Paradajkový paradajs

Paradajky sú ďalšia dobrota, bez ktorej si neviem predstaviť toto leto a neviem sa ich dojesť. Konzumujem ich ku všetkému, takmer trikrát denne, surové, uvarené, usušené aj upečené. Nedávno som navštívila moju tetu Júliu a zo všetkých opulentných dobrôt, ktoré mi servírovala, som najviac vychvaľovala paradajky z jej vlastnej záhradky. Z nejakého dôvodu to nepovažovala za kompliment, ale neviem prečo, keďže sú jej najväčšou zásluhou, lebo ich vypestovala vlastnými rukami, s láskou a v pote tváre. Fakt boli úžasné. Sladké a šťavnaté. (Zdravím tetu Júliu - tá zapekaná plnená tekvica, tiež zo záhradky, šliapala paradajkám tesne na päty.)
Nedávno som browsovala múdre zdroje a dozvedela som sa, že paradajka vlastne patrí medzi ovocie, pre kulinárske účely však môže byť klasifikovaná ako zelenina, pretože sa pripravuje spôsobom ako zelenina. Tiež pre daňové účely je to zelenina, rozhodol o tom americký súd, pretože na dovážanú zelenu, narozdiel od ovocia, sa daň platila. Paradajka má pôvodnú domovinu v Južnej Amerike, k nám do Európy ju doviezol buď Hernán Cortés alebo Krištof Kolumbus, ale to nám môže byť jedno, kto to bol, zaplaťpánboh, že nám to pomo d’oro - zlaté jabĺčko, doviezol.
Aspoň si z neho môžeme urobiť tento parádny paradajkový koláč:

Budeme naň potrebovať:
krehké cesto (250 gr hladkej múky, 125 gr masla, pivo alebo vajíčko, vieme urobiť aj o polnoci)

cca 120 gr paradajkového pesta, ktoré si vyrobíme tak, že zmixujeme jednu fľaštičku sušených paradajok aj s nálevom - cca 120-140 gr čistej hmotnosti, 2 strúčiky cesnaku, tymián a trochu olivového oleja, ak bolo málo v sušených paradajkách)

250 gr mascarpone alebo nátierkového masla
15 gr strúhaného syra typ parmazán
kozí syr (nemusí byť, ale s ním je to oveľa lepšie)
2 žĺtky
3 podlhovasté mäsité paradajky z trhu (ak nemáte podlhovasté, môžete ľutovať, ale dajú sa použiť aj obyčajné guľaté) - nakrájané na plátky.
tymián, soľ, čierne korenie (posekaná mladá cibuľka)

Rúru predhrejeme na 190°C. Cesto vyvaľkáme na veľkosť formy, okraje zdvihneme, nech máme na koláč misku, čo tú dobrotu drží pohromade.
Pesto, mascarpone, syry a žĺtky zmiešame. Zmes namažeme na koláč. Pokladieme plátky paradajok do pekných kruhov. Osolíme, okoreníme a posypeme tymiánom a cibuľkou (nemusí byť, ale s ňou je to ešte lepšie).
Pečieme cca 40-45 minút.
Zmizne za zhruba rovnaký čas.


Ak máte veľa paradajok, napríklad zo záhrady, môžete si urobiť aj vlastné (polo)sušené paradajky do pesta. V časopise Apetit som našla recept:
Paradajky rozpoľte, vyberte semienka. Pokvapkajte olivovým olejom, posypte tymiánom, soľou (pomôže uvoľniť vodu), čiernym korením a štipkou cukru. Pomaly sušte v rúre na 110°C cca 6 hodín.
Nemám to vyskúšané, ale vyzerá to lepšie ako Nigelline sušené paradajky, pretože ona rozohreje poriadne rúru, ale keď do nej strčí paradajky, tak ju vypne a nechá tak celú noc. Skúšala som, moc sa nevysušili.

Ak budete robiť pesto do koláča z takýchto podomácky sušených paradajok, treba pridať viac oleja, cca 4 lyžice.

foto: Veronika K.

Šampaňo ňuňo

Pred nejakým časom sme si s kamarátmi našli novú záľubu - začali sme navštevovať rôzne vínne ochutnávky. Žijeme v jednom zo slovenských vinárskych regiónov, tak by bola veľká škoda nepoznať produkciu miestnych vinárov. Veľmi kvalitnú produkciu. Jeden kamarát dotiahol svoje návštevy vínnych ciest, otvorených pivníc a viníc a pravidelné každotýždňové ochutnávky v obľúbenej vinotéke až tak ďaleko, že si otvoril vinotéku vlastnú. Aspoň mohol zužitkovať všetky doterajšie skúsenosti a poznatky.
Mojím osobným najväčším objavom, hneď po náleze obľúbených odrôd, sú sekty, vyrábané klasickou metódou. Na Slovensku ich robí iba zopár vinárstiev, z ktorých moje srdcové je Hacaj z Pezinka. Okrem toho, že robí špičkové odrodové sekty, navyše z mojej obľúbenej odrody - rulandu modrého, pán Hacaj je šarmantný pán z vinohradníckej a vinárskej rodiny s dlhoročnou tradíciou. A navyše dokáže otvoriť fľašu sektu tak, že odsekne hrdlo fľaše šabľou (takzvaná sabráž). Pre mňa je voľba pitia pre výnimočné príležitosti jasná - Hacajov sekt.
Pre ostatné príležitosti dostatočne poslúžia aj lacnejšie slovenské sekty, vyrábané tradičnou metódou - druhotným kvasením vo fľaši, napríklad Hubert Original brut alebo Pálffy od Vína Nitra. Naozajstné sekty, narozdiel do klasických dobre známych hubertov, nie sú také sladké, na jazyku sú drsnejšie, ale bublinky v nich vydržia dlhšie, nie sú tam dopĺňané sýtením, vznikajú prirodzene. Cítiť v nich pôvodnú odrodu vína, alebo cuvee, z ktorého boli vyrobené. Je to chuť, do ktorej musí človek vyrásť, ale potom sa jej tak ľahko nevzdá.
A preto si aj na ovocno-sektovú terinu kúpime nejaký dobrý, kvalitný sekt. (Samozrejme, ak trváte na tom, že potrebujete Huberta de Luxe, je to vaša vlastná škoda.)

