Jahodová škola života

Zdá sa aj vám tento spôsob leta dosť nešťastný? Prvý letný deň za nami a Medard vytrvalo plní plán svojej štyridsaťdnice na stopäťdesiat percent. Pripomína mi to letá, ktoré som strávila vo Veľkej Británii. Jedno z nich zberom jahôd na farme kdesi pri waleských hraniciach. Bolo to krátko po Nežnej, prvá polovica 90. rokov. Za sebou som mala aj šťastné detstvo, aj načisto popletený tínedžerský vek (nehovorím o puberte, tá sa ešte o čosi pretiahla). Bola to moja prvá cesta za hranice, aj za hranice všedných dní. Tvrdá práca pod jarmom prehnitého kapitalistu na jeho jahodovom poli na mňa zapôsobila tak silno, že zo mňa vypadol nasledujúci text (áno, oči vás neklamú, je to napísané na písacom stroji):
Všimnite si hlavne ten ostrý sociálno-kritický podtón namierený ako osteň proti vykorisťovateľom úbohých poľných robotníkov. Veru, sociálne cítenie som mala odjakživa rozvinuté, hlavne keď panská knuta dopadala na môj zohnutý chrbát a odreté kolená.
Každopádne, bola to veľmi poučná skúsenosť. Naučila ma vážiť si ľudí, ktorí sa dokážu uživiť prácou svojich rúk. Čo-to som sa podučila aj o hodnote peňazí, tých ťažko zarobených. A po lete som svinským krokom utekala naspäť domov drať vysokoškolské lavice.
Ťažko zarobené peniaze som potom investovala do cestovania - mesiac sme sa poflakovali po celej Veľkej Británii, vyliezli sme na najvyšší kopec Walesu - Snowdon, navštívili mesto s najdlhším názvom na svete Llanfairpwllgwyngyllgogerychwyrndrobwllllantysilio-gogogoch, múzeum Beatles a Cavern Club kde kedysi hrávali (medzitým ho zbúrali a zas postavili) v Liverpoole, nádherný národný park Lake District, Edinburgh, lochnesskú príšeru a krásne škótske hory a nakoniec sme strávili pár dní v Londýne. Bol to môj prvý stret s veľkým svetom, úplne odlišným od toho, čo som dovtedy poznala v socialistickej a tesne posoc vlasti. Ľudia sa mi zdali takí neuveriteľne slobodní a istí si svojou slobodou. Odvtedy som si ju začala skutočne vážiť.

Ale jahody som niekoľko rokov nemohla ani cítiť. Našťastie, ten čas je už preč. Jahodovú sezónu si vychutnávam naplno. Napríklad minulý víkend sa niesol v znamení jahodovo-čokoládového koláča. Koncepciou sa trochu podobá na makovo-jahodový zázrak (dolu ochutená piškóta, hore krém s jahodami), aj keď kombinácia jahody-čokoláda nemá v sebe toľko zázračnosti, ale zato je klasická a osvedčená. Čokolády je v ňom hojne - tmavej aj bielej.
Okrem pol kila jahôd budeme ešte potrebovať:
Na cesto:
3 vajíčka
3 lyžice cukru
3 lyžice polohrubej múky
1 lyžica preosiateho kakaa, kvalitného
70 g rozpustenej vysokopercentnej tmavej čokolády
2 lyžičky kypriaceho prášku do pečiva
Na potretie cesta:
- jahodový džem
- lyžicu ovocného likéru alebo tuzemského rumu
Plnka:
200 g mascarpone alebo neochuteného nátierkového masla, napríklad z Bánoviec
200 ml mäkkého tvarohu
200 ml vyšľahanej smotany na šľahanie
150 g cukru
100 g rozpustenej kvalitnej bielej čokolády

