Pohanský cuketový koláč

Leto je čas, keď nestačíme rátať pozvánky na rôzne grilovačky, narodeninové oslavy, popíjacie sešlosti a iné záhradné slávnosti, nech už sa konajú pri akejkoľvek príležitosti či zámienke. A ak nás zrovna nikto nepozve, zorganizujeme si ju sami. Nedávno som dostala pozvánku na záhradné mojito a keď som odchádzala, kamarátka mi nabalila plné batohy záhradných prebytkov. A tak som doma mohla rozmýšľať, čo si len počnem s obrovskou cuketou. Z väčšej časti som urobila koláč podľa Ralbovskej. Ale ešte stále jej bolo dosť aj na ďalší koláč. A tak som si spomenula na cuketovo-bryndzový koláč, ktorý raz uverejnila kamarátka na facebooku. Je delikátny.
K jej pôvodnému receptu ja ešte pridávam slaninku, na ktorej cuketku podusím.
Recept uverejňujem v pôvodnom pôvabnom znení.

Jednoduchá záležitosť:
Bryndza (téglik z obchodu alebo identické množstvo cca 200g) vymiešam s trochou smotany na varenie/alebo šľahačkovej a s trochou posekanej petržlenovej vňate. Ja to robím ručne, ale dalo by sa aj ponorným mixérom.
Mladú cuketu (nie dvojkilový kyjak, ak sú malinké, tak dve) pokrájam v šupke na kúsky a podusím na olivovom oleji s cibuľkou do polomäkka (dokončí sa v rúre). Solím len trochu (bryndza je slaná), dám trošku čierneho korenia a čerstvý tymián. Kvôli farbe na špičku noža kurkumy.
V okrúhlej nízkej forme na koláč urobím z časti lístkového cesta spodnú vrstvu s vyhrnutými okrajmi. Na ňu dám vychladenú podusenú cuketu a zalejem bryndzou. Na to položím horný kruhový diel lístkového a spojím ten dekel s okrajmi na bokoch. Kto má na to nervy, nechá si navrch kus cesta na tú takú ozdobnú mriežku alebo iné výzdoby. Ja to len potriem vajíčkom a posypem bielym sezamom. dám do trúby na 30 min na 180 stupňov.
Podávam teplé, chutí to lepšie.

Verzia v krehkom ceste bez dekla, vhodná aj na rýchly pracovný obed.

Pavlovovej reflex

Je horúco ako v pekle, a tak nám opäť zostalo plno bielkov, lebo sme si narobili do mrazáka pravej zmrzliny zo žĺtkov. A cítime sa ako skapínajúca labuť. Tieto okolnosti by mohli byť spúšťačom Pavlovovej reflexu. Ale nie sú. K nemu sa dostaneme neskôr. Spúšťajú akurát tak Pavlovov reflex na niečo ľahké, dobré a pri čom nemusíme vypotiť ďalšie dodatočné litre potu pri sporáku, a to u nás, aj u hostí všelijakých letných grilovačiek a záhradných slávností.
A tak si s láskou spomenieme na Annu Pavlovovú. Bola to ruská baletka, ktorá sa na prelome minulého a predminulého storočia preslávila po celom svete, pretože svoje netypicky baletkovské telíčko s čudnými nohami, ktoré vraj vedeli zatancovať najlepšiu Umierajúcu labuť, sa nebála zobrať na svetové turné. Našťastie pre nás labužníkov dorazila aj do Austrálie a na Nový Zéland, kde pre ňu vymysleli špeciálny dezert. Nadýchaný a ľahký ako baletná suknička, sladký ako pohľad na primabalerínu a s čerešničkou či iným ovocím navrchu ako poriadny aplauz. Dodnes sa tam sporia, kde ho vymysleli prv, či v Austrálii alebo na Zélande, zdá sa, že vyhráva menší ostrov, ale nám to môže byť jedno, vymysleli to dobre a tak si ho napečieme. Nazvali ho Pavlova, prechyľovať ho nebudeme, v tomto teple nie je vhodná akákoľvek námaha, ešte by sa nám hlava zatočila. A on si to ani nezaslúži. Je to proste torta Pavlova.

