Komu chabzda nevonia, nemôže byť z Liptova

Neviem, ako vám, ale mne sa v poslednej dobe zrýchľuje tento život svinským tempom. Tak napríklad - ja mám v hlave ešte stále pondelok, no všetci ma presviedčajú, že ona je už streda, ja si pamätám, že jahody u nás dozrievali až keď sme mali vysvedčenia v rukách, teraz je už po nich, pivónie kvitli až okolo Cyrila a Metoda, veď som ich nosila na hroby a včera som sa dívala, aké sú už opršané, čučoriedky dozrievali na Prašivej až v auguste, ja už každú chvíľu popri ceste vyzerám cigánskych dílerov s ich "dekúpite?"

Osobitnou kapitolou je chabzda. Po slovensky baza čierna, no na Liptove je to raz a navždy chabzda. Každý rok sme z kvetov robili sirup a sušili na čaj v zime. Má neopakovateľnú chuť a vôňu, v kombinácii s citrónom je osviežujúci a ako som zistila, keď ho chcete kúpiť, je pekne drahý. Bez sirupu z chabzdy by sa naša starká nepohla s fruštikom do poľa, ba kieho. Mala v sebe vnútorný kalendár, presne vedela, kedy nás má poslať do doliny, aby sme jej natrhali za vrece. Úprimne sa priznám, že mne, ako samostatne hospodáriacej gazdinej, sa podarilo vymáknuť kvitnúcu chabzdu len raz. Buď som prišla skoro, alebo, čo bolo častejšie, neskoro. Ako tento rok. A z tej čírej nemohúcnosti som sa rozhodla aspoň ten recept s vami zdieľať a takto sa trochu pobičovať. Na sirup z chabzdy potrebujeme 40 kvetov, ktoré zalejeme 4 litrami studenej vody, pridáme umyté, na kolieska nakrájané 4 citróny a 5 dkg kyseliny citrónovej, dobre premiešame a necháme 24 hodín stáť. Po uplynutí doby macerácie precedíme cez gázu, alebo veľmi jemné sitko, pridáme 4 kilá kryštálového cukru a povaríme 4-5 minút. Do fliaš lejeme ešte teplý sirup, hneď zátkujeme.

Liptov je taký. Chudobný, jednoduchý, tradicionalistický, novoty sa prijímajú veľmi ťažko a s obavami. Neplatí to však pre šumivý nápoj, ktorého som na hodoch v Trnave-Modranke vypila také množstvo, že mi to hostiteľka dodnes príležitostne vykrikuje, hoci odvtedy uplynulo už 20 rokov. Že ona si u nás odpila také isté (ak nie väčšie) množstvo ríbezliaka, o tom čuší.

Na šumivý nápoj si pripravíme 7 litrov prevarenej, chladnej vody, pridáme 10 chabzdových kvetov, 80 dkg kryštálového cukru a 20 dkg cukru upáleného na karamel, 3 dkg kyseliny citrónovej a 1 citrón pokrájaný na kolieska. Premiešame a necháme stáť 48 hodín na slnečnom mieste. Odstáte sťahujeme do fliaš a zátkujeme. Tento nápoj ešte vo fľašiach zvykne svoj šumivý prívlastok dohnať k dokonalosti, takže sa môžete opíjať delikátne a do triezva.

No aby som dodala tomuto rastlinnému receptu aj pridanú hodnotu, takto pekne sa vyjadrujú o chabzde bylinkári: Droga z kvetov obsahuje množstvo užitočných a zdraviu prospešných látok, ako glykozidy, silicu, flavonoidy (pomáhajú krvnému obehu, chránia cievy, liečia zápaly) alebo triesloviny (tiež taníny, chránia pokožku pred infekciami, pomáhajú pri zápaloch) atď.

Jemné biele kvietky bazy dodávajú čaju krásnu kvetinovú a mierne citrónovú chuť. Takýto odvar posobí upokojujúco a potopudne. Pije sa pri nachladnutiach, kataroch, sennej nádche (s užívaním je potrebné začať začiatkom roka). V kozmetike sa sú na umývanie uhrovitej pleti, ako prísada do kupeľov a pleťových masiek.

Ej veru, vedeli tí naši, od čoho muchy dochnú, len niektorým mali nechať aj ten svoj vnútorný kalendár. A možno mi raz vyskočí v telefóne pripomienka "CHABZDA". Okolo februára, počítam.