Rúru rozohrejeme na 180°C.
Tmavú čokoládu rozpustíme vo vodnom kúpeli, môžeme k nej priliať aj 50 ml šľahačkovej smotany, ktorá nám zostane z krému, budeme mať chutný ganache. Celé vajíčka vyšľaháme s cukrom. Pridáme polohrubú múku s kypriacim práškom, kakao, rozpustenú čokoládu a spolu premiešame. Cesto dáme na plech vyložený papierom na pečenie (ja som použila okrúhlu tortovú formu) a vo vyhriatej rúre upečieme - cca 15-20 minút.
Medzitým si pripravíme džem s rumom (alebo likérom, ak chcete). Džem zohrejeme na miernom plameni, aby bol tekutejší, odstavíme a primiešame rum alebo likér. Umyjeme a pokrájame jahody.
Vychladnuté cesto vyberieme z plechu, papier odstránime a vrátime ho späť na plech. Potom ho potrieme rumovým lekvárom a uložíme naň pokrájané jahody.
Pripravíme si plnku: Rozpustíme bielu čokoládu vo vodnom kúpeli. Mascarpone alebo nátierkové maslo vymiešame s práškovým cukrom a tvarohom. Primiešame roztopenú bielu čokoládu. Ušľaháme šľahačku. Uistíme sa, že zmes nie je teplá od roztopenej čokolády, po vychladnutí zamiešame šľahačku.
Plnku rovnomerne rozotrieme na jahody. Koláč odložíme do chladničky na pár hodín. Po stuhnutí pokrájame a ozdobíme nakrájanými jahodami.

Keď sa jahodová sezóna pominie, môžeme ho upiecť aj s iným letným ovocím - malinami, čučoriedkami, hádam aj broskyne by sa hodili. Fantázii a chuťovým orgiám sa medze nekladú.

Šibi ryby, bylinkové ryby, kus lososa od udice

Ryby nepatria medzi moje najobľúbenejšie jedlá. Môj brat je rybár a s veľkým nadšením svoje úlovky pravidelne pripravuje a servíruje pri všetkých rodinných obedoch. Svojho času som trvala na tom, že si ryby neprosím a nech mi pripravia niečo iné. Časom som začala opatrne ochutnávať a s veľkým sebazaprením preparovať kostičky z rôznych kaprov, šťúk, zubáčov a iných potvor zo slovenských a českých riek a rybníkov. Definitívne som otočila až vo chvíli, keď sa brat vybral na rybačku do Škandinávie a doniesol odtiaľ tri plné mrazáky morských tresiek. Táto dobrota ma konečne presvedčila, že aj ryby sú požívateľné a dokonca veľmi lahodné jedlo. (Pre mňa prosím morské a bez kostí.)
Kto nechce na tanieri rybu ani vidieť, môže ju napríklad schovať pod bylinkovú perinu.
Lososa s bylinkovou krustou si urobíme takto:
4 filety z lososa
2 plátky toustového chleba
4 lyžice strúhaného parmezánu
2 lyžice petržlenu
1 lyžica bazalky
4 lístky šalvie, nasekané
1 rozdrvený strúčik cesnaku
2 lyžičky strúhanej kôry z citrónu (biocitrón alebo dôkladne vydrhnutý citrón)
3 lyžice olivového oleja
soľ a korenie

Toustový chlieb rozmixujeme s parmezánom, bylinkami, cesnakom a citrónovou kôrou (ak nechceme použiť chlieb, môžeme namiesto tejto zmesi použiť bazalkové alebo petržlenové pesto, ktoré má podobné zloženie, navyše máme bonus - namiesto toustového chleba bez chuti máme oriešky. Na obrázku je recept s použitým bazalkovým pestom).
Rúru predhrejeme na 180°C.
Lososové filety osolíme, okoreníme a položíme na pekáč vyložený papierom na pečenie. Pokvapkáme 1 lyžicou oleja a navrch rozložíme bylinkovú zmes, ktorú ľahko pritlačíme dlaňou alebo lyžicou. Pokvapkáme zbytkom oleja.
Pečieme 10 minút, aby losos ostal ešte vovnútri šťavnatý.
Podávať môžeme napríklad s pečenými zemiakmi.

