Šampaňo ňuňo v. 2.0

Toto je dezert, využiteľný na všestranné ohurovanie rôznorodej spoločnosti. Úspech bude mať u kamarátok, lebo je ľahký a obsahuje alkohol, u kamarátov, lebo obsahuje alkohol, prípadne aj u frajera, ak to naozaj potrebujete. Už sme si podobný robili v lete, ale tentokrát si urobíme elegantné frťánky, viktoriánsky trasľavé a neuveriteľne dobré. Na jahodového klátila Starenky Oggovej sa síce nechytajú, ale približujú sa mu.
Dámy a páni - šampanské s jahodami v kompaktnom balení!
Komu sa nechce klikať na predchádzajúci recept, zopakujeme si ho:
Budeme potrebovať:
75 g kryštálového cukru
2 balíčky plátkovej želatíny
1 sekt
150 gramov čerstvých jahôd

Do hrnca dáme cukor a 350 ml vody. Necháme zovrieť a miešame na slabom plameni až kým sa cukor nerozpustí. Necháme vychladnúť asi 1 hodinu.
Jahody umyjeme, odstopkujeme a nakrájame na menšie časti.
Želatínu pripravíme podľa návodu. Plátky necháme napučať v niekoľkých lyžiciach cukrového sirupu. Potom pomaly zahrievame so zvyškom sirupu až kým sa úplne nerozpustí. Nesmie vrieť!
Odstavíme zo sporáka. Prilejeme trochu sektu, pomiešame, potom prilejeme zbytok. Môžeme použiť celú fľašu, ale ak neodoláme a potrebujeme ochutnať, tak sa nič nestane, keď si deci odpijeme. Na zdravíčko!
Pripravíme si formičky, ja som použila mafinové formičky z Ikea, zo silikónu sa to najlepšie vyklápa. Naolejujeme ich olejom nevýraznej chuti, nie olivovým, aby sa to dalo ľahko vyklopiť. Nalejeme trochu sektu so želatínou, môžeme nechať stuhnúť v chladničke, aby sme docielili efekt vznášajúceho sa ovocia. Nie však príliš dlho, aby sa ešte ďalšia vrstva prilepila. (Ak to neurobíme, jahody vyplávajú hore, vynesené bublikami.) Potom nasypeme ovocíčko a zalejeme zbytkom sektu. Necháme stuhnúť v chladničke.

A na záver aktuálna správa:

Farmárske mrkvové potešenie

Kuchárskym objavom tohto roku je kniha Recepty z farmářského trhu od Hanky Michopulu, českej novinárky, píšucej o jedle, zakladateľky farmárskych trhov v Čechách a propagátorky dobrého jedla. Načisto som sa do nej zamilovala. Do Hanky, ale hlavne do jej knihy. Obsahuje totiž recepty zo surovín, ktoré vám rastú v záhradke za domom, alebo ich kúpite na najbližšom trhu a kŕmili vás nimi odmalička v školskej jedálni, kde ste si ich dokonale sprotivili (napríklad taký kel poznáte iba ako kelový prívarok). Hankine recepty však dodávajú domácim surovinám svetový šmrnc. A zároveň rešpektujú, zachovávajú a vyzdvihujú ich originálnu chuť a kvality. Väčšina z nich sa hodí aj do novoročnej odľahčovacej diéty. Proste dokonalá kniha. Vrele odporúčam!
Dovolím si tu uverejniť jeden z jej receptov na mrkvové mafiny. Piekla som ich už niekoľkokrát a vždy mali úspech - u gurmánov, bežných milovníkov sladkostí, ľudí, čo neznášajú mrkvu, aj žravých puberťákov. Uplatnili sa pri nedeľných raňajkách, všednodennom mlsaní aj pri vysokohorskej turistike. Proste dokonalá, všestranná pochúťka.
Budeme potrebovať:
300 gr najemno nastrúhanej mrkvy
1 veľké jablko, ošúpané a nastrúhané najemno (pokvapkať citrónom aby nehnedlo)
300 gr hladkej múky (ja som miešala s celozrnnou napolovicu)
200 gr hnedého cukru plus lyžica pravého vanilkového
3 veľké vajíčka
200 ml oleja
lyžička sódy bikarbony
1,5 lyžičky škorice
štipka soli
môžeme pridať aj nasekané orechy alebo čokoládu, aj hrozienka v horkej čokoláde sa hodili

