Buchta do koča i do voza

Svet sa mení a dynamicky vyvíja. Vezmime si napríklad také buchty. Už to dávno nie sú len rozkysnuté bledule s pripáleným vrškom, ktorými sa človek musí pracne prehrýzť, aby sa dopátral k nejakému chutnému alebo aspoň požívateľnému vnútru. Také čo neboli súce na nič lepšie, len na to, aby si ich nejaký Jano vzal, trebárs na cestu, keď sa už konečne zdvihol z prípecku.
Ej veru nie. Dnešné buchty sú moderné, vyparádené, rozmanité, prekvapivé, všestranné, držia proste prst na pulze doby. Neobmedzujú sa iba na Janov z prípecku, súce sú ku každému bez rozdielu, nestratia sa vo svete, vyznajú sa v tlačenici a všade zapadnú.

A aby sme len tak do vetra netárali, empiricky sme naše tvrdenia dokázali. Zobrali sme dobre vypečenú buchtu a strávili s ňou víkend. Pekne sme si vyskúšali či je súca, či sa nezľakne, či nestratí, či necúvne pred ťažkosťami.
Napečieme si ju takto:

Na modernú buchtu do koča aj do voza potrebujeme:
4 vajíčka
1 hrnček krupicového cukru (ja som dala pol hrnčeka hnedého cukru, nemám rada príliš sladké)
2 hrnčeky polohrubej múky (môžeme použiť aj celozrnnú alebo časť takej časť onakej)
1 prášok do pečiva (alebo sódu bikarbonu)
1/2 lyžičky mletej škorice
1 lyžicu kakaa kvalitného, žiadne granko (alebo aj viac ak máme radi čokoládové)
1/2 hrnčeka slnečnicového oleja
4 hrnčeky olúpaných a na kocky pokrájaných jabĺk (alebo iného ovocia podľa chuti, ja som použila ananás, jeden celý menší, trošku v rume máčaný)
hrsť nasekaných vlašských orechov
hrsť sušených sliviek, opláchnutých a nasekaných (alebo iného ovocia podľa chuti, napríklad hrozienka, ešte lepšie sú namočené v rume)
Na parádnu posýpku (nemusí byť):
50 gramov nasekanej vysokopercentnej čokolády
50 gramov nasekaných orechov - akýchkoľvek: vlašských, mandlí, orechovej zmesi zabudnutej od poslednej oslavy
lyžičku mletej škorice
cukor ak máme radi fakt sladké (ja som vôbec nepoužila)

Trúbu vyhrejeme na 180°C. Vyšľaháme cukor a vajíčka. Pridáme múku, kypriaci prášok, škoricu, kakao, olej, poriadne premiešame. Zapracujeme ovocie, sušené ovocie a orechy. Husté cesto rozotrieme do formy 20x20 cm dobre vymastenej alebo vyloženej papierom na pečenie (lepšie, ľahšie sa vyberá). Navrch nasypeme posýpku, trošku zatlačíme do cesta. Pečieme asi 30 minút. Hneď ako sa prestane lepiť na špáradlo, vyberieme z pece a s papierom aj z plechu. Musí zostať vláčna.

A veru sa ukázalo, že je to naozaj parťáčka do koča aj do voza.
Do práce bola ako ďas, aj sa vedela uvoľniť pri pivku, aj pri vínku sa vedela správať.

Do mesta sa vedela vyparádiť, aj na vidieku si užila jednoduchý život.

Do koča sadla, na hrad sa odviezla, do voza na turistiku, aj do vozňa na cestách súca bola.

Bola dobrá na raňajky obyčajné, raňajky slávnostné, ba aj na pekný večer sa osvedčila (aj keď to už bola trošku rozbitá po náročnom víkende).

Je to maximálne flexibilná buchta. Nebojte sa kombinovať svoje obľúbené druhy ovocia a orechov a brať ju kam len chcete, znesie všetko.