Jahodový kuglof s mätovým prekvapkom

Ach! Ako málo nám v detstve stačilo k čistému nedeľnému šťastiu - dokonalá mamina dvojfarebná bábovka štedro posnežená práškovým cukrom, na kraji suchšia, v strede trochu vlhkejšia, podávaná s veľkým hrnčekom mlieka. Litre mlieka som pila v detstve, stále mi sľubovali, že mi aj vlastnú kravu kúpia, ale nikdy k tomu neprišlo, asi sme nemali miesto pre jej postieľku. V detstve vám stačia jednoduché vysvetlenia.
A potom v puberte začnete spochybňovať všetky slová a činy svojich rodičov, vrátane pečenia bábovky. Myslíte si, ako ste začali používať svoj rozum, jedným šmahom bábovku odsúdite ako neznesiteľne nudný, suchý a malomeštiacky výrobok a zaprisaháte sa, že vy ju nikdy piecť nebudete.
Ale tú krásnu sklenenú formu po matke stále máte. Pri sťahovaní ste ju nevyhodili, je predsa taká krásna a plná spomienok, ťahá sa s vami životom. Už ste urobili dosť vlastných chýb, aby ste prišli na to, že aj vaši rodičia na ne majú právo. Niektoré omyly sa vám podarí priznať a zistíte, že aj bábovku môžete napiecť, ale po svojom, tak ako vám chutí, aby nebola suchá, pridáte do nej hrsť šťavnatého ovocia a tvaroh a k úplnej dokonalosti ju privediete citrónovo-mätovou polevou. Citrón a mäta je dokonalá kombinácia, spolu s jahodami to výborne ladí. Veď čo už s tou krásnou formou, nenecháte ju načisto zapadnúť prachom.

Na jahodovú bábovku potrebujeme:
3 vajcia
200 g práškového cukru + vanilkový cukor
200 g masla zmäknutého
250 g tvarohu
1, 5 deci mlieka
1 lyžicu citrónovej šťavy
1 lyžicu rumu
300 g polohrubej múky
1 balíček prášku do pečiva (alebo sódu bikarbonu)
300 g jahôd
tuk a hrubú múku na vymazanie a vysypanie formy

Rúru predhrejeme na 180°C. Formu dobre vymastíme a vysypeme. Ušľaháme tuhý sneh z bielkov. Žĺtky vymiešame s práškovým a vanilkovým cukrom a zmäknutým maslom dopenista. Pridáme tvaroh, mlieko, citrónovú šťavu, rum a vmiešame časť múky. Nakoniec zľahka pridáme ušľahaný tuhý sneh a múku s práškom do pečiva. Do vymastenej a múkou vysypanej bábovkovej formy vylejeme tretinu cesta. Poukladáme polovicu jahôd a dáme ďalšiu tretinu cesta. Opäť dáme jahody a nakoniec poslednú tretinu cesta. (Ak máme mimoriadny záchvat tvorivej inšpirácie, môžeme do poslednej vrstvy pridať veľkú lyžicu kakaa, na znak úcty k matkinej dvojfarebnej bábovke - alebo len tak, že je to dobrota.)
Bábovku vložíme do predhriatej rúry a pomaly upečieme dozlatista - asi 40-50 minút.
Na citrónovo-mätovú polevu zmiešame šťavu z jedného citróna s práškovým cukrom, takým množstvom, aby vznikla hustejšia nie príliš riedka kašička. Pridáme nadrobno posekané mätové lístky z dvoch stoniek odtrhnutých na balkóne. Zamiešame, natrieme na vychladnutý koláč. Necháme stuhnúť v chladničke.

Mimochodom, wiki tvrdí, že prvú bábovku - Gugelhupf- napiekli už Traja králi, keď sa vracali z Betlehema a stavili sa v Alsasku u dobrých ľudí. Na znak vďaky za dobré prijatie u hostiteľov im napiekli koláč v tvare vlastného turbanu.
A wikipedia je vraj prekvapivo dôveryhodný zdroj informácií. Zjem svoju čiapku, ak je to pravda vo všetkých prípadoch.