Rúru predhrejeme na 180°C, formu na mafiny vymažeme maslom alebo olejom nevýraznej chuti (nie olivovým). V jednej mise zmiešame suché suroviny: múku, cukor, sódu bikarbonu, škoricu a soľ.
V druhej miske prešľaháme metlou vajíčka a olej. Zamiešame k tomu mrkvu a jablko.
Zmiešame suché a mokré ingrediencie dokopy. Primiešame nasekané dobroty, ak chceme. Rozdelíme do mafinovej formy. Pečieme cca 30 minút alebo kým zapichnuté špáradlo vyjde suché.
Rozdávame kade chodíme, lebo sme presvedčení, že treba

viac mafinov tomuto svetu!

Sacherka na milosť

Tak tu máme ďalšiu zo slávnych delikates, na ktorých si urobili meno preslávení rakúsko-uhorskí cukrári, kaviarnici a hoteliéri. Po doboške a esterházke prichádza - tramtadadá - sacherka. Výmysel Franza Sachera. Zrovna bol v správnej chvíli na správnom mieste. Dostal svoju prvú životnú šancu a využil ju. S trochou šťastia uspel a mohol odštartovať úspešnú životnú kariéru. To dosvedčuje, že niekedy stačí mať viac šťastia ako rozumu. Podrobnosti píšu tu.
Dlho som sa zdráhala ju napiecť. Ona je totiž naozaj taká ako ju vymysleli - narýchlo uplácaná, bez fantázie a na poslednú chvíľu vylepšená kopou šľahačky. A bála som sa, že bude príliš suchá a príliš sladká.
Lenže potom som sa vybrala na výlet do Viedne a ochutnala ju. Niežeby ma nejak špeciálne očarila. Ale určite ma príjemne prekvapila. Vôbec nebola taká suchá ako som čakala. Ani prehnane sladká. A hlavne - bola hodne čokoládová. Čokoláda nikdy nesklame.
Sacherovi dedičia a manažéri okrem toho dokážu okolo nej urobiť taký slušný marketing, že vo vás ľahko vyvolajú pocit, že ju proste musíte mať a ochutnať.
Po tejto skúsenosti som sa rozhodla vziať ju na milosť a vyskúšať ju napiecť. Nie je to skutočne nič zložité, zvládne to každý začínajúci cukrársky učeň. Veď to jeden vymyslel.
Netvrdím, že toto je originálny recept. Jednak je vraj prísne chráneným tajomstvom a jednak si myslím, že po ňom ani veľmi pátrať netreba. Viedlo sa oň pomerne dosť právnych sporov, ale ja si skôr myslím, že sa treba snažiť urobiť to hlavne jedlým, originálnym až potom. Ale pravdepodobne sa od pôvodného receptu až tak príliš nelíši. Až na to, že som množstvo cukru zredukovala hádam o dve tretiny. Konzumenti to ocenili.
Takže. Potrebovať budeme:
130 g kvalitnej horkej čokolády (ja kupujem najmenej 70% za každých okolností. do tohoto receptu som ale použila ešte kvalitnejšiu - 90% čokoládu - a to podiel kakaa predstavovalo kakaové maslo a nie kakaový prášok - tipujem, že starí cukrári kedysi používali práve kakaové maslo, ktoré koláč robilo vláčnejší a jemnejší)
135 g masla plus trochu na vymazanie formy
150 g práškového cukru (použila som asi 100 g)
6 veľkých vajíčok (XL veľkosť z trhu)
lyžička vanilkového extraktu alebo lyžica pravého vanilkového cukru
110 g kryštálového cukru (znížila som množstvo asi na polovicu a použila hnedý)
120 g hladkej múky (polovicu som nahradila mletými mandľami)
Plnka:
300 g marhuľového lekváru od tety Júlie (týmto ju pozdravujem, ak to číta, určite sa pohoršila pri každom riadku ingrediencií, bo naše názory na to, či sa držať receptu abo nie sa diametrálne líšia :)
2 lyžice tuzemáku

