Zápecnícky pecník

Vždy som bola presvedčená, že kto ovláda umenie upiecť dobrý chlebík, ten je dokonalá gazdinka. Asi to máme v génoch od čias, keď pečenie chleba raz za týždeň bolo takmer nutné na prežitie, keďže chlieb a zemiaky boli základom každodenného jedálneho lístka. Tak matky, staré matky, dcéry a nevesty piekli - voňavý, nadýchaný, životodarný chlebík s chrumkavou kôrkou. Presne taký, aký sa mne v živote upiecť nepodarí. Viem to, skúšala som to. Dvakrát.
Našťastie aj pre nás zápecnícke gazdinky, čo sa radšej povaľujú za pecou ako postávajú pred ňou, je tu riešenie. A nemyslím tým automatické pekárničky. Máme predsa domácu bohyňu Nigellu a jej geniálne jednoduché recepty. Zápecnícky peceň chleba je jedným z nich.
200 g fakt kvalitného müsli s vysokým podielom ovsených vločiek
325 g celozrnnej múky
jedno 6-gramové balenie sušeného droždia (ja kupujem alnatura v drogérii DM)
1 lyžička soli
250 ml mlieka
250 ml vody
V miske zmiešame suché prísady - müsli, múku, droždie a soľ, pridáme mlieko a vodu (nemali by byť studené ale izbovej teploty, nech droždie pekne môže pracovať), poriadne premiešame, ak sa nám chce zapínať mixér, ak napríklad máme nový a chceme vyskúšať čo všetko dokáže, môžeme aj prehniesť hnetacími metličkami. Malo by to mať konzistenciu hustej ovsenej kaše - porridge. Hovorí Nigella, prihláste sa, kto si robíte porridge na raňajky.
Zmes vykydneme do vymastenej alebo silikónovej chlebíkovej formy. Vložíme do studenej rúry, zapneme na 110° stupňov a necháme 45 minút podkysnúť.
Po uplynutí tejto doby zvýšime teplotu na 180° a pečieme ďalšiu hodinku. Mal by mať peknú hnedú kôrku a mal by byť prepečený. Vyklopíme z formy a necháme na mriežke vychladnúť. Aj napriek tomu, že je to hutný chlebík, keď po ňom poklopeme, by mal znieť duto. Ak sa nám zdá nedopečený, môžeme ho ešte šupnúť do trúby (aj bez formy).
Ja si doňho dávam müsli, ktoré obsahuje aj trochu sušeného ovocia, je potom ideálny na dlhé lenivé víkendové sladké raňajky.