Liptovské Akty X

Scéna 1: Nedeľa predpoludním, štandardná domácnosť niekde na strednom Slovensku, so štandardnou matkou s pravotočivým závitom v kuchyni. Na sporáku to žije, posledná platňa je rezervovaná pre zemiaky a tak matka zvolá smerom k detskej izbe: "Synu, skoč do pivnice po švábku!" Keď ani po desiatich minútach nik nereaguje, volanie sa opakuje s obmenou intenzity hlasu. Synu vylezie z brlohu, obuje si prvé, čo mu pod nohu padne a odklopká do pivnice. O chvíľu je naspäť síce bez švábky ale zato s výrazom mission impossible na tvári: "Žiadna švábka tam nie je." Matka chvíľu fragmentuje pamäť, potom s istotou pokrového hráča prehlási: "Je, len si treba zasvietiť". Synu znova odklopká do pivnice, ticho tentokrát trvá dlhšie, potom sa zjaví v kuchyni a opakuje predošlú vetu: "Žiadna švábka tam nie je." Matka dýcha zhlboka a niečo zratúva a potom z nej výjde: "Včera tam bola, dnes tam bude tiež." Začne si nôtiť I beg your pardon, I never promissed you a rose garden a synu sa zas presunie do pivnice. O chvíľu prijachá s vreckom zemiakov a udivene vraví, že bolo pod nosom a nechápe, že ho predtým nevidel. Matka sa usmeje na škrabku a dá sa do roboty.

Scéna 2: Tá istá domácnosť o týždeň neskôr. Matka začína piecť koláč. Číta recept, vymaže plech margarínom, predhreje rúru na 180 stupňov. Ešte raz čekne recept, odváži 14 deka palmarínu, 28 deka práškového cukru, zmieša, pridá 8 žĺtkov, dobre premieša, zavráti syna, ktorý chce z bielkov šľahať sneh, odváži 28 deka mletého maku, premieša, pridá 4 dcl červeného vína, 3 drvené klinčeky, na špičku noža škorice, odoženie syna, ktorý otravuje, že chce šľahať sneh, pridá 12 deka grísovej múky, pol balíčka prášku do pečiva, vyleje cesto na plech - nejaké je riedke - no čo, rozmýšľa čo s tými bielkami, asi pusinky, ale inokedy, vopchá koláč do rúry a znova si prečíta recept. Infarkt obchádza jej srdcovú krajinu, lebo z bielkov bolo treba ušľahať sneh a to by mnohé vyriešilo a prisámvačku, predtým to v recepte napísané nebolo. Koláč už však nik a nič nezachráni, dopečie ho a aspoň krásnou vôňou oblaží susedstvo. Po upečení sa koláč tvári nevinne, ba až schúlene, chutí dobre a matka si naleje zvyšok vína, asi sa začne venovať krížovkám, aby oddialila deň, kedy ju nájdu na brehu Váhu vysvetľovať kačkám, že ona sa vo Váhu narodila, len ju divný Janko dal deložovať.

Ak dočítate tento bukolický scenár do konca a skúsite upiecť koláč, počúvajte svoju intuíciu, ktorá sa niekedy prevtelí do detí a otravuje, ale zjavne vie prečo.