Všetky prísady musia mať izbovú teplotu, takže maslo a vajíčka vyberieme z chladničky v dostatočnom predstihu (večer ak pečieme ráno, ráno ak pečieme večer).
Čokoládu nalámeme a rozpustíme nad vodným kúpeľom. Necháme vychladnúť. Po niekoľkých katastrofálnych pokusoch, keď sa od čokolády oddelilo maslo a nechcelo sa ani zaboha naspäť spojiť kvôlivá rýchlemu rozpúšťaniu nad prudkým plameňom už vieme, že to treba robiť poooomaaaaliiiičkyyy na miernom plameni.
Rúru predhrejeme na 200°C.
Pripravíme sa na šľahací maratón. Ak nechceme mať zbitú sušienku, musíme do tortičky nahnať čo najviac vzduchu - dôkladným šľahaním. Potom bude nadýchaná a lahodná. Začíname maslom a preosiatym práškovým cukrom. Šľaháme do penista. Keď šľahám maslo s cukrom, vždy si spomeniem na uja Mariana, ktorý ako milujúci manžel neustále zavadzal v kuchyni tety Júlie a šľahať maslo s cukrom bola zvyčajne jeho práca. Sedel za stolom a šľahal. Ručne drevenou varechou. Do penista. A ešte pri tom neustále vtipkoval.
Ak nemáme milujúceho manžela či iného príručného šľahača, použijeme ručný šľahač. Aj s ním to ide dopenista, dosvetla a dohladka.
Potom pridávame žĺtky - po jednom. Každý dôkladne zašľaháme. Bielky si odkladáme do inej misy, kde z nich bude sneh.
Potom zašľaháme čokoládu a vanilku.
Potom zašľaháme múku a mandle. Vždy len trošku poprášime na povrchu a postupne zašľaháme. Múku preosejeme, nech sa prevzdušní.
Bielky a kryštálový cukor vyšľaháme na tuhý sneh (je dobré si medzitým umyť a dôkladne usušiť šľahacie metly). Ten primiešame do cesta - nie mixérom ale drevenou varechou, len tak opatrne preklápame.
Tortovú formu vymažeme a vyložíme papierom na pečenie. Pečieme na 200°C 15 minút a potom znížime teplotu na 180° a pečieme ešte 45 minút alebo kým špáradlo nevyjde čisté.
Necháme vychladnúť. Rozkrojíme na dve časti.
Pripravíme si plnku: lekvár a rum dáme do hrnca, na strednom plameni privedieme k varu. Premiešavame. Varíme dokým nemáme lepkavú hutnejšiu zmes. Potrieme spodný korpus, priklopíme a pomažeme aj celý povrch a boky. Puristi, čo sú presvedčení, že je to proti originálu, potrú iba v strede alebo si trhnú nohou. Necháme zaschnúť.

Nakoniec si pripravíme čokoládovú polevu. Tu som sa zásadne odklonila od receptu. Pôvodný znel takto: 160 g kvalitnej čokolády rozpustíme nad vodným kúpeľom. Medzitým povaríme 200 g krupicového cukru a 150 ml vody a povaríme asi 5 minút. Keď vychladne, primiešame čokoládu. Necháme chladnúť. Keď začne tuhnúť, ešte raz zahrejeme a prelejeme celú tortu.
Toľko cukru by ma asi zabilo a vypadli by mi všetky zuby, takže som jednoducho rozpustila uvedené množstvo čokolády s veľkou lyžicou masla a tortu poliala. Nechala stuhnúť v chladničke. Pred podávaním nechala vonku pri izbovej teplote asi hodinu (asi aj viac, neviem, party už bola v plnom prúde). Podávala s nesladenou šľahačkou, áno, aj do tej sa ešte dáva cukor. Za významné zredukovanie množstva cukru som dostala tisíce ďakovných dopisov.