Odpaľujeme parádny víkend

Nielen my súčasní ľudia, ťažko pracujúci za počítačmi, fasabukmi a skajpami, ale aj ľudia v minulosti potrebovali svoje voľno, čas na oddych, leháro a ničnerobenie. A samozrejme sladké potešenie. Vezmime si napríklad takú Katarínu Medicejskú. Po dni plnom intrigovania, rozvracania vzťahov medzi svojimi početnými potomkami, z ktorých najmenej traja synovia sa stali kráľmi Francúzska a tri dcéry kráľovskými manželkami v rôznych ďalších kráľovstvách, urovnávania a zase rozdúchavania náboženských nepokojov medzi katolíkmi a hugenotmi a pokútneho zabíjania svojich protivníkov - si samozrejme zaslúžila chvíľu oddychu. A dobré jedlo pochopiteľne. A preto si hneď po vydaji doviedla so sebou z Talianska aj svojho dvorného šéfkuchára Panterelliho. A tak len čo zmyla krv svojich odporcov spoza nechtov, sadla ku stolu a ochutnávala nový výmysel, ktorý jej mohol odviesť myšlienky od intríg. Alebo ju na ne sladko navnadiť. Veď niet nič ľahšieho, ako zamiešať trošku toho jedu do sladkého krému. Je síce pravda, že jedným veterníčkom všetkých hugenotov efektívne nevyzabíjate, ale jedného-dvoch najaktívnejších vodcov odrovnáte skôr než povedia chou-chou [šu-šu].
Asi vďaka svojmu všestrannému využitiu sa tento typ sladkého dezertu vyskytuje v kráľovskej histórii aj naďalej. Neboli by to Francúzi, keby neboli trošíčku oplzlí a tak mal neskôr zákusok názov pâte a Popelin a vyrábal sa v tvare ženských prsníkov. V 18. storočí sa pravdepodobne konečne vyslobodil z prísne zvrhlej dvorskej etikety, dostal sa do rúk cukrára menom Avice, ktorý ho začal vyrábať v tvare malých kapustičiek a podľa nich dostal názov pâte à choux (chou je po francúzsky kapusta a nepýtajte sa ma ako sa dostali od kapusty k mazlíkovi, ktorý sa povie chouchou. Sú to Francúzi.)

Z kapustičkového cesta, u nás známeho ako odpaľované cesto, sa dajú vyrábať všakovaké dobroty, my si takto na víkend upečieme veterníčky.

Na odpaľované cesto potrebujeme:
50 gramov slnenčnicového oleja
150 ml vody
štipku soli
120 gramov hladkej múky
3 vajíčka

Olej a vodu nalejeme do hrnca, pridáme štipku soli a počkáme kým zovrú. Prisypeme múku a štipku soli a poriadne miešame až kým sa múka nezačne prichytávať ku dnu. Tu je príčina názvu odpaľovaného cesta, lebo múka sa začína páliť na dne. Ale nebojíme sa, je to len trošíčku. Cesto má byť v tejto chvíli dôkladne vymiešané.
Hrniec odstavíme zo sporáka a cesto necháme vychladnúť, občas premiešame aby nestvrdlo. Keď vychladne natoľko, aby nám z vajíčok neurobilo praženicu, po jednom ich pridávame a elektrickým hnetačom zapracovávame. Kto nemá hnetač musí dôkladne miešať. Ide to dosť pomaly, každé jedno vajíčko treba dôkladne zapracovať, v ceste nesmú byť hrudky a musí byť hladké.
Trúbu predhrejeme na 180°C. Cukrárskym vrecúškom (nie mikroténovým, nie je dosť pevné na ťažké cesto) vytvarujeme na plech vyložený papierom na pečenie venčeky s priemerom cca 8 centimetrov. (Tieto sú vhodné na plnenie krémom a ovocím, ktoré máme v pláne. Menšie môžu mať priemer 4 cm). Pečieme cca 35 minút v dobre vyhriatej trúbe dozlatova. Počas pečenia trúbu neotvárame, cesto by mohlo spľasknúť.
Vychladnuté rozrežeme pílkovým nožom na chlieb, vnútro je takmer duté a parádne sa plní rôznymi dobrotami. Plníme tesne pred podávaním.
Keďže chceme mať sladký víkend, a sme tak trochu klasici, budeme plniť žĺtkovým vanilkovým krémom. Cesto je však flexibilné, keďže nie je osladené, môžeme plniť aj naslano (ako napríklad Ralbovskej gule). Zabudneme na všelijaké cukrárenské finty s vanilkovým pudingom a vyskúšame pravý, naozajský žĺtkový krém s pravou, naozajskou vanilkou (vajíčka kupujeme čerstvé, z overeného zdroja).
Na krém potrebujeme:
125 gramov krupicového cukru
1 vanilkový lusk
6 žĺtkov
40 gramov hladkej múky
500 ml mlieka
250 ml šľahačkovej smotany
Vo väčšom hrnci (viac ako pol litra) vyšľaháme metličkou žĺtky s cukrom do penista, dôkladne zamiešame múku. Mlieko nalejeme do iného hrnca, vanilkový lusk rozkrojíme po dĺžke a špičkou noža vyškrabeme obsah do mlieka. Necháme zovrieť, občas premiešame. Vanilkovým mliekom prelejeme vaječnú zmes, preložíme na sporák a za stáleho miešania privedieme k varu. Krém postupne zhustne.
Zhustnutý krém necháme úplne vychladnúť, občas premiešame.
Vyšľaháme šľahačku dotuha. Primiešame do úplne vychladnutého krému. Ak vychladnutý nebude, roztopí šľahačku naspäť na smotanu a tá zriedi krém. (Ak sa vám také niečo ná-ho-dou prihodí, treba sa opýtať guru a tá vám poradí, aby ste krém nechali zmrznúť, lebo guru si poradí vždy. Získate tak parádnu vanilkovú zmrzku.)
Krémom naplníme rozkrojené venčeky, pomocou cukrárskeho vrecúška so širšou koncovkou. Ozdobíme plátkami jahôd, prilopíme vrchnou časťou venčeka a celé pocukrujeme.
Ak by sa nám náhodou vanilkový krém prejedol, môžeme ho obmeniť čokoládou: rozpustíme čokoládu s maslom vo vodnom kúpeli, časť si necháme na poliatie venčekov, väčšiu časť zamiešame do krému. Naplníme, polejeme, s chuťou zjeme. Za takýto dezert by nám Katarína Medicejská určite otrávenú vreckovôčku nepodstrčila.

