Ač Karel IV byl ukrutný feudál, tak zavedl u nás víno a ne chmel

Desí ma, ak mám na výber zo širokého poľa možností. Od nerozhodnosti a často aj hrôzy z vlastnej neschopnosti si vybrať sa mi v mozgu otvorí čierna diera a pohltí aj zbytok nejakých bývalých rozhodovacích schopností a úsudku, ak by tam ešte nejaký zostal. Mám problém si vybrať jedlo z jedálneho lístka v reštaurácii, farbu svetríka, ktorý sa mi páči v obchode, zákusok zo širokého výberu v cukrárni. Je to peklo. Vďakabohu, máme svoje obľúbené chute, farby, vône, miesta, jedlá a nápoje. Aby sme si ušetrili ten proces rozhodovania. Zmrzlinu? Čokoládovú. Obed? Černohorský rezeň. Miesto na trávenie sobotného večera? Krčma na rohu. Odroda vína? Rulandské šedé alebo rulandské modré (v lete biele, v zime červené - tak sa to páči jazýčku, nebudem mu predsa brániť).
Rulandské šedé víno má mimochodom veľmi zaujímavú históriu v našich krajoch. Bolo nielen mojou obľúbenou odrodou, ale rád ho popíjal aj Karol IV, ktorý ho nechal pestovať po celej svojej ríši. Zo svojej pravlasti Burgundska sa tak dostalo až k Balatonu, kde ho pestovali cisterciánski mnísi, inak takto prezývaní aj šedí mnísi a podľa nich nazvali toto víno Szürkebarát - teda šedý mních (mimochodom barát znamená aj kamarát). Neskôr odroda kvôli mnohonásobnému množeniu zdegenerovala a jej úrodnosť poklesla. Novú renesanciu rulandského šedého odštartoval Johann Seger Ruland zo Speyeru, nemecký obchodník s vínom, ktorý niekoľko koreňov náhodne objavil vo vlastnej záhrade, vyrobil z nich chutné víno, ktoré neskôr identifikovali ako pinot gris. Ruland však medzitým zabezpečil vínku dobrý marketing a tak sa začalo rozširovať pod jeho značkou - Ruländer (Rulandovo). Tento názov je najrožšírenejší aj u nás, aj keď trochu mylne, keďže žiadna krajina menom Rulandsko neexistuje. Mnohých popíjačov vína názov mätie, my jeho milovníci teraz už vieme ako to celé bolo - rulandské šedé je pinot gris, alebo aj burgundské šedé, inak aj Szürkebarát.
Aby nás to množstvo informácií neunavilo, dáme si malý hudobný predel, kde si nadobudnuté vedomosti utvrdíme: Ač Karel IV byl ukrutný feudál, tak zavedl u nás víno a ne chmel



Hudba, víno, koláče
Hudbu sme si dali, vínko máme dúfam otvorené a tak si k nemu upečieme tematický koláč. Na koláč z vína hroznového potrebujeme: krehké cesto, jeden crème fraiche, 2 vajíčka, vanilkový cukor (myslím tým cukor s pravou vanilkou, nie ten chemický produkt v malých vrecúškach) podľa chuti, pol deci bieleho vína, hrozna koľko chceme.
Krehké cesto je najľahšia vec na svete, hlavne ak použijeme Ralbovskej vylepšenie so svetlým pivom: štvrť kila múky, štipku soli a osminku masla rozmrvíme rukami a premiesime, potom spojíme – v klasickom recepte sa spája jedným vajíčkom – my odborníci a lenivci namiesto toho pridávame pivo v pomere deci piva do cesta, štyri deci do kuchárky. Toto množstvo bude stačiť aj na dva takéto koláče a preto použijeme len polovicu dávky, druhú si odložíme do mrazáku, až kým napíšeme nejaký ďalší recept s krehkým cestom.
Ak ste sa zľakli pojmu crème fraiche, tak sa už báť prestaňte, nič to nie je - iba kyslá, zahustená, krémová šľahačka. Má kvality šľahačkovej smotany a hustú konzistenciu kyslej s jemne nakyslou chuťou. Vyrobiť si ju môže doma každý a veľmi jednoducho, kto ju ochutná, už nechce jesť nič iné. Podrobný popis s experimentálnou fázou a vysvetlením všetkých chemických procesov poskytne pán Cuketka, ja sa obmedzím na jednoduchý postup: jednu šľahačkovú smotanu (čo najhustejšiu a izbovej teploty) vymiešame s veľkou polievkovou lyžicou kyslej smotany (izbovej teploty), prikryjeme a necháme stáť na kredenci (v teple, nie v chladničke) aspoň jeden deň, lepšie aspoň jeden a pol dňa. A je to.
Ak sa vám naozaj ale naozaj nechce babrať s créme fraiche, je to vaša chyba, nehovorte, že som vás nevarovala, ale môžete namiesto neho použiť aj kyslú smotanu, do ktorej pre zjemnenie pridáte polovicu šľahačkovej.
Krehké cesto vyvaľkáme, dáme do okrúhlej formy, popicháme vidličkou, aby nenarástlo, prikryjeme papierom na pečenie, ktorý zaťažíme fazuľou (obyčajnou suchou) a predpečieme vo vyhriatej rúre asi 20 minút na 180°C.
Medzitým vymiešame všetky suroviny na krém. Na predpečené cesto nasypeme ovocie (papier s fazuľami odstránime), zalejeme krémom a pečieme cca 20-25 minút (alebo kým krém nestuhne) na rovnakej teplote.
Keďže je mi jasné, že momentálne nie je hroznová sezóna, aj keď vínko nám práve pekne dozrieva a plní sa do fliaš, môžeme samozrejme použiť akékoľvek iné ovocie, ktoré máme radi - teraz napríklad letia jahody. Určite vám nemusím našepkávať, ktoré je vaše najobľúbenejšie.

Zimná verzia s mrazenými jahodami a polevou z bielej čokolády.