sacher morgen

Podzimní depku nemáme

lebo máme čokoládovo-tekvicový koláč. Je veselý, farebný, obsahuje čokoládu a najlepšie sa konzumuje v príjemnej spoločnosti. Je to vlastne čízkejk, ale s tajnou ingredienciou, ktorá mu dodáva zaujímavú pikantnosť a chuť.
Tu je návod na zhotovenie.

Budeme naň potrebovať:
150 g obľúbených keksíkov, najlepšie čokoládových, ak nemáme čokoládové, pridáme kakao
70 g masla, zmäknutého
cukor, ak chceme, ak sú sušienky dosť sladké, nemusí byť

450 gramov nátierkového masla (bez príchute)
150 g cukru, napríklad hnedého
lyžicu pravého vanilkového cukru alebo vanilkovú esenciu
250 ml (1 šálka) upečenej tekvice na pečenie (piekli sme ju aj do jablkovo-tekvicového koláča, takže len na pripomenutie: oranžovú tekvicu rozkrojíme napoly, dáme na plech, pečieme kým nie je dužina mäkká a nedá sa povyberať lyžicou ako pyré)
3 veľké vajíčka
3 lyžice hladkej múky
perníkové korenie (ak nemáme, môžeme použiť: trochu škorice a k nej pomelieme klinčeky, nové korenie, štipku zázvoru)
štipku soli
110 gramov kvalitnej čokolády, rozpustenej

Rozpustíme čokoládu nad vodným kúpeľom.
Formu 20x20cm vyložíme papierom na pečenie (môžeme podeň pomastiť, aby lepšie držal). Keksíky rozdrobíme, najľahšie to ide v mixéri, kto by predsa len trpel nejakou tou depresiou alebo akútnou nasranosťou, môže použiť aj valček na cesto, ktorým podrví keksy v igelitovom vrecku. Pridáme maslo, zmäknuté alebo úplne roztopené a trochu vychladené a cukor - ak chceme. Natlačíme naspodok formy v rovnomernej vrstve, odložíme do chladničky, aby stuhlo.
Rúru predhrejeme na 180°C.
Nátierkové maslo rozmixujeme, pridáme cukor, zapracujeme, tekvicu, zapracujeme, vajíčka, po jednom zapracujeme, a nakoniec múku, korenie a soľ. Premiešame dohladka.
Tri štvrtiny cesta vylejeme na pripravený keksíkový základ. Necháme si asi jeden hrnček. Ten dôkladne premiešame s rozpustenou čokoládou. Po lyžiciach popridávame do cesta. Nakoniec prejdeme nožom krížom-krážom cez celú formu (pozor na spodok), aby sme mali pekné mramorovanie. Aj keď niekomu sa podariť nemusí. Napríklad mne sa podarilo až na druhý raz (taký bol dobrý, že som ho musela dvakrát piecť).
Pečieme 40-50 minút. Necháme vychladnúť vo forme,necháme v chladničke, najlepšie cez noc. Nakrájame na kocky, lepšie malé, je dosť sýty.