Ač Karel IV byl ukrutný feudál, tak zavedl u nás víno a ne chmel

Desí ma, ak mám na výber zo širokého poľa možností. Od nerozhodnosti a často aj hrôzy z vlastnej neschopnosti si vybrať sa mi v mozgu otvorí čierna diera a pohltí aj zbytok nejakých bývalých rozhodovacích schopností a úsudku, ak by tam ešte nejaký zostal. Mám problém si vybrať jedlo z jedálneho lístka v reštaurácii, farbu svetríka, ktorý sa mi páči v obchode, zákusok zo širokého výberu v cukrárni. Je to peklo. Vďakabohu, máme svoje obľúbené chute, farby, vône, miesta, jedlá a nápoje. Aby sme si ušetrili ten proces rozhodovania. Zmrzlinu? Čokoládovú. Obed? Černohorský rezeň. Miesto na trávenie sobotného večera? Krčma na rohu. Odroda vína? Rulandské šedé alebo rulandské modré (v lete biele, v zime červené - tak sa to páči jazýčku, nebudem mu predsa brániť).
Rulandské šedé víno má mimochodom veľmi zaujímavú históriu v našich krajoch. Bolo nielen mojou obľúbenou odrodou, ale rád ho popíjal aj Karol IV, ktorý ho nechal pestovať po celej svojej ríši. Zo svojej pravlasti Burgundska sa tak dostalo až k Balatonu, kde ho pestovali cisterciánski mnísi, inak takto prezývaní aj šedí mnísi a podľa nich nazvali toto víno Szürkebarát - teda šedý mních (mimochodom barát znamená aj kamarát). Neskôr odroda kvôli mnohonásobnému množeniu zdegenerovala a jej úrodnosť poklesla. Novú renesanciu rulandského šedého odštartoval Johann Seger Ruland zo Speyeru, nemecký obchodník s vínom, ktorý niekoľko koreňov náhodne objavil vo vlastnej záhrade, vyrobil z nich chutné víno, ktoré neskôr identifikovali ako pinot gris. Ruland však medzitým zabezpečil vínku dobrý marketing a tak sa začalo rozširovať pod jeho značkou - Ruländer (Rulandovo). Tento názov je najrožšírenejší aj u nás, aj keď trochu mylne, keďže žiadna krajina menom Rulandsko neexistuje. Mnohých popíjačov vína názov mätie, my jeho milovníci teraz už vieme ako to celé bolo - rulandské šedé je pinot gris, alebo aj burgundské šedé, inak aj Szürkebarát.
Aby nás to množstvo informácií neunavilo, dáme si malý hudobný predel, kde si nadobudnuté vedomosti utvrdíme: Ač Karel IV byl ukrutný feudál, tak zavedl u nás víno a ne chmel



Hudba, víno, koláče
Hudbu sme si dali, vínko máme dúfam otvorené a tak si k nemu upečieme tematický koláč. Na koláč z vína hroznového potrebujeme: krehké cesto, jeden crème fraiche, 2 vajíčka, vanilkový cukor (myslím tým cukor s pravou vanilkou, nie ten chemický produkt v malých vrecúškach) podľa chuti, pol deci bieleho vína, hrozna koľko chceme.
Krehké cesto je najľahšia vec na svete, hlavne ak použijeme Ralbovskej vylepšenie so svetlým pivom: štvrť kila múky, štipku soli a osminku masla rozmrvíme rukami a premiesime, potom spojíme – v klasickom recepte sa spája jedným vajíčkom – my odborníci a lenivci namiesto toho pridávame pivo v pomere deci piva do cesta, štyri deci do kuchárky. Toto množstvo bude stačiť aj na dva takéto koláče a preto použijeme len polovicu dávky, druhú si odložíme do mrazáku, až kým napíšeme nejaký ďalší recept s krehkým cestom.
Ak ste sa zľakli pojmu crème fraiche, tak sa už báť prestaňte, nič to nie je - iba kyslá, zahustená, krémová šľahačka. Má kvality šľahačkovej smotany a hustú konzistenciu kyslej s jemne nakyslou chuťou. Vyrobiť si ju môže doma každý a veľmi jednoducho, kto ju ochutná, už nechce jesť nič iné. Podrobný popis s experimentálnou fázou a vysvetlením všetkých chemických procesov poskytne pán Cuketka, ja sa obmedzím na jednoduchý postup: jednu šľahačkovú smotanu (čo najhustejšiu a izbovej teploty) vymiešame s veľkou polievkovou lyžicou kyslej smotany (izbovej teploty), prikryjeme a necháme stáť na kredenci (v teple, nie v chladničke) aspoň jeden deň, lepšie aspoň jeden a pol dňa. A je to.
Ak sa vám naozaj ale naozaj nechce babrať s créme fraiche, je to vaša chyba, nehovorte, že som vás nevarovala, ale môžete namiesto neho použiť aj kyslú smotanu, do ktorej pre zjemnenie pridáte polovicu šľahačkovej.
Krehké cesto vyvaľkáme, dáme do okrúhlej formy, popicháme vidličkou, aby nenarástlo, prikryjeme papierom na pečenie, ktorý zaťažíme fazuľou (obyčajnou suchou) a predpečieme vo vyhriatej rúre asi 20 minút na 180°C.
Medzitým vymiešame všetky suroviny na krém. Na predpečené cesto nasypeme ovocie (papier s fazuľami odstránime), zalejeme krémom a pečieme cca 20-25 minút (alebo kým krém nestuhne) na rovnakej teplote.
Keďže je mi jasné, že momentálne nie je hroznová sezóna, aj keď vínko nám práve pekne dozrieva a plní sa do fliaš, môžeme samozrejme použiť akékoľvek iné ovocie, ktoré máme radi - teraz napríklad letia jahody. Určite vám nemusím našepkávať, ktoré je vaše najobľúbenejšie.

