Napoleon z Neapola

alebo Osobennosti nacionaľnych desertov

Priateľov si treba vyberať pozorne. Inak sa môže stať, že narazíte na bandu nebezpečných bláznov, ktorí pravidelne usporadúvajú tematické večierky s hostinou zameranou na rôzne národné kuchyne. Napríklad na ruskú. A ak sa nechcete nechať zahanbiť všelijakými kaviármi, domácimi lososovými terinami, stroganovmi a blinami, musíte sa vo svojej koláčovej kategórii vytiahnuť s niečím skutočne zaujímavým. A tak browsujete internetom a narazíte na Napoleona.
Je to obľúbený ruský dezert a okolo jeho vzniku koluje množstvo legiend. Od načisto frivolných, cez praktické až po filozofické.
Podľa jednej filozofickej sa Napoleonov kuchár zamyslel nad opakujúcimi sa životnými cyklami a preto napiekol koláč, bohatý, navrchu krásne ozdobený, ale zboku s odkrytými mnohými kruhovými vrstvami: Жизнь циклична, события меняют друг друга, но повторяют уже свершившееся… Мы же должны всегда их помнить – это главное в жизни. (Život sa pravidelne opakuje, udalosti sa síce menia, ale neustále sa opakujú. Musíme si to stále pamätať - lebo to je v živote najdôležitejšie.)
Kto múdrosť v koláči nepotrebuje, tomu bude stačiť informácia, že ho prvýkrát napiekli moskovskí cukrári v roku 1912 - pri príležitosti stého výročia víťazstva nad napoleonskou armádou. Najprv mal podobu známeho napoleonského trojrohého klobúka, až neskôr sa začal piecť aj v kruhovej alebo štvorcovej forme.
Aby sme to ešte trochu zamotali, je tu ešte vysvetlenie, že názov Napoleon vznikol skomolením slova Neapol (Napoli), pretože koláč tak trochu napolitánku pripomína striedaním vrstiev upečenej oplátky a krému.
Každopádne, je to koláč známy nielen v Rusku, ale aj v západnej Európe - pod názvom Mille-feuille, teda tisíc lístkov. Nemusíme sa však báť, vrstiev nebudeme robiť tisíc, aj keď pri vaľkaní pätnástej sa nám to tak môže javiť.

Na krehké cesto budeme potrebovať:
1 vajíčko
150 ml kyslej smotany
250 gramov masla
500 gr hladkej múky
štipka soli
Na plnku:
900 ml mlieka
150 g práškového cukru
3 žltky
3 vrchovaté lyžice hladkej múky
štipka soli
200 g masla
panák vodky, brandy, rumu alebo iného alkoholu podľa preferencií (môže byť aj whisky cream či baileys)
kôra z polovice citróna
1 celý vanilkový struk alebo kvalitná vanilková esencia
štipka muškátového orieška

Prácu si môžeme podeliť aj na niekoľko dní: jeden deň urobiť cesto, iný plnku, ďalší spojiť alebo ľubovoľne kombinovať.
Ráno v deň pečenia (alebo dostatočne dlhú dobu pred) vyberieme maslo z chladničky, aby zmäklo - bude sa s ním lepšie pracovať.
Urobíme krehké cesto: z múky a masla urobíme mrveničku, pridáme štipku soli, vajíčko a kyslú smotanu (niektoré recepty ju neuvádzajú, ale mne sa zdá dokonale ruskou ingrediencou, takže šup tam s ňou). Dôkladne vymiesime.
Rozdelíme na 16 dielov, z ktorých vyformujeme malé guličky (alebo hromádky, na tvare nezáleží, ide nám len o to, aby sme mali separátne kúsky. Stuhnuté cesto sa oddeľuje ťažšie.). Necháme stuhnúť v chladničke - cca 1 hodinu.
Medzitým si pripravíme krém na plnku.
V hrnci s dobrým dnom (alebo v mliečniaku alebo nad vodným kúpeľom - istota je guľomet, aby sa nič nepripálilo) zohrejeme 750 ml mlieka.
Zatiaľ vymiešame žĺtky s cukrom a štipkou soli až do svetložlta, najlepšie mixérom. Pridáme 150 ml mlieka a múku. Vyškrabeme vanilkový struk alebo pridáme vanilkovú esenciu. Dokonale rozmixujeme, nesmú tam byť žiadne hrudky - mixérom alebo aspoň šľahacou metličkou.
Keď už mlieko začína vrieť, stiahneme teplotu nanízko a vlejeme doň vymiešanú hmotu - pomaly a za stáleho miešania metličkou. Necháme prevrieť, stále miešame. Keď prichádza k varu, mal by krém začať tuhnúť do pudingovej konzistencie. Necháme prebublať varom 2-3 minúty, stále miešame.
Vezmeme zo sporáka, pridáme citrónovú kôru, štipku muškátového orieška a alkohol.
Keď trošku vychladne - tak, že už môžeme chytiť rukou hrniec, po častiach pridávame zmäknuté maslo a dôkladne zamiešavame metličkou. Necháme vychladnúť, odložíme do chladničky.