Strašidelné dobroty

Mám rada Dušičky. Aj napriek tomu, že musím chodiť na hroby nielen svojich prarodičov, ale aj rodičov. Tá najväčšia bolesť však už prešla, zostal len smútok. Napriek tomu všetkému sa mi tento sviatok páči. Vysvietené cintoríny, chryzantémy, zapálené sviečky, spomienky. Smutná jesenná sychravá atmosféra s popadaným lístím.
Kedysi som mala spolubývajúcu Američanku. S ňou sme slávili tento sviatok po americky. S jej priateľmi sme vyrezávali tekvice a mali kostýmovú party s jedlom a pitím. Bola to zábava. Nemám nič proti takémuto spôsobu osláv všechsvätých. Myslím si, že premieru duchovna a duchov je fajn vyvážiť trochou srandy a nadhľadu. A ak vás priatelia pozvú na dušičkové posedenie napríklad pri pečených rebrách, môžete sa blysnúť vtipným tematickým dezertom. Napríklad čokoládovým cintorínom.
Budeme naň potrebovať - ingrediencie na obľúbenú čokoládovú piškótu. Ja som skúšala čokoládovú tortu od Nigelly:
225 g hladkej múky
30 g kvalitného kakaa
200 g práškového cukru
100 g masla
200 g kondenzovaného mlieka
100 g kvalitnej vysokopercentnej čokolády
2 vajíčka prešľahané
na čokoládovú plnku (ganache) - nemusí byť
250 g kvalitnej čokolády a 250 šľahačkovej smotany
Najprv si pripravíme plnku - vo vodnom kúpeli rozpustíme čokoládu so smotanou.
Rúru predhrejeme na 180°C. Vymažeme menšiu štvorcovú formu, ale môže byť aj okrúhla tortová, podľa toho, aký tvar cintorína chceme mať. Vyložíme papierom na pečenie.
Zmiešame suché suroviny - preosiatu múku, kakao a štipku soli.
Do hrnca dáme cukor, maslo, kondenzované mlieko, 100 ml vriacej vody a čokoládu nalámanú na malé kúsky, necháme rozpustiť a dôkladne vymiešame nad miernym plameňom dohladka. Necháme trochu vychladnúť, a potom primiešame do múkovej zmesi. Nakoniec zamiešame vajíčka.
Pečieme 35-45 minút. Hotovo máme, keď je povrch pevný. Špáradlo asi čisté nevylezie, ani to od neho nechceme.
Keď kompletne vychladne, rozrežeme napoly a naplníme plnkou.
Medzitým si pripravíme ozdoby - keksy namočíme do rozpustenej čokolády, farebnými trubičkami na zdobenie ich popíšeme tematickými nápismi. Na ozdobu môžeme použiť aj želé červy, žaby, myši a iné príšery. Komu sa červy bridia, môže použiť aj snehových duchov, napríklad takýchto. Povrch koláča posypeme podrvenými kakaovými keksami, pozapichujeme náhrobky a ozdobíme podľa fantázie.
Komu sa zdá čokoládový cintorín plný červov príliš morbidný, môže si napiecť strašidelne dobré halovínske mini čízkejky.
Budeme na ne potrebovať:
na cesto:
120 g podrvených alebo pomixovaných čokoládových sušienok (ja som použila Hobbits a pridala kakao)
50 gramov masla, rozpusteného
na plnku:
454 g krímčízu - naposledy sa mi osvedčil čerstvý krémový syr z radu Naše bio od Billy, tentoraz som ho ale nevedela zohnať, tak som použila nátierkové maslo bez príchute, ako obyčajne
130 g práškového cukru
2 väčšie vajíčka
1 čajová lyžička vanilkového extraktu alebo lyžica vanilkového cukru
polovica kelímku kyslej smotany
na čokoládové pavučiny: 55 g roztopenej čokolády