Zimná verzia s mrazenými jahodami a polevou z bielej čokolády.

Čo s prezlečenou sviňou?

Jedna z prvých kníh, ktoré okrem prečítania zanechali vo mne aj nejaký ten dojem, je kniha Maroško od Martina Rázusa. Mali sme toho veľa spoločného. Chlapčisko vystrájalo, ako sa patrí, detstvo prežívalo na dedine a ani voľby mu neboli ľahostajné. Zložil pesničku, ktorú potom vyvreskoval s kamarátmi pred domami tých, ktorí svoje hlasy predali za pálenku.

Už sú voľby, už sú u nás,

za pálenku nedajte hlas,

a kto dá, je sviňa stará,

nech ho Pánboh z neba skára.

Tu paralela s hrdinom končí. Ja som žiadnu pesničku nikdy nezložila a ísť ju kdekoľvek zaspievať sa mi smrti rovná, ale nech mi nik nehovorí, že nie je aktuálna. Len ten Pambo (ako ho volala Marošova mama) má v skáraní veľké medzery. Nič to, dáme si rady. Nejedna sviňa sa najprv tvári ako oslík potras sa, hrdý ako bažant, potom sa zmení na hlucháňa, sysľa, tak prečo s nimi od začiatku nejednať ako s diviakmi?

Tu je recept.

Najprv si pripravíme z 10 zrniečok jalovca (aké veľavravné), 10 klinčekov a 10 bobuliek čierneho korenia hrubý prášok, zmiešame ho s dvomi lyžicami soli. Zahájime losovanie, či na 7 cm kúsky budeme krájať bravčové pliecko, alebo radšej stehno a víťaznú rozkockovanú svalovinu dobre ponatierame už pripraveným koreniacim práškom. Dáme to všetko do misy, ktorú skladujeme v chladničke a počas 3 dní starostlivo premiešavame. V deň prípravy kocky mäsa osušíme a opražíme na olivovom oleji tak, aby vznikla kôrka. Kocky odložíme do misy, na panvicu pridáme olej a opražíme tri nadrobno pokrájané cibule, 3 strúčky prelisovaného cesnaku, 1 rozdrvenú čili papričku a 1 a pol lyžice soli. Opekáme len chvíľu, prilejeme pol litra červeného vína a šálku hustej paradajkovej šťavy - toto všetko privedieme do varu a ponoríme kocky mäsa. Dusíme, kým sa maso nepoddáva lyžici a keď prídeme do tohoto bodu, mäso vyberieme, do omáčky pridáme 2 strúčky prelisovaného cesnaku, mletý rozmarín a 2 lyžice červeného vínneho octu.