Opäť sa budeme venovať cestu. Rúru prehrejeme na 180°C.
Jednotlivé časti cesta vždy rozvaľkáme fakt ale fakt natenko na pomúčenej doske, plátky musia byť tenučké takmer ako oplatky, v tom je pointa celého koláča. Snažíme sa zachovávať približne rovnakú veľkosť, ja som používala ako šablónu spodok z tortovej formy, podľa ktorého som obrezala každú placičku (hneď po upečení sa obrezať nedá, plátky sú príliš krehké a mrvia sa. Prirezávať sa dá až po zostavení torty a zmäknutí cesta.).
Dôkladne poprepichujeme cesto vidličkou, aby sa narobilo čo najmenej vydutých pľuzgierov (urobia sa tak či tak, snažíme sa ich počet a veľkosť zminimalizovať). Ako hovorí guru - dier musí byť viac ako cesta. Snaživci môžu použiť aj trik s papierom na pečenie a fazuľami položenými na ceste, ale myslím, že po štvrtom-piatom kúsku ich to prestane baviť.
Každý kúsok upečieme dozlatova na plechu vyloženom papierom na pečenie, trvá to cca 10 minút. Ak máme rúru s ventilátorom, môžeme piecť aj po dvoch kúskoch, prípadne po štyroch ak sa na plech zmestia dva.
Jeden plátok môžeme nechať trošku viac priškvrknúť, použijeme ho na ozdobu.

Nakoniec zostavíme koláč:
Na tortovú podložku položíme prvý plát cesta, nalejeme naň hojné množstvo krému, rozotrieme. Položíme ďalší plát, krém, rozotrieť a tak ďalej, až kým nám nedôjde cesto. Krému by malo byť dosť aj na potretie navrchu. Pri pridávaní vrchných vrstiev môžeme aj jemne pritlačiť, aby sa jednotlivé vrstvy vyrovnali a krém sa dostal všade.
Jednu pripečenú vrstvu rozdrvíme valčekom na cesto alebo prstami. Mali by sme dostať jemné omrvinky, ktorými posypeme povrch torty.
Nezľakneme sa, že to vyzerá ako trápne sušiny, spomedzi ktorých vyteká krém. Odložíme do chladníčky na noc, najlepšie zakryté. Ráno máme vláčny, krémový koláč. Perfekcionisti môžu orezať nerovné hrany, aby to pekne vyzeralo. My ostatní necháme tak a so záľubou pozorujeme vydesených priateľov, ktorým to naservírujeme. V prípade, že požili dosť vodky so šampanským už vydesení nebudú, nerovnosti na okrajoch si nevšimnú a koláč hlasito ocenia.


Komu by nestačili vyššie uvedené verzie vzniku koláča máme ešte pikošku na záver: Napoleon vraj šepkal čosi veľmi dôverné do uška dvornej dámy svojej manželky Jozefíny. Bohužiaľ, manželka ho pri tom pristihla a tak zaklamal, že jej vysvetľuje recept na nový koláč, ktorý práve vymyslel.
Táto historka sa mi však nezdá príliš pravdepodobná, človek takúto prácnu vec nevymyslí len tak popri flirtovaní.
A keď už sme pri sladkých rečiach, existuje jedna verzia krému pre milovníkov sladkých extrémov: pomiešané jedno salko s 250 gramami masla. To by zalepilo ústa každej žiarlivej manželke.

prvé a posledné foto: Veronika K.