Rúru predhrejeme na 150°C a mriežku dáme do strednej časti. 12-mafinovú formu vyložíme papierom na pečenie (ja som použila silikónové formy a stačilo ich vymazať maslom, koláčiky sa dali ľahko vyklopiť.
Podrvené keksy a rozpustené maslo zmiešame. Rozdelíme na spodok 12 formičiek, pritlačíme lyžicou. Odložíme do chladničky, kým vyrobíme plnku.
Mixérom zapnutým na malú rýchlosť rozmiešame dohladka nátierkové maslo. Pridáme cukor a šľaháme kým sa poriadne nezmiešajú. Pridáme vajíčka po jednom, každé poriadne zamiešame. Pridáme vanilku a kyslú smotanu, zamiešame. Naplníme rovnomerne do pripravených formičiek.
Pečieme 18-20 minút alebo kým nie sú pevné, aj keď v strede môžu byť ešte trošku trasľavé. Necháme vychladnúť. Prejdeme nožom medzi koláčikom a formou, aby sa oddelili od stien. Prikryjeme potravinovou fóliou a necháme v chladničke niekoľko hodín, najlepšie cez noc.
Ešte raz prejdeme nožom medzi koláčom a formou, aby sa uvoľnili. Ak máme vyložené papierom, použijeme ho na vybratie, ak máme silikónovú formu, otočíme, jemne vytlačíme, vyklopíme.
Roztopíme čokoládu, ozdobíme pomocou cukrárenského alebo obyčajného igelitového vrecúška s odstrihnutým rožkom. Necháme stuhnúť v chladničke.
Ak budeme podávať s ovocnou omáčkou, budú chutiť ešte lepšie. Ovocie (jahody alebo maliny, teraz mrazené), trochu cukru a trochu vody povaríme nad miernym plameňom, kým nebude mať želanú omáčkovú konzistenciu.

Leštíme rodinné striebro

V každej rodine je nejaká vzácnosť, ktorá sa dedí z generácie na generáciu - strieborné poháre, porcelánový servis alebo krištáľové poháre. Používajú sa len pri vzácnych príležitostiach, inak sú starostlivo odložené v sklenených vitrínkach a z času na čas ich treba vybrať a preleštiť či poumývať. Ja mám napríklad po mame zbierku krištáľových pohárov, ktoré však s radosťou vyťahujem vždy, keď oslavujem niečo pekné a nalievam do nich dobrý sekt. Okrem toho prekrásne cinkajú a dopĺňajú tak k zrakovému, čuchovému a chuťovému zážitku z vína aj sluchový. Pekné a dobré veci si treba v živote užívať.
A užívať si treba aj rokmi vyskúšané, dedené a labužníkmi osvedčené recepty. Z času na čas ich treba vytiahnuť, preleštiť a možno aj trochu vylepšiť. Tak ako tieto tri, o ktorých sme tu už písali, ale s radosťou ich pečieme stále znovu.

Obrátený jablkový koláč tarte tatin som naposledy piekla pre synovca, ktorý ho uvidel na nejakej mojej fotografii a len na základe toho, ako sa mu na nej zapáčil, ma oňho poprosil. Keďže mal zrovna meniny, rada som to pre neho urobila. Nakoniec mal ešte väčší úspech ako torta od babičky (ale možno len preto, že synovec a jeho frajerka si starostlivo strážia líniu a jedia iba málo a ľahké veci).
Použila som doňho kyslé zelené jablká Granny Smith, ktoré výborne ladia s karamelom, v ktorom sú pripravené. Cukor a maslo som rozpustila na panvici, kým sa neurobil karamel, potom som k nemu prihodila jablká a obalila v tej dobrote zo všetkých strán. Nechala som to ešte variť, kým sa nevyparila šťava, ktorú jablká pustili. Potom som to celé preložila do koláčovej formy vyloženej papierom na pečenie. Na to som ležérne prehodila krehké cesto a pozastrkovala okraje. Formu s koláčom som ešte položila na plech, niekedy plnka zvykne vytekať a upiekla v rozpálenej trúbe, kým nebolo cesto dozlatova.
Keď trochu vychladne, otočíme a vyklopíme.


