
A tu mi prišla do cesty mimoriadne vhodná príležitosť. Čisto dámska partička, exkluzívny výmenný večierok, na ktorom si dámy rôznych konfekčných a iných veľkostí vymieňajú životné skúsenosti, depresívne a veselé zážitky a nakoniec aj svoje šatníkové a nákupné omyly a prebytky. Kde inde by lepšie ocenili dva načisto čokoládové koláče a zároveň súvisiaci kontext porovnávajúci blondínky a brunetky (blondies and brownies). Je to odveký boj, zúriaci tak žensky skryte, pod povrchom, ale o to neľútostnejšie. Bola som naozaj zvedavá, ako to dopadne.
Aj keď, od začiatku som bola tak trochu presvedčená, že to vyhrajú brownies, so svojou nadýchanou čokoládovosťou:
180 g masla + na vymastenie
180 g tmavej čokolády s vysokým podielom kakaovej hmoty (aspoň 70 %, naozaj sa oplatí nešetriť, ide nám o pravú čokoládovú chuť)
80 g hladkej múky (časť môžeme nahradiť mletými orechami, ako sme sa inšpirovali u Nigelly)
40 g kvalitného kakaa (nie instantného)
3 veľké vajíčka
250 g prírodného krupicového cukru (hnedého) plus lyžicu vanilkového
(ak chceme brownies vytunovať, môžeme do nich ešte nasekať 50 gramov bielej a 50 gramov mliečnej čokolády - ale nemusí byť)

Rúru predhrejeme na 180°C. Plech vymažeme maslom a vyložíme papierom na pečenie.
Vajíčka a cukor vyšľaháme do peny a do svetložlta. Do vyšľahanej hmoty zamiešame vychladnutú čokoládu s maslom - postupujeme zľahka, osmičkovým pohybom, chceme aby hmota zostala nadýchaná. Najlepšie je použiť plastovú stierku alebo drevenú varechu. Miešame, dokým sa obe hmoty nespoja a masa je rovnomerne matne hnedá.
Potom na povrch preosejeme múku a za ňou kakao, opäť opatrne zapracujeme. Orechy nepreosievame, viem o čom hovorím, moje obľúbené sitko s pružinkou už nikdy nebude to, čo bývalo.
Nakoniec by sme mali dostať vlhké a patlavé cesto - presne ako na brownies. Ak chceme, zamiešame nasekanú bielu a mliečnu čokoládu - teraz. O-pa-tr-ne.
Cesto nalejeme do formy, uhladíme povrch, aby bol rovnomerný.
Pečieme 25-30 minút. Na zapichnutom špáradle MÁ uľpievať cesto - to sú správne brownies - na povrchu pevné a lesklé, ale pod tým ešte mierne mazľavé.
Necháme úplne vychladnúť, nakrájame na menšie kúsky - aj tak ich pojeme veľa, ale budeme mať pocit, že nie.

Brownies zostali mojim osobným favoritom, stále som presvedčená, že tej ľahkej tmavej čokoládovosti sa nevyrovná nič a biela čokoláda už vôbec nie. Aj keď jej hodne pomáhajú brusnice, ktoré mám veľmi rada (nabudúce asi rozpustím aj bielu čokoládu, alebo aspoň jej časť a skúsim zamiešať do cesta).
O dva dni po večierku som ale dostala smsku od sestry, že si to rozmyslela, blondies sú rovnako dobré a je to čistá remíza.
Tak si vyberte. Alebo si nevyberajte, napečte si obidva a porovnajte sami.
No comments:
Post a Comment