Budeme na ňu potrebovať:
6 bielkov
šálku práškového cukru
vanilkový cukor
1 malú lyžičku vínového octu
1 lyžičku kukuričného škrobu
3 veľké lyžice kakaa
50 gramov vysokopercentnej čokolády, nasekanej
2 šľahačkové smotany
ovocie podľa chuti - jahody, maliny, lesné ovocie
(ak má niekto niečo proti čokoláde, neviem si takého predstaviť, môže kakao a čokoládu vynechať, dostane obyčajnú bielu Pavlovu)

Rúru predhrejeme na 130°C.
Bielky šľaháme kým nie sú nadýchané, potom postupne začneme pridávať cukor, po lyžiciach, a ďalej šľaháme až úplne dotuha. Vyšľahané máme vtedy, keď sa na ňom robia po vytiahnutí metličiek tuhé špičky. Či je úplne rozpustený cukor vyskúšame tak, že trošku snehu potrieme medzi prstami, mal by byť hladký, cukor by sme už nemali cítiť ako pieskovitú konzistenciu.
Stierkou zamiešame ocot. Kakao a škrob preosejeme a dôkladne stierkou zamiešame. Nakoniec opatrne primiešame nasekanú čokoládu.
Plech vyložíme papierom na pečenie, môžeme si naňho nakresliť kruh s priemerom asi 20 cm a do tohto kruhu rozotrieť sneh tak, aby sme vytvorili akoby misku s trošku vyššími okrajmi a nižším stredom. Uhladíme boky.
Poooomaaaalyyyy pečieme hodinu a štvrť až hodinu a pol až kým vonkajšie okraje nevyschnú. Vonkajšok by mal byť pevný, vnútri bude mäkšia, guru hovorí, že ako žužu. Vypneme trúbu a necháme pootvorené dvierka, nech sa dosuší, kým vychladne.
Vychladnutá vydrží niekoľko dní v uzatvorenej nádobe, v chlade a suchu, môžeme si pripraviť dopredu.
Tesne pred podávaním vyšľaháme šľahačku, napatláme na základ, posypeme ovocíčkom podľa výberu. Podávame hneď, šľahačka bielkový základ pomaly prevlhčí a prestane držať tvar. Obyčajne sa však zje skôr, ako by sa to mohlo stať.

Pri podávaní Pavlovy bol spozorovaný často sa vyskytujúci úkaz - nazvime ho Pavlovovej reflex. Deti sa nadšene a radostne smejú a tlieskajú ručičkami, ženy nešetria slovami chvály a nadšenia a dokonca aj muži, vrátane tých, ktorí sladké nemajú radi, zabručia čosi uznanlivé. A všetci chcú recept. Nech sa páči.

Kto neje olivy, nie je dobrý človek

Tvrdil to aspoň jeden môj bývalý frajer, s pomerne vážnym výrazom v tvári. Najprv nás tým názorom načisto ohromil, potom pobavil, hlavne keď neprestal s presviedčaním celej prítomnej spoločnosti, že je to naozaj tak. A trval na svojom, aj keď som sa ho opýtala, že či to, že mám rada iba zelené olivy, zo mňa robí iba napoly dobrého človeka. Keď tak nad tým rozmýšľam, možno sme sa preto rozišli, že nie som dobrá celým svojím srdcom. Alebo som neniesla olivovú ratolesť dostatočne trpezlivo. Ktovie.
Každopádne si však myslím, že olivy majú jednu z tých chutí, ku ktorej človek dospeje až časom, keď prestane hovoriť fuj na špenát, lebo už zabudne na skúsenosti zo školskej jedálne, a obľúbi si aj chuť plesnivého syra a pravého šampanského. Alebo sa ich proste musí naučiť milovať. Tak ako malý grécky chlapec z rodiny povojnových emigrantov v Československu, v českom filme Podzimní návrat, ktorému dedko Grék povedal, že ak nemiluje olivy, nie je správny Grék. A tak malý Stavros so slzami v očiach sedel za kuchynským stolom s plným veľkým pohárom olív a jedol ich, až kým mu nezachutili. Do rána to zvládol. A obľúbil si ich.
Možno je tu priestor na polepšenie pre nedobrých ľudí. Stačí byť dosť trpezlivý a prekonať odpor a náprava príde. Ak máte vo svojom okolí niekoho, koho by ste radi polepšili, skúste mu napiecť olivovú bublaninu. Alebo ju napečte len tak - ľuďom, ktorí majú nadhľad a obľubujú dobré vínko. Lebo k nemu sa hodí najviac.
Na olivový koláč potrebujeme:
80 gramov hladkej múky
1 konzervu sardiniek
2 vajíčka
250 ml mlieka
100 gramov nahrubo postrúhaného syra, kvalitného
350 gramov olív

Pri nákupe olív dávame pozor na gramáž na konzervách - sú tam dva údaje - jeden s nálevom jeden bez. Aby sme sa nedobehli a nemali olív do koláča málo. Je to trapas, môžete mi veriť.
Môžeme zakúpiť aj olivy rôzne - podľa toho, ktoré máme najradšej a pomiešať zelené a čierne, prípadne rôzne náplne, pekne to vyzerá. Radšej treba kupovať v skle alebo plechovke, sú kvalitnejšie. Pred použitím dôkladne premyjeme pod vodou, aby koláč nebol príliš slaný.
Rúru prehrejeme na 200°C. Menší plech vymažeme, alebo vyložíme papierom na pečenie. Rozsypeme naň olivy. Sardinky aj s olejom z nálevu, vajíčka, mlieko a múku pomixujeme ponorným mixérom, prisypeme strúhaný syr. Cesto nalejeme na rozložené olivy na plech. Pečieme asi 30-40 minút alebo kým je zapichnuté špáradlo čisté.