Vďaka ti Kamila Magálová, Tajomstvo fary je osvedčená tortička, ktorá poteší deti každého veku pri každej slávnostnej príležitosti. Keďže orechy v ceste nahrádzajú použitie múky, dodáva to tortičke veľmi jedinečný a slávnostný ráz. Mimochodom, tento trik s nahradením múky alebo časti múky mletými orechami (vlašskými alebo lieskovcami) používam aj v iných receptoch, keď mám pocit, že sa budú chuťovo hodiť k ostatným ingredienciám.
Tortičku pečiem pomerne často. Zvyčajne mierne vylepšujem iba plnku, cesto už je dokonalé dosť. Namiesto kyslej smotany používam crème fraîche (pre zopakovanie, matku múdrosti: do šľahačkovej smotany šupneme lyžicu kyslej smotany, necháme minimálne 24 hodín pri izbovej teplote), čo je vlastne jej delikátnejšia forma, namiesto orechov, ktorých je už dosť v ceste, som použila rozpustenú bielu čokoládu a v lete to dopĺňam ešte ovocím (na obrázku napríklad marhuľami, po umytí treba nechať poriadne odkvapkať).
Tortička získala osvedčenie kvality od mnohých oslávencov, gratulantov a gurmánov-scenáristov.

Makovo-jahodový koláč som v poslednom čase zahliadla v niekoľkých obrázkových časopisoch, nuž som si naň spomenula, keď je tá letnoovocíčková sezóna. V jednom recepte dokonca boli použité namiesto jahôd maliny.
Nedávno som ho znovu piekla, tie časopisy mi narobili chute, obrázky v nich boli naozaj veľmi sugestívne. Kyslú smotanu v pôvodnom recepte som opäť nahradila crème fraîche. Navrch sa ešte dáva ďalšie ovocie s ďalšou želatínou. Aj keď moja želatínová antipatia už pomaly ustupuje, najmä vďaka panna cotte a hrátkam so šampanským (kde je použitá funkčne - na to, aby držala tvar), stále si myslím, že menej je viac a v tomto koláči už je jej pomerne dosť. Takže namiesto vrchnej želatínovej vrstvy som urobila jednoduchú ovocnú omáčku: rozmixovala som jahody, prepasírovala cez sitko, aby v nich neboli zrniečka, a pomiešala s trochou práškového cukru. Takouto mňamkou som preliala každý servírovaný rez na tanieri. Našli sa aj takí, ktorí potom omáčku dojedali samotnú.

Ide vláčik ši ši ši

Sedeli sme v partičke, dobrej nálade, ešte vylepšovanej malým, mierne unudeným chlapčaťom, ktoré sa práve dalo zaháňať nudu novou zábavkou. Našiel umývačku riadu a začal predstierať, že je to tunel a vozík so špinavým riadom vlak, ktorý doňho vchádza. Dali sme mu kontrolnú otázku, či vôbec môže riadiť taký vlak - že či vie ako robí vláčik, keď vchádza do tunela. Ešte predtým, než malý strojvodca stihol odpovedať, zamyslene sa ozval kamarát, inak takto s výzorom vyholenej hlavohrude, ktorým sa bohvieprečo snaží zakrývať svoje vzdelanie, inteligenciu a rozhľad: "Zahúka!" A skôr než si stihol uvedomiť, prečo sa rehoceme ako kone, stihol si ešte vychutnať sekundu neskonalej hrdosti na svoju správnu odpoveď, ktorú dal ako prvý.
Odvtedy som túto kontrolnú otázku položila ešte v niekoľkých spoločnostiach a vždy sa tam našiel veľký chlapec, ktorý poznal správnu odpoveď a neváhal ju použiť.
To len dokazuje, že chlapci zostávajú hraví celý život. A tak môžeme takúto tortičku rušeň napiecť chlapcom každého veku. Aj keď tí malí asi skôr odpustia prípadné nedokonalosti, hlavne ak to bude plné sladkých cukríkov.
Korpus a krém budú úplne rovnaké ako pri tortičke lodičke, keďže sa osvedčili, nemáme dôvod ich meniť:

