Máme dačo sladké?

Nik ma nemusí mlátiť, ani iné psychologické muky na mne skúšať, úplne stačí, keď sa veta z nadpisu ozve niekoľkokrát za deň, vždy od nejakej inej postavičky s farbou hlasu od tenoru po bas. Nekontrolovateľne mi začne šklbať kútikom oka, v ušiach mi zalieha, nos ma začne svrbieť. Už sa mi aj odpoveď - máme, chlieb s medom - sprotivila, aj keď chvíľu som sa sadisticky vyžívala v padnutej sánke spytujúceho sa a jeho následnom kyslom ksichte. Potom som zahájila obdobie, keď som sa dobrácky pýtala - a čo by si vaše blahorodie ráčilo priať? Odpoveď - čokoládový puding s piškótami - sa mi zo začiatku pozdávala, nakúpila som pudingov s čokoládovou príchuťou všeho druhu, piškóty okrúhle, dlhé, cukrárenské, konzumné, hektolitre mlieka a vyrábala mištičky, potom misky a keď už aj polievkové taniere boli málo, povedala som si haste. Hranica medzi genialitou a vyšinutosťou sa zliala a ja som vyrobila puding s piškótami na koláčový plech. A keďže správni recidivisti zaťahujú do svojich činov nevinných ľudí podľa náhodného výberu, predkladám návod.

Z piatich celých vajec, 20 deka kryštálového cukru, 1 dcl vody a 1 dcl oleja, 25 deka polohrubej múky a pol balíčka prášku do pečiva si urobíme piškótové cesto. Normálne ho vylejeme na vymastený plech a ešte do surového cesta vlejeme systémom hakybaky čokoládový puding z jedného litra mlieka, čiže potrebujeme dva balíčky pudingového prášku a 6 polievkových lyžíc cukru. Puding lejeme tenkým prúdom, aby sme zachovali krehkú hranicu medzi dvoma základnými prvkami tohoto dezertu, a v neposlednom rade sa vyvarujeme hádok typu - ty máš viac pudingu a ja mám samú piškótu, davaj sem - a následného, toho roku už druhého bielenia kuchyne.

Na horúci koláč vylejeme polevu, ktorú si pripravíme z troch pochúťkových kyslých smotán, v ktorých sme rozmiešali tri veľké lyžice práškového cukru a jeden balíček vanilkového cukru. Ak máte plno energie, čomu by som sa v tomto období veľmi čudovala, tak si celý koláč ešte postrúhajte čokoládou a potom už nechajte vychladnúť.

Keď príde hodina H a mlsná huba sa vplíži do kuchyne s tou hnusnou otázkou na perách, vytaste plech, odvaľte kusisko a úsmevom zakryte zášklby postihnutých orgánov. To je príčina číslo jedna, prečo predsa len upiecť túto dobrotu a neposielať mlsnú hubu do supermarketu po Danone. A príčina číslo dva je vlahý letný večer, keď je už každá noha okrem tej vašej v pelechu a z chladničkovej skrýše sa na vás usmieva ten váš kúsok, osviežujúci, šťavnatý, voňavý, víťazný.