Bravčové á la diviak najlepšie chutí s kúskami čerstvej bagety, pokvapkanej olivovým olejom, zmiešaným s cesnakom a zapíjané tým dobrým červeným vínkom, na názov ktorého si neviem spomenúť, ale vy určite áno.

Nuž nič sa od čias Maroša na svete nezmenilo. Svine sa ozdobujú všakovakými doplnkami, aby prišli na chuť. S tým nič neurobíme. A tak som aspoň trochu vylepšila ďalšiu predvolebnú prekáračku od Maroška:

Spytuje sa parlament

kde je ten Fico Robert?

Na východe brodí blatom.

Už nebude ablegátom.

Rýchla rolovaná rozkoš

Už od stredy sa dušujete, že tento víkend naozaj, ale naozaj nič piecť nebudete, nikto vás k peci nedostane, ani párom volov? Žiadne víkendové raňajkové mafiny, zážitkové buchty, banánové bomby, pudingové pochúťky či makové mňamky. Celá rodina sa aj na hlavu môže postaviť. Nič sladké nedostane. Iba vám zadok rastie a vôbec. Netreba ich rozmaznávať.
Haha. Už vás vidím. Nedeľné kura sa už hodinku pečie v trúbe, ryža je hotová a vy už namáhate závity, čo by sa tak dalo rýchlo a ľahko vyrobiť, len tak na zobnutie po obede, lebo po nedeľnom obede sladký dezertík treba. Rýchlo skontrolujete chladničkové zásoby, teda nič moc, ale tri-štyri vajíčka sa tam vždy nájdu, aj šľahačková smotana, divsasvete, lyžica-dve kakaa tiež. Drobné ovocie síce nemáte, ale budete improvizovať a namiesto neho nasekáte orechy a čokoládu. Upečie sa aj popri kurati, lebo máte rúru s vrtuľou, tak ju nakopnete a môžete sa do toho pustiť.
Teda, takto sa to stalo minulej nedele mne, kto sa pripraví dopredu, má koláč presne podľa predstáv, ale ona aj tá improvizácia má svoje čaro.

Na rýchlu rolovanú rozkoš potrebujeme:
5 vajíčok
10 deka cukru
2 veľké lyžice kakaa
1 lyžicu polohrubej múky (nemusí byť)
1 šľahačkovú smotanu
vanilkový cukor
drobné ovocie - maliny, čučoriedky, nakrájané jahody, nektarinky (alebo sekané orechy či čokoládu či oboje)
Rúru rozohrejeme na horúco - najmenej 200°C.
Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh. Cukor a žĺtky utrieme do peny, pridáme kakao a múku. Opatrne primiešame tuhý sneh.
Rozotrieme na plech vyložený vymasteným a múkou vysypaným papierom na pečenie. Rýchlo upečieme - v dobre rozohriatej rúre by to nemalo trvať dlhšie ako 5-7 minút.
Necháme úplne vychladnúť.
Vyšľaháme šľahačku, pripravíme si náplň - umyjeme, nakrájame ovocie, prípadne nasekáme iné prísady. Primiešame do šľahačky.
Rozotrieme na úplne vychladnutý korpus a pomocou papiera zrolujeme. Necháme stuhnúť v chladničke (najlepšie do druhého dňa, ale chcela by som vidieť toho, kto to vydrží).

Improvizovaná roláda: nemala som dosť šľahačky ale zato som mala dosť sekanej čokolády (70%) a vlašských orechov. Na obrázku v pozadí je originál ideál.

Kňazom nič nepovieme. Hrozili by nám, že je to hriech.

Valpurgina noc

Faust: Šiel by som radšej k výšinám!
Už vidím blk a kudliaci sa dym.
Tam k Zlému prúdi masa celá,
tam rozriešim ja záhad veľa.