Nohy v suchu, suchár v bruchu

Tak sa nám opäť nazbierali bielky v mrazničke a daždivé dni za oknom. A keďže sneh sa už dávno roztopil, načim nám vymyslieť čosi nové, vhodnejšie ako snehové pusinky, aby sme sa zbavili zásob z mrazáku a smutnej nálady z nevľúdneho počasia. Vonku leje ako z krhly, za jeden deň nás to zleje aj zhora, aj zboku, keď riadne fúka, aj odspodku, keď máme šťastie na ohľaduplný autobus čo nepozerá na mláky popri chodníku. A tak netúžime po ničom inom len si dať nohy a všetko ostatné do sucha, naliať si suchého bieleho vínka a vychutnať si spoločnosť nejakého suchára. Ak suchára nemáme, tak si ho napečieme. Zdieľať ho môžeme aj s niekým zábavným, inteligentným a vtipným. Ak má suchý humor a nebojí sa ho použiť, tým lepšie.

Mandľové sucháre
5 bielkov
150 gramov práškového cukru
150 gramov hladkej múky
60 gramov nelúpaných mandlí
60 gramov lieskových orieškov (alebo iných podľa chuti)
tuk na vymazanie formy
(Jednoduchou matematikou zistíme, že na každý bielok musíme počítať 30 gramov múky a cukru, takže môžeme recepis ľahko upravovať podľa počtu bielkov, ktorých sa chceme zbaviť.)
Vyšľaháme tuhý sneh, postupne zašľaháme cukor. Múku primiešavame zľahka, radšej lyžicou, potom prisypeme celé orechy a mandle. Vylejeme do dobre vymastenej formy na chlieb alebo srnčí chrbát. Upečieme na 180°C asi 30 minút.
Po upečení nevyklápame, zabalíme do alobalu aj s formou, necháme postáť do druhého dňa.
Na druhý deň vyklopíme, narežeme na tenké ale fakt tenké plátky a dosušíme v trúbe na plechu.

(Sucháre na obrázku nie sú dosť dosušené (na 100°C asi polhodinku), pretože na chvíľu vykuklo slniečko a bolo treba suchými nohami prebehnúť do obľúbenej krčmy. Ak nemáte nejaký veľmi dôležitý program, kľudne ich nechajte chytiť zlatý nádych.)