Najlepšie sa konzumuje pokrájaný na malé kúsky, podávaný k dobrému vínku. Ušetríme za špáradlá, ktorými by si inak návštevníci museli napichovať olivy z nálevu.
Uvidíte, na akého dobrého človeka vyrastiete v očiach celej spoločnosti. A ak aj nie celého človeka, minimálne na dobrú kuchárku.

(foodstyling and photos by Elenka :)

Trhnite si po cisársky

Cisárovná Sisi sedela pri rodinnej c. a k. tabuli so svojím c. a k. manželom a hlavou jej vírili chmúrne myšlienky. Ako obyčajne. Vrecká už mala plné jedla, čo schovávala zo stola, obrúsok sa nadúval od poschovávaných nezjedených prepelíc a holúbät. Už zase určite pribrala, je si celkom istá, že ráno si nahmatala rastúcu pneumatiku na boku a uvidela začínajúcu celulitídu na ľavom stehne. A to ešte neservírovali dezert. Božínku, už to nesú, vyzerá to nechutne tučné. Vypražené na masle. A ten krém navrchu, samý tučný tvaroh. Toto nemôžem jesť.
Znechutene odstrčila tanier s dezertom.
C. a k. manžel ju pozoroval po celý čas s rastúcou neľúbosťou. Keď však odmietla aj dezert, konečne vybuchol: "Also! Lassen Sie mich sehen, was für ein Schmarrn unser Küchenchef hat gekocht!" A milú prekrásne prepečenú palacinku roztrhal vidličkou na márne kúsky. Tento Kaiserschmarrn už bol potom dobrý len pre služobníctvo. A to sa veru zalizovalo až za ušami.
Na to, že Sisi údajne trpela anorexiou a strážila si svoju líniu sa s jej menom spája vcelku veľké množstvo dezertov. Nuž ale tvrdí to Wikipedia a tá je vraj dôveryhodnejšia ako Encyklopedia Britannica. Kto tomu neverí, môže si trhnúť. Po cisársky.

Kto si trhnúť nechce, mohol by aj oľutovať, lebo cisársky trhanec môžu byť skutočne luxusné víkendové raňajky alebo nedeľný popoludňajší dezert. Na štyri potrhané vytunované palacinky potrebujeme:
2 vajíčka
štipka soli
250 ml mlieka
150 gr polohrubej múky
lyžica nasekanej mäty alebo medovky
šťava a kôra z polovice citróna
2-3 lyžice cukru, najlepšie trstinového
500 gr marhúľ, alebo iného ovocia, ja som použila kombináciu marhúľ a čerešní
100 ml vody alebo aromatickejšieho sladšieho vína (tramín, muškát)
50-100 g masla
cukor na pocukrenie, vyšľahaný tvaroh, mascarpone, kyslá smotana alebo šľahačka na podávanie
Najprv si pripravíme ovocie: marhule nakrájané na polovice a vykôstkované zahrievame s 2-3 lyžicami cukru, podľa kyslosti ovocia, až do rozpustenia cukru a kým zmäknú a pustia šťavu. Podľa potreby podlejeme vodou či vínom. Dochutíme citrónovou šťavou a cukrom.
Vyšľaháme tuhý sneh z bielkov. Žĺtky prešľaháme so štipkou soli a mliekom. Postupne prisýpame múku, prihodíme nasekanú mätu či medovku a citrónovú kôru. (Mäta je môj osobný nedávny objav, robí v ceste veľmi dobrú chuť). Opatrne zapracujeme vyšľahaný sneh.
Na rozpálenej panvici rozpustíme trochu masla. Lyžicou rozotrieme časť cesta (asi štvrtinu, z uvedeného množstva vyjdú zhruba 4 trhance), upečieme z jednej strany, otočíme, nevadí keď sa potrhá, len čo drží pokope, potrháme ju ešte viac vidličkou (Ak máme teflónovú panvicu, najlepšie drevenou alebo plastovou, tou čo nám darovala kamarátka pred 15 rokmi a v živote sme ju doteraz nepotrebovali, to je dôkaz že nič netreba vyhadzovať a všetko sa raz zíde). Keď sú kúsky pekne opečené, vyberieme na tanier. Podávame s pripraveným ovocíčkom aj so šťavou, ozdobíme lístkami mäty, prihodíme kôpku tvarohu či inej smotanovej dobroty.