Krambľe pre všetky grambľe

Tento dezertík mi prvýkrát napiekol môj kamarát Jerry, ktorý sa to naučil keď aupairkoval v Londýne. Ach to bolo leto! Poznačené smrťou, Novým Životom, láskou, punkom (nie, ten nebol mŕtvy), vegánmi, squatmi a jednou sporiadanou rodinkou zo strednej vrstvy.
Pôvodne som sa vypravila navštíviť kamarátku, volajme ju Pippi, tak získame o nej najlepšiu prestavu, ktorá žila v mestečku Hameln, neďaleko Hannoveru (nepliesť si s hangoverom, aj keď pre ten tiež nebolo treba chodiť ďaleko). Nakoniec som skončila v Brémach. To je síce iba 120 kilometrov ďaleko, ale keď vezmeme do úvahy, že som išla cez Londýn, trochu sa to pretiahlo.
Pippi sa proste jedného dňa rozhodla, že ideme na výlet do Londýna. Zúrili 90-te roky a Európa pre nás ešte zďaleka nebola taká bezhraničná ako teraz. Šťastne som sa však prepracovala cez pankáčsky koncert skupiny Distopia v Osnabrücku, squat v Liège, imigračného úradníka v Doveri aj nočný stop po predmestiach Londýna. Keďže mi imigračný úradník uveril, že idem navštíviť priateľa, ktorý pracuje ako au-pair, učinila som zadosť svedomiu a navštíviť som ho išla. A tak som sa tam premávala medzi dvoma svetmi - squatmi, vegánskymi kaviarňami a inými dúpäťami (napríklad squattovaná opustená knižnica) v drsných uliciach Brixtonu na juhu mesta a usporiadanou stredostavovskou domácnosťou na severe. Jerry sa staral vzorne, sama by som ho chcela ako svojho au-pair, deťom aj vyváral a tak ma naučil tento recept na ovocné crumble (mrveničku):
Na mrveničku potrebujeme 250 gramov múky (hocijakej, môže byť aj celozrnná) a 125 gramov masla, trošku škorice a cukor podľa chuti ako máme radi sladké (pozor, ešte bude aj v ovocí). Mne stačia tak za dve lyžice. Časť múky môžeme nahradiť aj ovsenými vločkami a/alebo nahrubo nasekanými orechami či semienkami (slnečnica, sezam, ...). Maslo necháme trošku zmäknúť alebo ho nasekáme na malé kúsky a prstami ho premiešame so sypkými surovinami. Lenivci ho môžu aj roztopiť a premiešať, ja sa rada mrvím v potravinách, miešam cesto rukami, takže aj mrveničku robím ručne-stručne.
K mrveničke sa hodia všakovaké druhy ovocia, osvedčené sú hlavne kyslejšie, pekne to harmonizuje so sladkou vrstvou: zelené jablká, ríbezle, černice, ananás, jablká a rebarbora, zmes záhradného ovocia, zmes lesného ovocia (môže byť aj mrazená). Použijeme toľko ovocia, koľko máme mrveničky. V tomto prípade napr. tri veľké zelené jablká alebo polovicu veľkého ananásu alebo 400 g mrazeného ovocia a pod.
Ovocie nasekáme na menšie kúsky (malé druhy nemusíme), premiešame s cukrom. Vymastíme si zapekaciu misku, na spodok dáme ovocie, navrch mrveničku. Pečieme vo vyhriatej rúre na 200 stupňoch cca 25 minút alebo do zlatova.
Podávame so šľahačkou, kyslou smotanou či jogurtom. Je to také jednoduché, že to zvládne každá grambľoška. Viem to, zvládla som to.

Mrveničku si môžeme narobiť aj do mrazáku a máme kedykoľvek hotový rýchly a dobrý dezertík, keď nás prepadne mlsná chvíľka.
S Jerrym sme sa potom vybrali na výlet k moru do Newquay (číta sa Ňúkí), ale tam ho našla odvodová komisia a musel ísť domov vysvetľovať prečo sa pred vojnou schováva v Anglicku (áno milé deti, to bolo v časoch povinnej vojenskej služby). Ja som sa z Londýna dopravila naspäť do Nemecka roztodivnými kombináciami osobných vlakov, EC vlakov, lodí, stopov a iných dopravných prostriedkov.
Tam na mňa čakala láska. Ale o tom niekedy nabudúce.