Sladký smútok banánov

Kdeže tie časy sú, keď sme si ako decká museli vystáť v ruskom obchode šóru na banány, dlhú chvíľu v rade sme si krátili pozorovaním predavačky, ako prehadzuje čierne a biele guličky na sčotoch a potom sme utekali ako cigáň s listom domov, preveliký poklad bolo treba odovzdať vodkyni tlupy a tá nám potom prideľovala jeden banán na deň, inak by sme celé kilo zjedli na šup. Každý hryz sme si vychutnávali, tú chuť mi už nikdy nič nevráti, pretože zakaždým, keď kúpim domov banány, zostanú ohrdnuté na mise, až kým od smútku načisto neočernejú a nevyhodím ich s tým najhorším svedomím do koša. Starý otec by povedali - vojnu na vás, rozmaznanci.

Ale odkedy som získala recept na banánový chlebík, svedomie už tak nehryzie, aj banány prestali černieť a starý otec sa mi prestali snívať. Neverili by ste, ako rýchlo vie taký banánový chlebík zmiznúť zo stola. Ak máte doma 115 gramov palmarínu, 215 gramov kryštálového cukru, 2 celé vajcia, tri banány, za hrsť orechov a 270 gramov hladkej múky, čajovú lyžičku sódy bicarbóny a hodinu času, dajte sa do toho. Palmarín vymiešajte s cukrom, po jednom primiešajte vajcia a pridajte múku so sódou bic. Vznikla taká hustejšia hmota, ktorú teraz rozriedite tromi popučenými banánmi, pridáte štipku soli a posekané orechy. V prípade, že potrebujete niekam odpratať zmrzačené čokoládové zajace, lepšiu príležitosť nenájdete, polámte ich do cesta. Rúru si predhrejte na 180 stupňov, cesto dajte do vymastenej chlebíkovej formy, ak nemáte, použite srnčí chrbát, alebo aj bábovková bude stačiť. Chlebík pečte prvú polhodinu pri 180 stupňoch, keď sa zdvihne a začne voňať, dopekajte ho pri 120 stupňoch. Ak sa vám niečo nebude zdať, kľudne použite špajlový test, radšej trikrát pichnúť, ako jesť polosurové. Tento chlebík krásne vonia banánmi a orechami, takže aj teta suseda o poschodie vyššie, čo vysedáva v okne a jej celodennou zábavkou je vdychovanie pár z mojej kuchyne, si najprv nesmelo vypýtala degustačnú vzorku a potom rovno celý recept. To bol pre mňa hotový Řád zlaté vařečky.

No aj ten řád bledne v porovnaní s pocitom, že som zachránila pred istou smrťou tri banány a ošálila tri deti.

Zápecnícky pecník

Vždy som bola presvedčená, že kto ovláda umenie upiecť dobrý chlebík, ten je dokonalá gazdinka. Asi to máme v génoch od čias, keď pečenie chleba raz za týždeň bolo takmer nutné na prežitie, keďže chlieb a zemiaky boli základom každodenného jedálneho lístka. Tak matky, staré matky, dcéry a nevesty piekli - voňavý, nadýchaný, životodarný chlebík s chrumkavou kôrkou. Presne taký, aký sa mne v živote upiecť nepodarí. Viem to, skúšala som to. Dvakrát.
Našťastie aj pre nás zápecnícke gazdinky, čo sa radšej povaľujú za pecou ako postávajú pred ňou, je tu riešenie. A nemyslím tým automatické pekárničky. Máme predsa domácu bohyňu Nigellu a jej geniálne jednoduché recepty. Zápecnícky peceň chleba je jedným z nich.
200 g fakt kvalitného müsli s vysokým podielom ovsených vločiek
325 g celozrnnej múky
jedno 6-gramové balenie sušeného droždia (ja kupujem alnatura v drogérii DM)
1 lyžička soli
250 ml mlieka
250 ml vody
V miske zmiešame suché prísady - müsli, múku, droždie a soľ, pridáme mlieko a vodu (nemali by byť studené ale izbovej teploty, nech droždie pekne môže pracovať), poriadne premiešame, ak sa nám chce zapínať mixér, ak napríklad máme nový a chceme vyskúšať čo všetko dokáže, môžeme aj prehniesť hnetacími metličkami. Malo by to mať konzistenciu hustej ovsenej kaše - porridge. Hovorí Nigella, prihláste sa, kto si robíte porridge na raňajky.
Zmes vykydneme do vymastenej alebo silikónovej chlebíkovej formy. Vložíme do studenej rúry, zapneme na 110° stupňov a necháme 45 minút podkysnúť.
Po uplynutí tejto doby zvýšime teplotu na 180° a pečieme ďalšiu hodinku. Mal by mať peknú hnedú kôrku a mal by byť prepečený. Vyklopíme z formy a necháme na mriežke vychladnúť. Aj napriek tomu, že je to hutný chlebík, keď po ňom poklopeme, by mal znieť duto. Ak sa nám zdá nedopečený, môžeme ho ešte šupnúť do trúby (aj bez formy).
Ja si doňho dávam müsli, ktoré obsahuje aj trochu sušeného ovocia, je potom ideálny na dlhé lenivé víkendové sladké raňajky.