Mefistofeles: A mnohé zauzlia sa tým.
Veľkému svetu mocne zúriť dajme
a my tu v tichu prebývajme.
Veď od pradávnych tak je liet,
že vo veľkom svete sa spraví malý svet.
Strigôčky, vidím, vyzliekli sa do naha,
staré sa múdro do šiat skryli,
pekne ťa prosím, buď k nim milý,
žart je to veľký a malá námaha.
Počujem rôzne inštrumenty kvíkať!
Prekliaty škripot! Musíme si zvykať.
Len poď už! Nemôže to ináč byť,
tu sa mi musíš znovu zasľúbiť,
vstúpim a povediem ťa tade.
Čo vravíš? Nie je malý priestor ten.
Len pozri! Konca nedovidíš hen.
Stá ohňov tuná horí v rade,
vidíš ich tancovať a ľúbiť sa a piť,
no kdeže, povedz, môže lepšie byť?*


Veru, aj my sme, v zdraví a plné sily,
túto čarodejnú noc prežili.
By kúzla, čary získali pravú moc,
napiekli sme si koláč na pomoc.
On srdce tmavé má ako noc.

Hriešne, vábivé a opojné.
No po noci vždy biely deň nám svitne,
dá srdcu chvíle radostné a pokojné.



Naspodok korpus dáme, nech dobrý základ máme:
250 g hladkej múky
170 g masla (izbová teplota)
50 g krupicového cukru, najlepšie hnedého
štipka muškátového orieška, nastrúhaného
štipka soli

Vrstva čokoládová bude na ňom, no noc nám nebude už pánom:
200 ml šľahačkovej smotany
240 horkej kvalitnej nasekanej čokolády
50 ml Baileys (alebo podobného likéru)

A potom pomaly nám začne svitať, koláč tvarohovú vrstvu si bude pýtať:
800 g plnotučného tvarohu (ja som dala menej - 500 gramov a stačilo)
100 g práškového cukru
vanilkový cukor (2 vrecúška alebo domáci kvalitný)
40 g škrobu - Maizena
2 lyžice tmavého rumu
15 g (= 3 lyžice) instantnej kávy
1 lyžička melasy (nemusí byť)
3 veľké vajíčka izbovej teploty

A ráno príde biely deň, smotanová poleva chutí ako sen:
280 g hustej kyslej smotany
40 g cukru
strúhaná čokoláda (nemusí byť)

Hin opúšťame poetickú pózu, bo pečenie si vyžaduje prózu:

Pripravíme si čokoládovú vrstvu: v hrnci rozpustíme smotanu s čokoládou, poriadne miešame. Prilejeme alkohol. Vymiešame dohladka. Necháme chladnúť.
Zatiaľ si pripravíme si mrveničku na korpus: múku a soľ preosejeme do misy, pridáme zmäknuté maslo, cukor a muškátový oriešok. Vidličkou alebo prstami vypracujeme mrveničku a nasypeme do guľatej formy s priemerom cca 24 cm. Ucapkáme prstami najprv okraje, potom ku dnu, nebojíme sa že sa drobí, chce to len trpezlivosť a vznikne hladká, pružná hmota. Nakoniec uhladíme obrátenou lyžicou.
Na korpus nalejeme vychladnutú čokoládu a šupneme na 30-40 minút do mrazáku.
Kým stuhne, pripravíme si tvarohovú náplň: V jednej lyžici horúcej vody rozpustíme kávu, pridáme rum a melasu, ak máme. Rúru predhrejeme na 170°C. Tvaroh, cukor, škrob a kávu vyšľaháme. Postupne primiešavame vajíčka.
Nalejeme na čokoládovú vrstvu.

Pečieme cca 1 hodinu.
Vyberieme z pece na mriežku a necháme chladnúť asi 20-25 minút. Trúbu nevypíname!
Vymiešame si prísady na polevu, nalejeme na vychladnutý koláč, rozotrieme. Ak chceme nastrúhame čokoládu. Pečieme ešte 10 minút.
Vyberieme z pece, necháme vychladnúť. Necháme v chladničke najlepšie cez noc, všetky ingrediencie sa krásne spoja.


Sbor stríg: K vrcholom potiahneme my,
vy poplazte sa po zemi.
Pokryte diaľ a šírku lúk,
nech sa tu hmýri ten váš strídží hluk.*

(*Goethe, JW: Faust. Bratislava, Tatran 1966. s. 280 a 278)