Na tortový korpus budeme potrebovať:
120 g zmäknutého masla plus ešte trochu na vymazanie plechu
hrubá múka alebo strúhanka na vysypanie plechu
300  g práškového cukru + 3 veľké lyžice vanilkového cukru (alebo vanilková esencia)
6 vajec, zvlášť bielky a žĺtky
480 g polohrubej múky - ja som časť nahradila mletými orechami (cca 200 g) - dodalo to tortičke slávnostný ráz
1 a 1/2 balíčka prášku do pečiva
šťava a kôra z jedného citrónu
300 ml mlieka

Na krém
200 gramov kvalitnej čokolády, s obsahom kakaa najmenej 70%
1 šľahačková smotana
2 nátierkové maslá bez príchute (alebo mascarpone, ak chcete. nátierkové maslo poslúži rovnako dobre)
cukor podľa chuti - cca 100 g
kyslejší (napr. ríbezľový) lekvár

Tentokrát som to celé ešte natrela čokoládovou polevou: 150 gr čokolády a maslo rozpustené.
Na ozdobu som použila: lentilky a skittles, besipky na okná, jednu širšiu trubičku na komín, oplatky Florenta na podvaly a nakrájané na úzke a namočené do čokolády na koľajnice, detské okrúhle piškóty na kolesá. Okolo sú rozhádzané kvetinky Haribo.

Rúru predhrejeme na 180°C. Plech s vyšším okrajom a s rozmermi asi 40x25 cm vymažeme maslom a vysypeme múkou alebo strúhankou.
Ušľaháme tuhý sneh. V inej mise vyšľaháme zmäknuté maslo, cukor, vanilkový cukor a žĺtky do peny. Pridáme citrónovú kôru a šťavu, zašľaháme. Prisypeme múku a orechy a prášok do pečiva, dobre premiešame. Prilejeme mlieko a ešte dobre prešľaháme mixérom. Nakoniec opatrne varechou primiešame tuhý sneh.
Vylejeme na plech a upečieme dozlatova, asi 30-40 minút, podľa trúby. Vyskúšame špáradlom či je hotovo, ak neuľpieva cesto, máme rušeň pekne vypečený.
Necháme dôkladne vychladnúť. Nakrájame podľa obrázku na štyri diely: podvozok rušňa - modrý, kabína pre rušňovodiča - zelená a kotol napredku - oranžový.

Medzitým si pripravíme krém: čokoládu a šľahačku rozpustíme vo vodnom kúpeli a dôkladne premiešame. Po vychladnutí zamiešame nátierkové maslá a docukríme podľa chuti - pre malé deti viac, pre veľké deti menej (ak robíme tortičku pre nejakého veľkého chlapca, môžeme pridať aj kvapku rumu alebo iného liquére.) Ak je krém málo tmavý, môžeme pridať aj kakao podľa chuti.
Zostavíme rušeň. Všetky diely najprv zarovnáme, ak pri pečení narástli a nie sú rovné. Potom ich ešte horizontálne prekrojíme a budeme medzi ne plniť lekvár a krém, aby torta nebola suchá. Podvozkovú (modrá) časť, prekrojíme na dve, spodnú časť natrieme lekvárom a krémom, prikryjeme hornou časťou. Opäť natrieme. Urobíme kotol (oranžová), mal by byť nižšie ako kabína. Trochu ho zrežeme, aby bol do okrúhla. Nakoniec kabínu (zelená) - mala by byť vyššie ako kotol, môžeme prípadne použiť odrezky alebo viac krému, aby sme ju ešte zvýšili.
Aby to lepšie držalo pohromade, môžeme použiť špajdle, ktoré zhora zapichneme, aby držali všetky vrstvy spolu.
Všetko ešte natrieme krémom.
Do čokoládovej polevy ponamáčame piškóty na kolesá, komín a koľajnice. Celú tortičku potrieme polevou a ozdobíme podľa fantázie. Alebo podľa obrázku. Moja kamarátka, podľa ktorej som tortičku robila, ešte použila vatu ako dym z komína.
Necháme stuhnúť v chladničke.
Podhodíme bande detí, ktorá to rozoberie do piatich minút.

Cukríky sme vyjedli. Nakrájajte nám to!