A ešte budeme potrebovať:
75 g kryštálového cukru
kôru z 1 pomaranča alebo citróna
2 balíčky plátkovej želatíny
1 sekt
300 gramov čerstvého (môže byť aj mrazené) bobuľového ovocia

Do hrnca dáme cukor, pomarančovú kôru (ja som použila citrónovú, bio pomaranč som nezohnala, poslúžila rovnako dobre. Ak nemáme bio ovocie, môžeme použiť aj chemicky ošetrené, ale treba ho dobre vyrajbať pod teplou vodou) a 350 ml vody. Necháme zovrieť a miešame na slabom plameni až kým sa cukor nerozpustí. Necháme vychladnúť asi 1 hodinu. Cukrový sirup precedíme.
Želatínu pripravíme podľa návodu. Plátky necháme napučať v niekoľkých lyžiciach cukrového sirupu. Potom pomaly zahrievame so zvyškom sirupu až kým sa úplne nerozpustí. Nesmie vrieť!
Odstavíme zo sporáka. Prilejeme trochu sektu, pomiešame, potom prilejeme zbytok. Môžeme použiť celú fľašu, ale ak neodoláme a potrebujeme ochutnať, tak sa nič nestane, keď si deci odpijeme.
Formu vyložíme potravinovou fóliou, ktorú naolejujeme (olejom nevýraznej chuti, nie olivovým), aby sa neskôr lepšie odlepovala. Nalejeme trochu sektu so želatínou, môžeme nechať stuhnúť v chladničke, aby sme docielili efekt vznášajúceho sa ovocia. Nie však príliš dlho, aby sa ešte ďalšia vrstva prilepila. (Trvalo to cca hodinu a pol. Ale bolo to pomerne zbytočné, pretože som použila toľko ovocia, že bolo úplne všade.).
Potom nasypeme ovocíčko a zalejeme zbytkom sektu. Necháme stuhnúť v chladničke.


Môže poslúžiť ako svieži letný dezert alebo aj ako aperitív pred jedlom. Úspech mal tak aj tak.

Rozporuplný malinový koláč

Medzi najlepšie radosti leta patrí aj tá rozkoš, keď si môžeme naoberať čerstvé letné plody priamo zo záhrady. Len tak si všetko odtrhnúť a zjesť, rovno zo stromu či z kríka, neumyté, šťavnaté, ešte teplé od slnka. Nedávno ma kamaráti pozvali na návštevu do nového domu s veľkou záhradou. Akoby som sa vrátila do detstva, keď som sa vrhla na kríky s ríbezľami a malinami a ládovala ich do seba hlava-nehlava.
Po opadnutí prvotného nadšenia a naplnení brucha sme boli schopní ich aj normálne obrať a tak som mohla upiecť fajný malinový koláč.
To som však netušila, aký bude mať nakoniec úspech a čo všetko ešte spôsobí. O posledný kúsok totiž vznikli isté rozpory, dokonca to chvíľu vyzeralo na rozpad manželstva. Všetko sa však šťastne vyriešilo, rozhodlo a spravodlivo podelilo.

Na fajnový malinový koláč budeme opäť potrebovať krehké cesto. A opäť si ho urobíme podľa osvedčeného receptu. Štvrť kila hladkej múky zmiešame s osminkou masla a spojíme vajíčkom alebo pivom. Aj vodou by sa dalo. Odložíme do chladničky kým naňho nepríde rad. Kto potrebuje podrobnejší recept, môže si ho nájsť v predošlých postoch.
Ďalej budeme potrebovať:
500 gr mascarpone alebo nátierkového masla
100 gr krupicového cukru
100 gr mletých mandlí
2 veľké vajíčka
350 gr čerstvých malín
100 gr bielej čokolády nasekanej


Rúru prehdrejeme na 180°C a predpečieme cesto cca 15 minút.
Zmiešame mascarpone alebo nátierkové maslo, cukor, mandle a vajíčka. Primiešame nasekanú čokoládu a maliny opatrne. Zmes nalejeme na cesto. Upečieme (cca 25-30 minút).
Necháme vychladnúť v rúre s otvorenými dvierkami a potom stuhnúť v chladničke.

Uistíme sa, že je dosť veľký pre všetkých záujemcov a počítame aj s porciami na dupľu.