Leštíme rodinné striebro

V každej rodine je nejaká vzácnosť, ktorá sa dedí z generácie na generáciu - strieborné poháre, porcelánový servis alebo krištáľové poháre. Používajú sa len pri vzácnych príležitostiach, inak sú starostlivo odložené v sklenených vitrínkach a z času na čas ich treba vybrať a preleštiť či poumývať. Ja mám napríklad po mame zbierku krištáľových pohárov, ktoré však s radosťou vyťahujem vždy, keď oslavujem niečo pekné a nalievam do nich dobrý sekt. Okrem toho prekrásne cinkajú a dopĺňajú tak k zrakovému, čuchovému a chuťovému zážitku z vína aj sluchový. Pekné a dobré veci si treba v živote užívať.
A užívať si treba aj rokmi vyskúšané, dedené a labužníkmi osvedčené recepty. Z času na čas ich treba vytiahnuť, preleštiť a možno aj trochu vylepšiť. Tak ako tieto tri, o ktorých sme tu už písali, ale s radosťou ich pečieme stále znovu.

Obrátený jablkový koláč tarte tatin som naposledy piekla pre synovca, ktorý ho uvidel na nejakej mojej fotografii a len na základe toho, ako sa mu na nej zapáčil, ma oňho poprosil. Keďže mal zrovna meniny, rada som to pre neho urobila. Nakoniec mal ešte väčší úspech ako torta od babičky (ale možno len preto, že synovec a jeho frajerka si starostlivo strážia líniu a jedia iba málo a ľahké veci).
Použila som doňho kyslé zelené jablká Granny Smith, ktoré výborne ladia s karamelom, v ktorom sú pripravené. Cukor a maslo som rozpustila na panvici, kým sa neurobil karamel, potom som k nemu prihodila jablká a obalila v tej dobrote zo všetkých strán. Nechala som to ešte variť, kým sa nevyparila šťava, ktorú jablká pustili. Potom som to celé preložila do koláčovej formy vyloženej papierom na pečenie. Na to som ležérne prehodila krehké cesto a pozastrkovala okraje. Formu s koláčom som ešte položila na plech, niekedy plnka zvykne vytekať a upiekla v rozpálenej trúbe, kým nebolo cesto dozlatova.
Keď trochu vychladne, otočíme a vyklopíme.


Vďaka ti Kamila Magálová, Tajomstvo fary je osvedčená tortička, ktorá poteší deti každého veku pri každej slávnostnej príležitosti. Keďže orechy v ceste nahrádzajú použitie múky, dodáva to tortičke veľmi jedinečný a slávnostný ráz. Mimochodom, tento trik s nahradením múky alebo časti múky mletými orechami (vlašskými alebo lieskovcami) používam aj v iných receptoch, keď mám pocit, že sa budú chuťovo hodiť k ostatným ingredienciám.
Tortičku pečiem pomerne často. Zvyčajne mierne vylepšujem iba plnku, cesto už je dokonalé dosť. Namiesto kyslej smotany používam crème fraîche (pre zopakovanie, matku múdrosti: do šľahačkovej smotany šupneme lyžicu kyslej smotany, necháme minimálne 24 hodín pri izbovej teplote), čo je vlastne jej delikátnejšia forma, namiesto orechov, ktorých je už dosť v ceste, som použila rozpustenú bielu čokoládu a v lete to dopĺňam ešte ovocím (na obrázku napríklad marhuľami, po umytí treba nechať poriadne odkvapkať).
Tortička získala osvedčenie kvality od mnohých oslávencov, gratulantov a gurmánov-scenáristov.

Makovo-jahodový koláč som v poslednom čase zahliadla v niekoľkých obrázkových časopisoch, nuž som si naň spomenula, keď je tá letnoovocíčková sezóna. V jednom recepte dokonca boli použité namiesto jahôd maliny.
Nedávno som ho znovu piekla, tie časopisy mi narobili chute, obrázky v nich boli naozaj veľmi sugestívne. Kyslú smotanu v pôvodnom recepte som opäť nahradila crème fraîche. Navrch sa ešte dáva ďalšie ovocie s ďalšou želatínou. Aj keď moja želatínová antipatia už pomaly ustupuje, najmä vďaka panna cotte a hrátkam so šampanským (kde je použitá funkčne - na to, aby držala tvar), stále si myslím, že menej je viac a v tomto koláči už je jej pomerne dosť. Takže namiesto vrchnej želatínovej vrstvy som urobila jednoduchú ovocnú omáčku: rozmixovala som jahody, prepasírovala cez sitko, aby v nich neboli zrniečka, a pomiešala s trochou práškového cukru. Takouto mňamkou som preliala každý servírovaný rez na tanieri. Našli sa aj takí, ktorí potom omáčku dojedali samotnú.