Mlčanie dobre naložených jahniatok

Už je tu zase to pitomý jaro, nechodím raději k oknu,
zase ty pupence květy a tráva, já jednou na jaře zcvoknu.

Tak tu máme krásnu jar, slniečko nám svieti, rašia kvietky, trávička sa zelená. Všetci cítime nový život, nové príležitosti, extatickú radosť!

Už je tu zase to pitomý jaro, ptáci řvou, šeříky smrdí,
pro samý kuřata není kam plivnout, v teple mi nakyslo strdí.

Príroda sa prebúdza, mláďatká sa rodia, samá nevinnosť, roztomilosť a rozkošnosť. Všetko vyspevuje, vypiskuje, bečí a mečí od radosti.

Slunce do chalupy protivně leze, sněhulák už se mi hroutí,
praskají ledy a vysychaj meze, Anička trapně se kroutí.

Všetok sneh sa konečne roztopil, koniec zimným pľuštiam, máme tu slnečné a teplé počasíčko, ktoré nás mocným hlasom volá na zelené grúne, neodolateľne nás postrkuje jarné kvietky trhať, venčeky zelené odovzdávať.

Kvůli ňáký pomlázce děti vrbu ničí, na zápraží housata jako hadi syčí.
Už je tu zase to pitomý jaro, nechodím raději k oknu,
zase ty pupence květy a tráva, já jednou na jaře zcvoknu.

A Sviatkom jari uctíme si nový život, bo tá dievka čo nebude okúpaná a vyšibaná, tá bohdá zdravá, krásna a žiadaná celý rok nebude.



Nech už máme k jari akýkoľvek postoj, v jednej veci sa zhodneme. Prišiel čas vyjsť s jedlom na čerstvý vzduch: vytiahnuť gril, stôl a všetko ostatné príslušenstvo, otvoriť si nejaké príhodné jarné vínko a uctiť si novú sezónu vo všetkej sláve. U nás sme si takôto vymysleli, aby sme slečnu Vesnu neurazili slovom ani činom: grilované jahňacie kotletky.
Základným predpokladom na úspech takejto akcie je mať dobrého mäsiara, na ktorého sa môžete spoľahnúť, že vám dodá kvalitné mäso a ak budete mať špeciálne šťastie, tak vám ho aj naporcuje. Kvalitného sme našli, porcoval však iba nahrubo, tak sa musel grilmajster sekáčikom oháňať, až kostičky lietali. Naporcované kotletky z jahňacieho chrbátika sme potom naložili do marinády z byliniek, čo nám čerstvo rašia za oknom: tymián, rozmarín (tieto dve sa špeciálne dobre s mladým mäskom znášajú) a šalvia, utopené v olivovom oleji, dochutené cesnakom a citrónovou šťavou. Nechali sme mlčiace, ale zato dobre naložené jahniatko takto sa kúpať minimálne cez noc (ak kúpite skôr, môžete nechať naložené v mrazáku).
Na dobre rozpálenom grile opiekli sme domäkka, cca 20 minút. Podávali sme s jarným šalátom (cukrový šalát, redkvička, mladá cibuľka, medvedí cesnak, trošku perašínu a pár čeri paradajok kvôli farbe, zaliate francúzskym dresingom - olej, ocot, horčica) a meteníkom, ktorý sme pokrájali na menšie obdĺžniky, medzi jednotlivé krajce sme naprplili čerstvú bryndzu a jarnú cibuľku, celé sme to zabalili do alobalu a nechali rozpiecť v trúbe.
Bolože to radosti jak na Starém Bělidle, všetci sa za ušami zalizovali, aj bývalí vegetariáni, aj takí čo z grilu okrem cukín a baklažánov maximálne kurátenko zjedia, aj milovníci jari, aj škarohlídi.