokolády rozpustíme nad vodným kúpeľom. Medzitým povaríme 200 g krupicového cukru a 150 ml vody a povaríme asi 5 minút. Keď vychladne, primiešame čokoládu. Necháme chladnúť. Keď začne tuhnúť, ešte raz zahrejeme a prelejeme celú tortu.
Toľko cukru by ma asi zabilo a vypadli by mi všetky zuby, takže som jednoducho rozpustila uvedené množstvo čokolády s veľkou lyžicou masla a tortu poliala. Nechala stuhnúť v chladničke. Pred podávaním nechala vonku pri izbovej teplote asi hodinu (asi aj viac, neviem, party už bola v plnom prúde). Podávala s nesladenou šľahačkou, áno, aj do tej sa ešte dáva cukor. Za významné zredukovanie množstva cukru som dostala tisíce ďakovných dopisov.
sacher morgen
