Odpaľujeme parádny víkend

Nielen my súčasní ľudia, ťažko pracujúci za počítačmi, fasabukmi a skajpami, ale aj ľudia v minulosti potrebovali svoje voľno, čas na oddych, leháro a ničnerobenie. A samozrejme sladké potešenie. Vezmime si napríklad takú Katarínu Medicejskú. Po dni plnom intrigovania, rozvracania vzťahov medzi svojimi početnými potomkami, z ktorých najmenej traja synovia sa stali kráľmi Francúzska a tri dcéry kráľovskými manželkami v rôznych ďalších kráľovstvách, urovnávania a zase rozdúchavania náboženských nepokojov medzi katolíkmi a hugenotmi a pokútneho zabíjania svojich protivníkov - si samozrejme zaslúžila chvíľu oddychu. A dobré jedlo pochopiteľne. A preto si hneď po vydaji doviedla so sebou z Talianska aj svojho dvorného šéfkuchára Panterelliho. A tak len čo zmyla krv svojich odporcov spoza nechtov, sadla ku stolu a ochutnávala nový výmysel, ktorý jej mohol odviesť myšlienky od intríg. Alebo ju na ne sladko navnadiť. Veď niet nič ľahšieho, ako zamiešať trošku toho jedu do sladkého krému. Je síce pravda, že jedným veterníčkom všetkých hugenotov efektívne nevyzabíjate, ale jedného-dvoch najaktívnejších vodcov odrovnáte skôr než povedia chou-chou [šu-šu].
Asi vďaka svojmu všestrannému využitiu sa tento typ sladkého dezertu vyskytuje v kráľovskej histórii aj naďalej. Neboli by to Francúzi, keby neboli trošíčku oplzlí a tak mal neskôr zákusok názov pâte a Popelin a vyrábal sa v tvare ženských prsníkov. V 18. storočí sa pravdepodobne konečne vyslobodil z prísne zvrhlej dvorskej etikety, dostal sa do rúk cukrára menom Avice, ktorý ho začal vyrábať v tvare malých kapustičiek a podľa nich dostal názov pâte à choux (chou je po francúzsky kapusta a nepýtajte sa ma ako sa dostali od kapusty k mazlíkovi, ktorý sa povie chouchou. Sú to Francúzi.)

Z kapustičkového cesta, u nás známeho ako odpaľované cesto, sa dajú vyrábať všakovaké dobroty, my si takto na víkend upečieme veterníčky.

Na odpaľované cesto potrebujeme:
50 gramov slnenčnicového oleja
150 ml vody
štipku soli
120 gramov hladkej múky
3 vajíčka

Olej a vodu nalejeme do hrnca, pridáme štipku soli a počkáme kým zovrú. Prisypeme múku a štipku soli a poriadne miešame až kým sa múka nezačne prichytávať ku dnu. Tu je príčina názvu odpaľovaného cesta, lebo múka sa začína páliť na dne. Ale nebojíme sa, je to len trošíčku. Cesto má byť v tejto chvíli dôkladne vymiešané.
Hrniec odstavíme zo sporáka a cesto necháme vychladnúť, občas premiešame aby nestvrdlo. Keď vychladne natoľko, aby nám z vajíčok neurobilo praženicu, po jednom ich pridávame a elektrickým hnetačom zapracovávame. Kto nemá hnetač musí dôkladne miešať. Ide to dosť pomaly, každé jedno vajíčko treba dôkladne zapracovať, v ceste nesmú byť hrudky a musí byť hladké.
Trúbu predhrejeme na 180°C. Cukrárskym vrecúškom (nie mikroténovým, nie je dosť pevné na ťažké cesto) vytvarujeme na plech vyložený papierom na pečenie venčeky s priemerom cca 8 centimetrov. (Tieto sú vhodné na plnenie krémom a ovocím, ktoré máme v pláne. Menšie môžu mať priemer 4 cm). Pečieme cca 35 minút v dobre vyhriatej trúbe dozlatova. Počas pečenia trúbu neotvárame, cesto by mohlo spľasknúť.
Vychladnuté rozrežeme pílkovým nožom na chlieb, vnútro je takmer duté a parádne sa plní rôznymi dobrotami. Plníme tesne pred podávaním.
Keďže chceme mať sladký víkend, a sme tak trochu klasici, budeme plniť žĺtkovým vanilkovým krémom. Cesto je však flexibilné, keďže nie je osladené, môžeme plniť aj naslano (ako napríklad Ralbovskej gule). Zabudneme na všelijaké cukrárenské finty s vanilkovým pudingom a vyskúšame pravý, naozajský žĺtkový krém s pravou, naozajskou vanilkou (vajíčka kupujeme čerstvé, z overeného zdroja).
Na krém potrebujeme:
125 gramov krupicového cukru
1 vanilkový lusk
6 žĺtkov
40 gramov hladkej múky
500 ml mlieka
250 ml šľahačkovej smotany
Vo väčšom hrnci (viac ako pol litra) vyšľaháme metličkou žĺtky s cukrom do penista, dôkladne zamiešame múku. Mlieko nalejeme do iného hrnca, vanilkový lusk rozkrojíme po dĺžke a špičkou noža vyškrabeme obsah do mlieka. Necháme zovrieť, občas premiešame. Vanilkovým mliekom prelejeme vaječnú zmes, preložíme na sporák a za stáleho miešania privedieme k varu. Krém postupne zhustne.
Zhustnutý krém necháme úplne vychladnúť, občas premiešame.
Vyšľaháme šľahačku dotuha. Primiešame do úplne vychladnutého krému. Ak vychladnutý nebude, roztopí šľahačku naspäť na smotanu a tá zriedi krém. (Ak sa vám také niečo ná-ho-dou prihodí, treba sa opýtať guru a tá vám poradí, aby ste krém nechali zmrznúť, lebo guru si poradí vždy. Získate tak parádnu vanilkovú zmrzku.)
Krémom naplníme rozkrojené venčeky, pomocou cukrárskeho vrecúška so širšou koncovkou. Ozdobíme plátkami jahôd, prilopíme vrchnou časťou venčeka a celé pocukrujeme.
Ak by sa nám náhodou vanilkový krém prejedol, môžeme ho obmeniť čokoládou: rozpustíme čokoládu s maslom vo vodnom kúpeli, časť si necháme na poliatie venčekov, väčšiu časť zamiešame do krému. Naplníme, polejeme, s chuťou zjeme. Za takýto dezert by nám Katarína Medicejská určite otrávenú vreckovôčku nepodstrčila.